Význam slova "panov" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 10 výsledkov (1 strana)
-
panovačne prísl.: správať sa p.;
-
panovačnosť -i ž.
-
panovačný príd. kt. sa usiluje ovládať iných, pánovitý: p. človek, p-á povaha;
-
panovať nedok.
1. vládnuť (význ. 1, 3): za p-nia Márie Terézie;
doma p-la žena rozhodovala2. kniž. byť všeobecne rozšírený al. platný, bežný: p-úci spoločenský poriadok, v staroveku p-lo otroctvo
3. kniž. byť, vládnuť (význ. 5): v izbe p-l vzorný poriadok, v parku p-lo ticho
-
pánovito, pánovite prísl.;
-
pánovitosť -i ž.
-
panovníčka -y -čok ž.;
-
panovnícky príd.: p. dvor, p. rod
-
panovník -a mn. -ci m. osoba, kt. je na čele monarchie (kráľ, cisár), vladár, vládca: absolutistický p., korunovácia p-a;