Význam slova "p" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pálenkový príd.: p. pach

pálený príd. vyhotovený pálením: p-á tehla, p-é vápno

paleograf -a mn. -i m. odborník v paleografii;

paleografia -ie ž. veda o písomných pamiatkach a vzniku i vývine písma;

paleografický príd.

paleografka -y -fiek ž.;

paleolit -u m. geol. staršia kamenná doba;

paleolitický príd.

paleontológ -a mn. -ovia m. odborník v paleontológii;

paleontológia -ie ž. vedný odbor zaoberajúci sa výskumom skamenelín;

paleontologička -y -čiek ž.;

paleontologický príd.

palestínsky príd. k Palestínčan, Palestína

paleta -y -liet ž.

1. doštička, na ktorej maliar mieša farby;

2. podložka, plošina na premiesťovanie al. uskladňovanie tovaru;

paletizácia -ie ž.

1. preprava al. skladovanie tovaru na paletách

2. zavádzanie tohto spôsobu prepravy a skladovania

paletka -y -tiek ž. zdrob. k 1

paletový príd.;

palica -e -líc ž.

1. dlhší, rovný a tenký kus dreva (opracovaný použ. na podopieranie, pri hre ap.): odrezať si lieskovú, dubovú p-u;
vychádzková p.;
hokejová p. hokejka;
lyžiarske p-e;
biskupská, maršalská p. odznaky hodnosti, moci;
chodiť o p-i

2. (za feud.) výkon trestu údermi palicou: dostať 25 p-íc

● → vyjsť na žobrácku p-u, → lámať nad niekým p-u;
p. má dva konce následky konania sa môžu obrátiť proti zámeru pôvodcu;

palička -y -čiek ž.

1. zdrob. k 1: expr. nohy ako p-y tenké

2. čo je podobné malej palici: bubenícke p-y;
čipkárske p-y;

paličkovať nedok. zhotovovať pomocou čipkárskych paličiek: p-né čipky

paličkovitý príd. podobný paličke

paličkový príd.: p-é písmo verzálka písaná rukou

palicovať nedok. (za feud.) vykonávať trest údermi palicou: p. nevoľníkov

palicový príd.;

opak. pálievať -a

palina -y -lín ž. bylina horkej chuti, ktorej odvar sa používa ako liek pri zažívacích ťažkostiach, bot. Artemisia;

palinový príd.: p. odvar

palisáda -y -sád ž. hist.

1. kôl v obrannom vale

2. obyč. mn. hradba z kolov;

palisádový príd.: p-á pevnosť

páliť -i páľ! nedok.

1. vydávať veľké teplo, horúčosť, veľmi silne hriať: slnko p-i ako oheň

2. spôsobovať pri dotyku pocit pálčivej bolesti: horúci pohár p-i prsty, horúci čaj p-i v ústach;

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim: mráz p-i líca, pálenka príjemne p-la;
oči p-ia od dymu pálčivo bolia

4. ničiť ohňom; spaľovať (kvôli teplu, svetlu): p. raždie, p. drevo, p. petrolej v lampe;
p. čarodejnice upaľovať

5. spracúvať, pripravovať pôsobením ohňa, žiaru: p. tehly, p. slivovicu

6. rozkladať, zažíhať: na Jána p-li ohne

7. strieľať: guľomet p-i (do nepriateľa);
páľ! povel

8. hovor. expr. prejavovať záujem, túžbu: už dávno p-l za tým dievčaťom

● čo ťa nep-i, nehas! nemiešaj sa do toho, čo sa ťa netýka;
p. si prsty s niečím, pre niečo zasahovať do niečoho a tým si spôsobovať nepríjemnosti;
je, ani čo by p-l veľa;
p-i ma to na jazyku nutká ma povedať;

palivo -a -lív s. horľavina na spaľovanie s cieľom získať teplo al. pohonnú energiu: tuhé, tekuté, plynné p-á;
drevo, uhlie sú prirodzené p-á;

palivovo-energetický príd. súvisiaci so získavaním, výr. a spotrebou palív a energie: p-á základňa, p-é odvetvie

palivový príd.: p-é drevo, p-á nádrž

palma -y -liem ž. (sub)tropický strom s vysokým kmeňom a obrovskými vejárovitými listami (napr. kokosovník, datľovník)

● kniž. odniesť si p-u víťazstva zvíťaziť;

palmový príd.: p. háj, p-á ratolesť

paloš -a m. poet. šabľa, meč: vytasiť p., rúbať p-om;

palošík -a m. zdrob. expr.

palota -y -lôt ž. zastar. al. expr.

