Význam slova "oľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 262 výsledkov (3 strán)
-
olámať -e -u dok.
1. oblámať (význ. 1, 2): o. konáre, o. kukuricu;
o. strom2. lámaním poškodiť: o. si nechty;
-
nedok. olamovať
-
oldomáš -a m. zapíjanie uzavretej kúpy, predaja ap.: zaplatiť, piť o.
-
oleander -dra L -i mn. -e m. cudzokrajný ozdobný ker pestovaný u nás pre stále zelené listy a bohaté kvety, bot. Nerium oleander;
-
oleandrový príd.
-
olej -a m.
1. viskózna mazľavá kvapalina nerastného, rastlinného al. živočíšneho pôvodu: zemný o., slnečnicový, olivový o., ružový o.;
→ panenský o.;
palivový o., mastiť, mazať o-om;
vymeniť o. v motore2. hovor. olejová farba; obraz ňou namaľovaný: maľovať o-om;
výstava o-ov olejomalieb● spať ako v o-i dobre;
liať, prilievať o. na oheň, do ohňa zhoršovať situáciu; -
olejkár -a m. v min. podomový predavač liečivých olejov a mastí: turčianski o-i
-
olejnatý príd. obsahujúci olej: o-é rastliny, semená
-
olejnička -y -čiek ž. nádobka na ručné mastenie (strojov) olejom
-
olejnina -y -nín ž. olejnatá rastlina (napr. repka, horčica)
-
olejomaľba -y -lieb ž. maľovanie olejovými farbami; obraz takto namaľovaný
-
olejovať nedok. mastiť olejom: o. stroj
-
olejovitý príd. podobný oleju: o. vzhľad
-
olejový príd.: o-á lampa, o-é čerpadlo, potrubie;
o-á farba s primiešaním oleja;
o. náter; -
oligarchia -ie ž. polit. a hosp. vláda skupiny ľudí; takáto skupina: finančná o.
-
olistený príd. majúci listy: o. strom
-
oliva -y olív ž.
1. stredomorský strom so sivozelenými listami, bot. Olea
-
olivovník -a m. oliva (význ. 1)
-
olivovo prísl.: o. sfarbený
-
olivový príd.: o. háj;
o. olej;
o-á farba sivozelená so žltým odtieňom ako oliva; -
olízať -že -žu dok. oblízať (význ. 1): o. si ruku, o. ranu;
-
oliznúť -e -ú -zol dok. obliznúť (význ. 1, 3): o. si pery;
o. med; -
nedok. olizovať
-
olomoucký príd. k Olomouc: o-é tvarôžky, syrčeky aromatický syr z tvarohu
-
olovený príd.
1. vyrobený z olova al. obsahujúci olovo: o. drôt, o-á platňa
2. vlastnosťami pripomínajúci olovo: o. spánok, vzduch ťažký;
o. oblak sivý a ťažký -
olovnatý príd. obsahujúci olovo: o-é sklo;
chem. označujúci zlúčeniny dvojmocného olova: kysličník o. -
olovnica -e -níc ž. voľne zavesené závažie na určenie zvislého smeru
-
olovo -a s. mäkký ťažký kov sivej farby, chem. prvok, zn. Pb
-
olovrantový príd.
-
oltár -a L -i mn. -e m. miesto (v podobe stola) určené na bohoslužobné obrady: hlavný, drevený, gotický o.
-
oltárik -a m. zdrob.
-
oltárny príd.: o-a svieca;
cirk. O-a sviatosť pri kat. omši chlieb a víno premenené na Kristovo telo a krv, eucharistia; -
oltárový príd.: o-á časť chrámu;
-
olúpať -e -u dok.
