Význam slova "pač" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 155 výsledkov (2 strán)
-
pác1 cit. napodobňuje zvuk pri údere, výstrele, páde ap., bác: potkol sa a p. na zem
pác2 -u m. hovor. moridlo (na úpravu mäsa): dať divinu, šunku do p-u
-
pac, pac-pac, paci-pac cit. det. napodobňuje úder dlaňou, zatľapkanie ap.
-
pačesy -ov m. mn.
1. odpadové vlákna pri česaní ľanu al. konopí
2. hovor. expr. vlasy, štica: vytrhám ti p. vyhrážka
● chytili sa za p. začali sa biť
-
pach -u m. čuchové vnemy (zápach, vôňa): kyslý p. vína, trpký p. potuchliny, kuchynské p-y
-
páchať -a/-še -ajú/-šu -chaj/páš! -ajúc/-šuc nedok. konať niečo zlé: p. násilie, trestnú činnosť, p. krivdu na niekom;
p. hriech -
páchateľ -a mn. -ia m. kto sa dopustil trestného činu: neznámy p., pátrať po p-ovi;
-
páchateľka -y -liek ž.
-
páchnuť -e -u -chol -uc -uci nedok. vydávať (nepríjemný) pach: p. potom, plesňou, p. po rybách zapáchať, smrdieť;
neos. p-e (tu) jarou vonia; -
pachoľa -aťa mn. -atá -liat s. kniž. malé dieťa;
-
pacholiatko -a -tok s. zdrob.
-
pachtiť, pachtiť sa -chť/-i! nedok. expr.
1. túžiť za niečím, bažiť po niečom: p. (sa) za peniazmi
2. iba pachtiť sa namáhať sa, trápiť sa, usilovať sa: p. sa na poli, p. sa hore kopcom
-
pachuť -i ž. nepríjemná príchuť po niečom: p. po plesni
-
pacient -a m. chorý, kt. sa lieči: ťažký, ľahký p., vyliečiť p-a;
-
pacientka -y -tok ž.;
-
pacientsky príd.
-
pacifický príd. geogr. tichomorský: p-é pobrežie
-
pacifikácia -ie ž. urovnanie nepokojov, potlačenie vzbury, povstania vládnym násilím: p. obsadeného územia;
-
pacifikačný príd.: p-é akcie
-
pacifista -u m. stúpenec pacifizmu;
-
pacifistický príd.: p-é názory;
pacifisticky prísl.
-
pacifistka -y -tiek ž.;
-
pacifizmus -mu m. filoz. smer hlásajúci zachovanie mieru a odsudzujúci vojny bez ohľadu na ich ciele a charakter;
-
páčiť sa -i nedok.
1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra ap.: kvety sa nám p-ia;
dieťa sa mi akosi nep-i zdá sa mi choré;
neos. tu sa mi (ne)p-i2. (obyč. v rozk., opyt. al. želacej vete, často s neurč.) má modálny význ. a) blízky slovesám želať si, chcieť: neos. keby sa vám p-lo, môžete prísť;
bude sa vám p. kávy? b) vyj. ponúknutie (v zdvorilej reči): neos. nech sa p-i (vstúpiť) -
páčivo prísl.
-
páčivý príd. kt. sa páči: p-é šaty;
-
packa -y -ciek ž.
1. det. slabší úder: dať dieťaťu p-u na dlaň
2. det. ruka (význ. 1): daj ujovi p-u
3. expr. labka: mäkké mačacie p-y;
-
páčka -y -čok ž. zdrob.
-
pačmaga -y -mág ž. pejor. opovržlivá nadávka: ty p. jedna!
-
pacnúť -e -ú -col dok. hovor. expr. udrieť: p. niekoho po ruke
-
pacôčka -y -čok ž. zdrob.
-
pácovať nedok. hovor. moriť2: p. mäso
-
cápať -e -u nedok. expr.
1. udierať, biť, búchať: c. dieťa po zadku
2. hádzať, trepať: c. hrnce o zem;
pejor. c. do seba hltavo jesť3. ťažko stúpať (po blate, vode): c. nohami ako slon
4. padať: guľky c-u do kaluže
-
nedok. chápať2 -e -u
// chopiť sa dok.
1. chytiť sa, lapiť sa: ch. sa zbrane
2. využiť vo svoj prospech, zmocniť sa: ch. sa príležitosti, pomocnej ruky;
ch. sa moci3. začať nejakú činnosť, pustiť sa do niečoho: ch. sa práce;
ch. sa velenia;chápať1 -e -u nedok.
