Význam slova "pav" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

páv -a mn. N a A -y m. vták s veľkým vejárovitým chvostom ind. pôvodu chovaný na okrasu, zool. Pavo

● chodiť ako p. pyšne;

páva -y páv ž. páv;

● pejor. kráčať, niesť sa ako p. pyšne

paveda -y -vied ž. kniž. pejor. pseudoveda;

pavedecký príd.: p-á teória nevedecká

pavéza -y -véz ž. hist. obdĺžnikovitý štít s končitou hornou stranou

páví príd.: p. chvost;
p-ie oko a) pestrofarebná kruhovitá kresba na pávom chvoste b) motýľ, zool. Saturnia;

pavián -a mn. N a A -y m. veľká afr. opica, zool. Papio

● expr. vrešťať ako p. veľmi

pávica -e -vic ž. samica páva;

pávik -a mn. N a A -y m. zdrob.

pavilón -u m. menšia, bohato vyzdobená účelová budova; samostatná budova v uzavretom stavebnom komplexe: hudobný, poľovnícky p.;
výstavný, infekčný p.;

pavilónik -a m. zdrob.

pavilónový príd.;

pavlač -e ž. otvorená chodba na poschodí dvorovej strany budovy: drevená p., vyjsť na p.;

pavlačový príd.: p. dom s pavlačou

pavúčí, pavučí príd.: p-ie vlákno;

pavúčik -a/-čka mn. N a A -y/-čky m. zdrob.

pavučina -y -čín ž. jemné vlákna, kt. utvára pavúk a spriada ich do siete: mucha sa zamotala do p-y;
ľahký, jemný ako p. veľmi;

pavučinka -y -niek ž. zdrob.

pavučinový príd.: p-é vlákna;

pavúk -a mn. N a A -y m.

1. drobný živočích s dlhými nohami, ktorý vylučuje tuhnúcu tekutinu a spriada z nej pavučinu, zool. Tegenaria: expr. má nohy ako p. tenké a dlhé;

2. neživ. subšt. schematické znázornenie rozvrstvenia niečoho, schéma: nakresliť p. ministerstva, turnaja

● expr. chovať, kŕmiť niekoho ako p-a výdatne;

pavúz -a m. žrď na upevnenie nákladu (najmä sena al. obilia) na voze: pritiahnuť p.

● mať niečoho pod p. veľa

chápavý príd. kt. ľahko chápe; svedčiaci o tom: ch. žiak;
je ťažko ch.;
ch. pohľad;

húpavý, správ. hojdavý, kolísavý

nechápavý príd. kt. nevie (plne) chápať niečo; svedčiaci o nepochopení, údive: n. žiak;
n. pohľad;

škrípavý príd. škrípajúci, škripľavý: š. hlas, zvuk;

stúpavý príd. stúpajúci, op. klesavý: s-á tendencia;
lingv. s-á melódia;
s. let, op. zostupný

tápavý príd. neistý (význ. 2), nesmelý, váhavý: t. krok;