1. lúpaním zbaviť kôry, šupy ap., obieliť, očistiť, ošúpať: o. pomaranč, vajce;
o. fazuľu vylúpať2. odlúpať: o. kôru stromu;
-
olúpiť -i dok. násilne okradnúť, obrať, orabovať: o. chodca;
-
nedok. olupovať1
// olúpať sa
1. zbaviť sa vrchnej vrstvy, ošúpať sa: chrbát sa mu o-l
2. (o koži ap.) zísť (z povrchu), oddeliť sa: o-ný lak
nedok. olupovať2
-
oľutovať dok.
1. prejaviť ľútosť, nespokojnosť so svojím konaním, obanovať, oželieť: o. svoju chybu;
o. svoje slová;
o-l, že nešiel preč -
olympiáda -y -piád ž.
1. vrcholné medzinár. šport. preteky konané raz za 4 roky (podľa hier v starom Grécku), olympijské hry; pôv. obdobie medzi dvoma šport. hrami v starom Grécku: letná, zimná o., usporiadateľ o-y
2. súťaž: šachová o., matematická o.;
o. kvality; -
olympijský príd.: o-é hry olympiáda;
o. víťaz, o-á medaila, o. štadión;
o. oheň kt. sa prináša z gréc. Olympie a horí počas olympiády -
olympionička -y -čiek ž.
-
olympionik -a mn. -ci m. účastník olympijských šport. súťaží; pôv. víťaz na nich;
-
olympizmus -mu m. olympijská myšlienka, olympijské hnutie: rozvíjať tradície o-u
-
bendžo, pôv. pís. banjo -a s. (angl.) brnkací hud. nástroj s dlhým krkom a okrúhlym telom
-
bohviečo zám. neurč. hovor. expr. ktoviečo: budú si o nás myslieť b.;
neurobil b.;
myslí si, že b. znamená -
buržoázia -ie ž. pôv. meštianstvo v protiklade k vyšším vrstvám feud. spoločnosti; v marxistickom chápaní vládnuca trieda vlastniaca výr. prostriedky a vykorisťujúca proletariát;
-
buržoáznodemokratický príd. týkajúci sa buržoáznej demokracie: b-á revolúcia
-
buržoázny príd.: b. štát, b-a demokracia, b-a revolúcia, b. parlament
-
čertviečo zám. neurč. hovor. expr. ktoviečo, bohviečo: namýšľa si č.
-
chmuľo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, truľo, chumaj (obyč. nadávka);
-
chruňo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, chumaj (obyč. nadávka)
-
chvíľočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
čo
I. čoho čomu čo o čom čím zám. opyt.
1. expr. i čože vyj. otázku vzťahujúcu sa na vec, zviera, jav, stav, množstvo, príčinu: čo je to? čo si želáte? čože si zas porobil? o čom to hovoríš? čím je tvoj otec? čo (na to) povieš? hovor. čo ty na to? čo sa dá robiť? nuž čo? (rečnícke otázky) nedá sa nič robiť;
čo s ním? vyj. rozpaky, nerozhodnosť;
hovor.: tak čo? a čo ty? eliptické otázky;
čo? namiesto zdvorilej otázky prosím? čo si dal za to? koľko? čo ta budem zbytočne chodiť? čo sa smeješ? prečo? čo za (s A al. N) aký: čo je to za človek(a)? aký je to človek? čo je zač? čo je to za poriadok?2. expr. má citový ukaz. význ.: čo ten má sily! čo sa naplakala!