1. parádna sieň, sála

2. palác

paluba -y -lúb ž.

1. lodná plošina: umývať p-u

2. priestor pre osádku, cestujúcich a náklad v lietadle, kozmickej lodi

● hodiť niekoho cez p-u opustiť, obetovať;

palubný príd.: p-é prístroje;
p-á doska na kt. sú signalizačné, kontrolné, meracie a ovládacie prístroje (lietadla, vozidla);
let. p. zapisovač čierna skrinka

palubovka -y -viek ž. hovor.

1. dlážka z palubových dosák

2. palubová doska

palubový príd.: p-á doska užšia jednostranne hobľovaná doska použ. najmä na zhotovenie dlážky

pamajorán -u m. voňavá rastlina použ. podobne ako majorán v kuchyni ako korenie a v liečiteľstve, bot. Origanum

pamäť -i ž.

1. schopnosť uchovávať a vybavovať si vnemy: zraková, sluchová p., mať dobrú, slabú p.

2. zásoba vnemov, kt. sa môžu vybavovať: mať niečo v živej, čerstvej p-i

3. -e mn. -e zariadenie na zápis a uchovanie informácií: počítačová p.;
údaje uložiť do p-e počítača

4. vedomie, zmysly: byť pri (plnej) p-i

5. kniž. pamiatka, spomienka: blahej p-i;
Ľudovít Štúr slávnej p-i

6. iba mn. pamäti zápisky (význ. osobností) o prežitých udalostiach, memoáre, spomienky: vydať svoje p.

□ mať na p-i pamätať;
vštepiť si do p-i zapamätať si

● vypadlo mi to z p-i zabudol som to;

pamätať nedok.

1. (čo) i pamätať sa (na koho, na čo, bezpredm.) i pamätať si (čo) uchovávať v pamäti: taký suchý rok nep-m;
dobre, zreteľne, hmlisto sa na niekoho, niečo p.;
ak (sa, si) dobre p-m ... asi, pravdepodobne;
dobre si p. tváre

2. i pamätať si mať na zreteli, na pamäti, myslieť na niekoho, na niečo: p. na budúcnosť, na zdravie;
p-aj (si), zle pochodíš! na takýto prípad sme nep-li nerátali sme s ním

3. trocha expr. existovať súčasne s niečím v minulosti: ten dub p-á rok 1848

● čo svet p-á odjakživa;
p. na zadné kolesá, dvierka myslieť na budúcnosť, na možnosť ústupu

pamätihodnosť -i ž. pamiatka (význ. 2): p-i starých miest

pamätihodný príd. kniž. hodný zapamätania, významný, pamätný: p. rok 1848;

pamätlivosť -i ž.

pamätlivý príd. kt. dbá na niečo, stará sa o niečo: byť p. na všetko;

pamätníček -čka m. zdrob. k 1

pamätníčka -y -čok ž.;

pamätník -a mn. -ci m. živ. kto niečo sám zažil, súčasník: p-i prvej svetovej vojny;

pamätník -a mn. -y m. neživ.

1. kniha s podpismi, kresbami ap. venovanými na pamiatku: dievčenský p., veršík z p-a

2. kniž. dielo, kt. pripomína nejakú udalosť, pomník ap.: p. oslobodenia

3. inštitúcia na uchovávanie lit. pamiatok: P. slovenskej literatúry (v Matici slovenskej);

pamätný príd.

1. významný, pamätihodný: p. deň, p-á bitka

2. slúžiaci na pamiatku, na vyvolanie spomienky: p-é mince, p-á tabuľa

pamäťový príd. k 1, 3: psych. p. typ vizuálny;
p. kondenzátor;
inform. p-é médium pevný disk, disketa ap.

pamflet -u m. ostrý útočný hanlivý spis al. článok, hanopis: politický p., urážlivý p.;

pamfletický, pamfletový príd.: p. tón, štýl

pamiatka -y -tok ž.