1. prichádzať na zmysel niečoho, rozumieť, uvedomovať si; ponímať: rýchlo, správne ch.;
ch. význam slova;
nech-m, čo tým myslíš neviem;
ch-l to ako kritiku2. mať porozumenie: ch. ľudí, ch. ťažkosti
-
nedok. chápať sa
-
chlípať -e -u nedok. expr. sŕkavo piť al. jesť tekuté jedlo, sŕkať, chleptať;
hrub. piť, jesť tekuté jedlo vôbec: ch. polievku, horúci čaj;
ch. víno; -
chrápať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.
1. vydávať chrapľavé zvuky pri spaní: hlasno ch.
-
chrúpať -e -u -uc/-ajúc nedok.
-
dorýpať -e -u dok. (silno) rozrýpať, rozryť: vŕtačkou d. chodník
-
doštípať -e -u dok. (na viacerých miestach, silno ap.) poštípať, dopichať: včely ho d-li
-
húpačka, správ. hojdačka
-
húpať -a nedok.
1. zapadať, boriť sa, zabárať sa: h. do snehu
2. správ. hojdať, kolísať;
-
krúpa -y obyč. mn. krúpy krúp ž.
1. nahrubo zomleté zrno: jačmenné k-y
2. ľadovec: k-y padajú;
-
kúpa -y kúp ž. získanie (veci) za peniaze, kupovanie, op. predaj: výhodná k., k. domu, získať niečo k-ou;
-
kúpač -a m. kto chodí na veľkonočný pondelok oblievať, kúpať dievčence, ženy: mať veľa k-ov
-
kúpačka -y -čiek ž. hovor.
1. kúpanie: dobrá k. v rieke
2. oblievačka, polievačka: veľkonočná k.
-
kúpať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.
1. ponorením do vody umývať: k. dieťa, k. psa
2. máčať v roztoku, v kúpeli: k. zapálené oči;
k. film -
lúpačka -y -čiek ž. stroj na lúpanie niekt. plodín;
-
lúpačkový príd.: l-á radlica
-
lúpať2 -e nedok. neos. bodavo bolieť (pri reumatizme), lámať: l-e ho v kolene
lúpať1 -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.
1. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šúp ap., olupovať, šúpať, bieliť: l. pomaranč, vajce;
l. fazuľu vylupovať;
l-ný hrach2. odstraňovať (šupu, kôru ap.), šúpať, olupovať, bieliť: l. kôru, šupu
// lúpať sa
1. zbavovať sa vrchnej vrstvy, olupovať sa, šúpať sa: chrbát sa mu l-e
2. oddeľovať sa z povrchu, šúpať sa, olupovať sa: pokožka sa mu l-e
-
nacápať -e -u dok. hovor. expr.
1. nahádzať, naklásť: n. jedlo na tanier, n. farbu na obraz
2. nabiť, zbiť, vyplieskať: n. dieťa, n. niekomu na chrbát
-
narozsýpať -a dok. rozsypať (na väčšom priestore); porozsýpať: n. múku pri pečení;
n. smetí po izbe -
nedok. oblápať -a
-
nedok. obsýpať sa, obsypávať sa
-
odlúpať -e -u dok. lúpaním pooddeľovať, olúpať: o. kôru;
-
nedok. odsýpať, odsypávať -a
-
okúpať -e -u dok.
1. umyť ponorením do tekutiny (obyč. vody), vykúpať: o. dieťa;
o. si oči v harmančeku2. obliať, poliať na Veľkonočný pondelok: o. dievča
// okúpať sa ponoriť sa do vody s cieľom osviežiť sa, zaplávať si ap.: o. sa v potoku
-
olúpať -e -u dok.
1. lúpaním zbaviť kôry, šupy ap., obieliť, očistiť, ošúpať: o. pomaranč, vajce;
o. fazuľu vylúpať2. odlúpať: o. kôru stromu;
-
orýpať -e -u dok.
1. rýpaním odstrániť: o. omietku
2. rýpaním zbaviť (omietky): o. stenu
-
ošúpať -e -u dok.
1. zbaviť šúp, olúpať, obieliť: o. kukuričný klas
2. odstrániť (šupu ap.), olúpať, obieliť: o. kôru
// ošúpať sa olúpať sa (význ. 1, 2)
-
Pa zn. pascal
-
paľba -y -lieb ž. hromadná streľba: delostrelecká p., zastaviť p-u;
-
paša1 -e ž. pastva (význ. 1 – 4): statok sa vrátil z p-e;
vyhnať ovce na p-u;
šťavnatá, žírna p.;
expr. p. pre oči, pre ušipaša2 -u mn. -ovia m. hist. titul vys. hodnostára v osmanskej ríši: turecký p.;
expr. žiť (si) ako p. blahobytne -
pašalík -a m. hist. územie spravované pašom: Budínsky p.