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, podmetovú, príslov. (často súvzť. čo – to, čím tým): ukáž, čo vieš;
rob si, čo chceš;
čo sa vlečie, neutečie;
robí, čo mu sily stačia;
čím sa previnil, tým je potrestaný4. obyč. hovor. vo vzťaž. funkcii zastupuje zám. ktorý, aký, koľký, kto (v spoj. s os. zám. v nepriamom páde): dom, čo v ňom bývam;
kniha, čo si mi požičal;
to je ten, čo ušiel5. uvádza nepravé vzťaž. vety: nesplnil úlohu, čo nás prekvapilo
6. v spoj. so slovesom byť al. mať a inf. vyj. (ne)schopnosť realizovať dej: je, má z čoho platiť;
(ne)mali čo jesť● stoj čo stoj, čo by čo bolo za každých okolností
II. spoj. podraď. uvádza vetu
1. prípustkovú (často vo výrazoch čo aj, čo i, čo hneď, čo priam, čo ako), hoci, nech, i keď: urobím to, čo sa aj nahneváš;
odídem, čo ma hneď, priam vysmejú;
bol smutný, čo ako sa premáhal2. časovú a) po výrazoch s význ. času: už je rok, čo zomrel;
odvtedy, čo sa vrátil b) vo výraze zatiaľ čo: zatiaľ čo si spal, prišli hostia;
v nepravých vzťaž. vetách vyj. odporovací vzťah: my sa usilujeme, zatiaľ čo vy stojíte c) vo výraze len čo: len čo prídem, dáme sa do roboty3. spôsobovú: bili ho, čo sa len doňho zmestilo;
deti sú ticho, ani/ako čo by ich nebolo4. zreteľovú: čo ja pamätám, takej zimy nebolo
5. príčinnú: celý sa triasol, čo sa tak bál
6. účelovú: dajte mi motúz, čo to poviažem
7. má význ. porovnávacej spoj. ako: uvládze toľko čo chlap
III. čast.
1. expr. i čože hovor. má význ. záporu (obyč. v opyt. al. zvol. vetách): čo(že) ja viem? čo nás po ňom!
2. hovor. pobáda na súhlas, však, hej: dobrá robota, čo?
3. (s 3. st. príd. a prísl.) vyj. najvyššiu mieru, hranicu: dosiahnuť čo najväčší výkon;
robiť čo najlepšie4. vyj. opakovanie (pri podst. m. s význ. času): deň čo deň
5. čo len hoci, aspoň: povedz čo len vetu;
keby mi čo (i) len prsteň kúpil!6. iba čo, len čo zdôrazňuje pripojený výraz: iba čo ma trápiš
-
čo-to zám. neurč. hovor.
1. niečo, voľačo; všeličo: dozvedela sa č. o ňom, treba č. kúpiť
-
čučo -a mn. -ovia m. hypok. pes, psík;
-
dačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 – 3), voľačo: povedať d. smiešne;
vziať si d. jedla;
je (o) d. starší;
ten sa k nám d. nachodil!● d. pod zub(y) jedlo;
stáť za d. hodno si to všimnúť;
d. znamenať a) byť významný b) mať postavenie, vplyv;
d. mu je je chorý;
expr.: to je d.! pozoruhodná vec;
to je d.? bezvýznamná vec;
také d.! čudná vec -
dunčo -a mn. -ovia m. expr. (väčší chlpatý) pes: veľký chlpatý d.
-
gadžo -a mn. -ovia m. expr. neokrôchaný človek;
-
hocičo, hocčo -čoho zám. neurč.
1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere veci, javu, to al. ono, čokoľvek, bársčo: môžeš uvariť h., zavďačíš sa mu hocičím
2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) niečo bezcenné, ledačo: tá si oblečie h., postaviť dom nie je h.
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú a podmetovú, čokoľvek: urobím, h. budeš chcieť
-
k. o. skr. knokaut
-
kadečo, kdečo zám. neurč. expr. vyj. mnohosť s odtienkom náhodnej rozličnosti, všeličo: dozvedel sa k., treba k. zariadiť
-
knižočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
ktoviečo zám. neurč. hovor. expr. vyj. neurčitosť veci so záporným citovým hodnotením, bohviečo: namýšľa si o sebe k. (neoprávnene) veľa
-
ľaľo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, truľo, chmuľo, trpák (nadávka)
-
lážo-plážo subšt.