1. trvalá, stála spomienka (na istú udalosť, na niekoho vzdialeného al. zomretého): slávnosť na p-u oslobodenia, česť jeho p-e;
P. zosnulých (2. novembra)

2. niečo starobylé, pripomínajúce minulosť, pamätihodnosť: staviteľské, umelecké p-y, ochrana p-ok

3. vec pripomínajúca niekoho, niečo: rodinné p-y, medailón ako p. na priateľa;
zostala mu p. po havárii jazva ap.;
po snehu niet ani p-y stopy;

pamiatkar -a m. odborník v pamiatkarstve;

pamiatkarka -y -riek ž.;

pamiatkarský príd.

pamiatkarstvo -a s. organizovaná starostlivosť o ochranu starých pamiatok;

pamiatkový príd. k 2, 3: p. úrad, p-é predmety

pampa -y pámp ž. juhoamer. step (v Argentíne);

pampový príd.

pampúch -a m. šiška (význ. 2);

pampúchový príd.: p-é cesto;

pampúšik -a m. zdrob.: ručičky ako p-y malé a tučné

pamuk -u m. zastaráv. bavlnená niť: vyšívať p-om;

pamukový príd.

pán -a D a L -ovi, pred menom al. titulom -u/-ovi V pane mn. -i m.

1. kto niekomu rozkazuje, vládca, vladár; vo feud. príslušník šľachty a privilegovaných vrstiev: feudálny p., p. Zvolenského zámku;
vzbury sedliakov proti p-om

2. obyč. mn. predstaviteľ vrchnosti, vrchnosť: radný p., mestskí p-i

3. v min. príslušník vyšších spoloč. vrstiev: vyštudovať za p-a, hrať sa na p-a;
žiť si, bývať ako p. dobre

4. kto v istom prostredí rozkazuje, má moc: ľud je tu p-om;
p. domu

5. v min. zamestnávateľ, chlebodarca: slúžiť, pracovať u dobrého, zlého p-a;
fabrickí p-i

6. vlastník, majiteľ: kto je p-om záhrady? zmeniť p-a

7. (zdvorilé) označenie dospelej muž. osoby: prišiel nejaký mladý p., starší p., je to slušný p.

8. označenie al. oslovenie muž. osoby s uvedením mena, titulu ap.: (Vážený) p. Slovák, p. doktor, p. majster

9. súčasť (starších) titulov a oslovení: p. veľkomožný;
dôstojný p. kňaz

10. náb. Boh, Kristus: P. Boh, P. Ježiš;
usnúť v P-u umrieť;
tu odpočíva v P-u ... je pochovaný ...

11. páni moji v plat. cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. prekvapenie, zarazenie: p., tam bolo ľudí!

● aký p., taký krám človeka charakterizujú aj jeho veci, práca ap.;
ja p., ty p., kto bude kozy, svine pásť? a) treba robiť i podradnú robotu b) obidvaja máme rovnakú hodnotu;
dvom p-om (nemožno) slúžiť (nemožno) robiť viac vecí naraz;

pána, pánabeka cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. údiv, zarazenie: p., to bol oheň!

panáčik -a/-čka mn. -y m. zdrob.;

panáčik -a/-čka mn. -ovia m. expr.

panáčkovať nedok. (o štvornohých zvieratách) stavať sa na zadné nohy: psík p-je

panák -a mn. -y m. neživ.

1. figúr(k)a v podobe muž. postavy: drevený, gumový, slamený p.

2. snopy uložené na poli v kužeľovitom útvare, mandeľ: obilie uložené do p-ov;

panák -a mn. -ci m. živ. pejor. fičúr: mestský p., módny p.;

panama -y -nám ž.

1. pletivo z listov juhoamer. trstiny: klobúk z p-y

2. text. bavlnená tkanina s plátnovou väzbou: košeľa z p-y;

panamerický príd. týkajúci sa celej Ameriky: p-á konferencia

panamový príd.

pánbohchráň, pánbochráň čast. expr. vyj. zápor. hodnotiaci postoj k výrazu, vete, nie, božechráň, bohchráň: ja neprotestujem, p.!

pánbohvie, pánbohhovie čast. hovor. expr. bohvie, nevedno: byt dostaneme p. kedy

pánbožko, v kresť. chápaní pís. Pánbožko -a mn. -ovia m. zdrob. expr. k Pán Boh: P. vie, čo sa stalo;

pánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec, páňa -aťa mn. -atá -ňat s. pejor. panské dieťa: mestské p-a;

pánčatko, páňatko -a -tiek s. zdrob.

pancier -a L -i mn. -e m.