-
pašeráčka -y -čok ž.;
-
pašerácky príd.: p-e chodníčky;
-
pašeráctvo -a s. činnosť pašerákov, pašovanie
-
pašerák -a mn. -ci m. kto pašuje: p-i zlata;
-
pašie -ií ž. pomn. text evanjelia o Kristovom umučení; jeho hud. spracovanie, prednes: spievať p.;
-
pašiový príd.: p-é spevy, p-á hra
-
paškál -u m. cirk. veľká veľkonočná kostolná sviečka
-
paškvil -u m.
2. nepodarená napodobnenina niečoho
-
pašovať nedok. i dok.
1. protizákonne prepravovať, prepraviť cez hranice: p. zbrane, p-ný tovar
-
paštéta -y -tét ž. jedlo z pomletej pečene al. mäsa: pečeňová, hydinová p.;
-
paštétový príd.
-
paštrnák -a m. zelenina podobná petržlenu, bot. Pastinaca
-
paža -e ž. tel. ruka (význ. 1)
páža -aťa mn. -atá -žat s. vo feud. šľachtický mládenec vychovávaný u šľachtica ako os. služobník: kráľovské p.;
-
pažba -y -žieb ž. obyč. drevená zadná časť niekt. strelných zbraní (pušky ap.)
-
pažerák -a m. anat. časť zažívacej rúry spájajúca hltan so žalúdkom: pren. expr.: p. pece, p. smrti, noci;
vliezť nepriateľovi rovno do p-a natrafiť priamo naňho● pejor. pchať niekomu niečo do p-a (nedobrovoľne) dávať nenásytnému koristníkovi;
-
pažerákový príd.
-
pažiť -e ž.
1. plocha s nižším trávnatým porastom: husi sa pasú na p-i, ležať na p-i
-
pažítka -y ž. cesnakovitá rastlina pestovaná pre chutnú vňať, bot. Allium Schoenoprasum: posekať p-u, zemiaky s p-ou;
-
pažítkový príd.
-
pažiťový, pažitný príd.
-
pažravo prísl.: p. jesť;
-
pažravosť -i ž.
-
pažravý príd. pejor. nemierny v jedení, veľa jediaci, pahltný, nenásytný: p-é dieťa, p. vlk;
● p. ako vlk veľmi;
-
pípať -a nedok. vydávať slabý vysoký zvuk, čipčať: vtáča p-a;
-
nedok. podsýpať, podsypávať -a
-
porozsýpať -a dok. distrib. k rozsýpať: p. múku, cukor
// porozsýpať sa: klince sa mu p-li
-
poštípať -e -u -uc/-ajúc dok.
1. prstami ap. silno (bolestivo) stisnúť pokožku: p. niekoho na ruke, za líce
2. (obyč. o hmyze) bodnutím, pohryzením spôsobiť bolesť, poraniť, uštipnúť: včela, vretenica ho p-la;
p-li ho komáre3. ošľahnúť chladom, mrazom: mráz mu p-l uši, trnky p-né mrazom
-
postúpať -a dok. pošliapať: p. po kvetoch, po nohách;
p-ný sneh udupaný -
posýpač -a m. posýpacie vozidlo
-
potápač -a m. kto sa potápa (na prácu pod vodou, ako športovec);
-
potápačka -y -čiek ž.;
-
potápačský príd.: p. zvon, p-é okuliare;
-
potápačstvo -a s. potápačské zamestnanie; potápačský šport
-
nedok. potápať -a
// potopiť sa
-
nedok. potápať sa
-
povsýpať -a dok. distrib. k vsýpať: p. zemiaky do vriec
-
povysýpať -a dok. distrib. k vysýpať: p. smeti;
p. chodník štrkom -
pozasýpať -a dok. distrib. k zasýpať: p. jamy
-
nedok. preklápať -a, preklopovať
-
nedok. presýpať sa, presypávať sa
-
nedok. presýpať, presypávať -a
// presypať sa: piesok v presýpacích hodinách sa p-l;
-
dok. prilípať -a
-
nedok. prisýpať, prisypávať -a
-
rozrýpať -e -u dok. rýpaním porušiť, rozryť: r. pôdu;
expr. r. ulicu rozkopať -
nedok. rozsypávať sa, rozsýpať sa
-
nedok. rozsypávať, rozsýpať -a
// rozsypať sa
1. sypaním sa rozptýliť, roztrúsiť: múka sa r-la
2. poškodením, roztvorením ap. sa vysypať: vrece so zemiakmi sa r-lo
3. stratiť pevnosť, rozpadnúť sa: vysušený sud sa r-l, čln sa nárazom r-l
-
nedok. roztápať -a
// roztopiť sa
1. pôsobením tepla sa stať tekutým, rozpustiť sa: ľad, syr sa r-l
2. rozplynúť sa v kvapaline, rozpustiť sa: cukor sa v čaji rýchlo r-l;
-
nedok. roztápať sa