I. prísl. nenáhlivo, pohodlne; nedbanlivo: ide si l.
II. príd. neskl. nenáhlivý, pohodlný; nedbanlivý: l. zápas
-
lečo -a L -e s. jedlo z papriky, rajčín a vajec, príp. ďalších prísad: v l-e má rád klobásu;
-
ledačo -čoho zám. neurč.
1. má význ. náhodnej rozličnosti, všeličo: l. tam chýba
2. expr. má platnosť podst. m. stred. rodu s význ. bezcenná vec al. nesúci človek, ledačina: za také l. škoda peňazí;
hotové l., nevie nič urobiť -
leňošiť nedok. oddávať sa nečinnosti al. lenivosti, darebáčiť, zaháľať: žiak l-í, nedeľné l-enie
-
leňošský príd. k l;
-
leňošstvo -a s.
-
máločo -čoho zám. neurč. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (vecí), sotvačo: iba málo (vecí): m. si pamätať, m-čím sa odlišovať, m. mladší
-
medzitým čo spoj. podraď. uvádza časovú vetu, kým, zatiaľ čo: m. čo čítal, obed sa uvaril
-
načo zám. opyt. príslov.
1. expr. i načože vyj. otázku zameranú na a) cieľ, účel: n. sú mu peniaze? b) príčinu deja, prečo: n. sa ponáhľať?
2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú a príčinnú: vie, n. prišiel;
naľakal sa, n. mu to vraví -
nehovoriac o predl. s L vyj. vylučovanie, nevraviac o: je statočný, n. o iných vlastnostiach;
-
nevraviac o predl. s L nehovoriac o: (má) slabý výkon n. o kvalite;
-
niečo -čoho zám. neurč.
1. vyj. neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení veci, javu, dačo, voľačo, čosi: hľadám n. (dôležité), daj mi n. (jesť ap.)
2. v postavení neurč. čísl. a prísl. označ. malé množstvo, trocha, dačo, čosi: vziať si n. jedla;
je na tom n. pravdy nie všetko;
je (o) n. starší3. expr. v postavení prísl. označ. veľké množstvo, veľmi veľa, veľmi mnoho: ten sa ma n. naprosil
● n. mu je necíti sa dobre;
expr.: to je n.! pozoruhodná vec;
to je n.? bezvýznamná vec;
také n.! čudná vec;
n. pod zub(y) jedlo;
n. znamenať mať hodnotu;
n. za n. nič nie je zadarmo;
lepšie n. ako nič -
o2 predl.
A. s A vyj.
1. miesto styku, dotyku: oprieť sa o dvere, o lakte, priviazať o strom, hodiť o zem
2. hovor. (v spoj. so slovesami typu ísť) účel, cieľ: ísť, prísť k niekomu o radu
3. mieru: byť o rok starší;
zväčšiť počet o sto;
postúpiť o pár krokov, pokles o päť stupňov4. zreteľ: je ťažko o stravu;
je núdza o byty, o prácu;
o to (je) najmenej (v odpovedi)5. časový úsek, po kt. nastáva dej: prísť o chvíľu;
výsledok sa prejaví o deň6. príčinu: trápiť sa, tŕpnuť o rodičov;
mať obavy o budúcnosť7. väzbu pri slovesách a menách: dohadovať sa o pár korún, usilovať sa o dohodu, o mier, prosiť o pomoc, prísť o všetko;
ide o zásady;
boj o moc, pokus o zmierenieB. s L vyj.
1. časový bod: začínať o ôsmej (hodine), o polnoci;
zajtra o takom čase2. spôsob, prostriedok a nástroj: byť o hlade, o smäde, žiť o chlebe, chodiť o palici
3. kniž. veľkosť, množstvo, rozsah; v: jednotka o sile 20 mužov, vhodnejšie jednotka v sile 20 mužov;
sud o obsahu 500 l, vhodnejšie sud s obsahom 500 l4. väzbu pri slovesách a menách: písať, rozprávať o objavoch, uvažovať, pochybovať o riešení;
rozhodnutie o výhre, správa o príchodeo1, ó1 neskl. s.