1. stredoveký kovový ochranný oblek: rytiersky p.

2. ochranný oceľový kryt: tankový p.

3. zrohovatená povrchová vrstva kože niekt. živočíchov: p. korytnačky;

pancierik -a m. zdrob.

pancierový príd.: p-á skriňa;
p-é auto obrnené;

pančovať nedok. hovor. kaziť nápoj riedením (vodou): p. víno

pančucha -y -čúch obyč. mn. ž. pletené oblečenie na nohy: vlnené, hodvábne p-y;

pančucháče -ov m. pomn. hovor. pančuchové nohavice

pančuchový príd.: p-é nohavice;

pančuška -y -šiek ž. zdrob.: detské p-y;

pančuškový príd.: detské p-é nohavičky

pandrava -y -ráv ž. larva chrústa;

pandúr -a m. v Uhorsku ozbrojený úr. sluha, dráb, hajdúch: stoliční p-i;

pandúrsky príd.

panebože cit. povzdychnutie, bože: p., kedy sa to už skončí

panel -a/-u L -i mn. -y m.

1. prefabrikovaný stav. dielec: stenový p., žliabkový p.

2. stena, tabuľa na vystavovanie exponátov al. graf. materiálu: výstavný p.

3. slang. panelová diskusia

4. doska s meracími, kontrolnými a ovládacími prístrojmi: ovládací p., prístrojový p.

5. prístrojový mechanizmus v podobe dosky: slnečný p.;

panelák -a m. hovor. panelový dom;

panelákový príd.: p. byt

panelár -a m. kto vyrába panely

paneláreň -rne ž. výrobňa stav. panelov

panelček -a m. zdrob.

panelový príd.: p-á budova, p-á technológia;
p-á diskusia diskusia odborníkov (pred verejnosťou);

panenka [-ňe-] -y -niek ž.

1. zastaráv. dievča: švárna p.

2. hovor. P. Mária Panna Mária

panenskosť -i ž.: p. prírody;

panenský [-ňe-] príd.

1. týkajúci sa panny, typický pre pannu (význ. 1): p-á nevinnosť;
p. veniec symbol panenstva, pren. panenstvo

2. kt. je v pôv. stave, nedotknutý: p-á pôda, zem neobrábaná;
p-á príroda;
p-á zeleň mladá, jarná;
p. olej lisovaný za studena;

panensky prísl.: p. čistý;

panenstvo -a s. stav panny, panenskosť

panghart, pankhart -a mn. -i/-y m. hrub.

1. dieťa nemanželského pôvodu

2. nadávka (dieťaťu): ty p. nepodarený;

panghartský, pankhartský príd.

pani G D L -ej A -iu I paňou mn. -ie -í -iam -ie -iach -iami ž.

1. v min. žena vznešeného pôvodu al. vyššieho spoloč. postavenia: hradná p., čachtická p.;

2. v min. zamestnávateľka: slúžka a jej p.

3. vlastníčka, majiteľka: auto zmenilo p-iu;
domáca p. a) majiteľka domu, bytu al. žena, kt. vedie domácnosť b) hostiteľka

4. označenie vydatej al. (staršej) dospelej ženy: vošla jedna p.;
nech sa páči, mladá p.;
pomôž tej p-ej!

5. hovor. manželka: jeho p. nie je doma

6. neskl. mn. N i -ie označenie al. oslovenie ženy s uvedením mena, titulu ap.: p. Komorová, navštíviť p. doktorku;
p-i učiteľky, p-ie učiteľky

7. súčasť (starších) titulov a oslovení: veľkomožná p., milostivá p.

● byť svojou p-ou byť nezávislou;
expr. jedna p. povedala je to asi vymyslené;

panic -a m. muž bez pohlavnej skúsenosti: je ešte p.;

panička -y -čiek ž. zdrob. k 4 obyč. pejor.: mestské p-y

panickosť -i ž., panictvo -a s. panický stav

panický¹ [-ň-] príd.: p-á hanblivosť;

panicky¹ prísl.: p. sa začervenať;

panický² [-n-] príd.: p. strach;

panicky² prísl.: p. sa správať