1. samohláska a písmeno
2. v skr. a zn.: o. i. okrem iného;
chem. O kyslík● mať → nohy do o
ó2 cit.
1. vyj. rozlič. pocity a prejavu často pridáva patetický ráz: ó, aká krása!
2. blíži sa význ. čast. zosilňuje zápor al. prisviedčanie: ó nie! ó áno!
-
o. i. skr. okrem iného
-
oáza -y oáz ž. obývateľné miesto v púšti okolo vodného zdroja;
-
očakávanie -ia s. čo sa očakáva, predpoklad: splniť o. (rodičov);
výsledok bol podľa o-ia dobrý;
urobiť niečo nad o. lepšie, ako sa predpokladalo -
očakávať -a nedok.
1. ostávať niekde, kým niekto príde al. sa niečo stane, čakať: o. priateľa, o. začiatok predstavenia
2. čakať, predpokladať, dúfať: o. pomoc od rodiny, o. úspech;
o-a, že sa mu želanie splní;
nemožno od neho nič o.3. dávať pozor, čakať; vyčkávať: o-l, ako sa to skončí
4. iba v 3. os. byť nevyhnutným; byť prichystaný (pre niekoho); čakať: o-jú ho starosti, povinnosti;
o-a nás dlhá cesta -
očarenie, očarovanie -ia s. mocný (kladný) zmyslový zážitok: vzájomné o. pominulo
-
očarenosť, očarovanosť -i ž.
-
očarený, očarovaný príd. zaujatý mocným (kladným) zmyslovým zážitkom, uchvátený: o-é obecenstvo;
-
očariť, očarovať dok. vyvolať mocný (kladný) zmyslový zážitok, uchvátiť: o-l ho výhľad na more;
o. krásou;
byť o-ený hudbou; -
očarujúco prísl.: o. sa usmiať
-
nedok. očarúvať -a
-
očernieť -ie -ejú -tý/-ný dok. stratiť pôv. farbu, stať sa čiernym, sčernieť: príbor o-l;
o-é drevo; -
nedok. očernievať -a
-
očervenieť -ie -ejú dok. stať sa červeným, sčervenieť: o. od hnevu;
líca jej o-li od hanby -
očervivieť, očervavieť -ie -ejú dok. stať sa červivým, červavým, sčervivieť: ovocie o-lo
-
očesať -še -šú dok.
1. česaním očistiť (srsť zvierat): o. kone
2. česadlom uhladiť: o. ľan, konope
3. (hrabľami) upraviť na povrchu: o. stoh;
-
nedok. očesávať -a
-
očičko -a -čiek s. zdrob. expr. k 1, 2
-
očierniť -i dok. expr. ohovoriť, oklebetiť: o-l ma pred rodinou;
-
nedok. očierňovať
-
očisko -a -čísk s. zvel.
-
očista -y ž. očistenie (význ. 1, 4): voj. hygienická o. zbavenie sa rádioaktívnych al. otravných látok;
mravná o. -
očistec -tca m. (podľa učenia kat. cirkvi) stav očisťovania človeka po smrti od všedných hriechov a časných trestov;
-
očistiť -sť/-i! dok.
1. zbaviť nečistoty, škvŕn, niečoho nežiaduceho ap., urobiť čistým: o. (si) topánky, o. sa od blata;
o. hnutie (od zradcov)2. odstrániť z povrchu, olúpať, obieliť, oškrabať: o. blato z topánok, o. šupu z jablka
-
očistne prísl.
-
očistný príd. očisťovací: o. kúpeľ;
o-á akcia; -
očistom prísl. zdanlivo, naoko, navonok: o. súhlasiť;
jesť iba tak o. -
očisťovací príd. slúžiaci na očistenie, očistný: o-ie práce