Význam slova "ota" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 19 výsledkov (1 strana)
-
otáčací príd. určený, zariadený na otáčanie; otočný: o-ie zariadenie;
o-ie dvere, kreslo -
nedok. otáčať -a
1. k 1 – 3
2. hovor. o. peniaze dávať peniaze do obehu na dosiahnutie zisku
// otočiť sa
1. vykonať kruhovitý pohyb: Zem sa o-í okolo svojej osi za 24 hodín
2. obrátiť sa, zvrtnúť sa: o. sa vo dverách, o-l sa za ňou;
o. sa k niekomu chrbtom i fraz. odvrátiť sa; -
nedok. otáčať sa
-
otáčavý príd.
1. kt. prebieha v kruhu: o. pohyb
2. zariadený na otáčanie, otočný, otáčací: o-é koleso, kreslo, o-é javisko
-
otáčkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie počtu otáčok
-
otáľať -a nedok. odkladať (rozhodnutie, čin ap.), váhať, okolkovať: dlho o., o. s odpoveďou;
povedať bez o-nia hneď -
oťapiť dok. hovor. expr. ohúriť, omámiť: o-ený páľavou, vínom, byť ako o.
-
oťarchavieť -ie -ejú dok. (o žene) stať sa ťarchavou, otehotnieť
-
otavienka -y -nok ž. zdrob. expr.
-
oťažieť -ie -ejú dok. stať sa ťažkým: taška mu naraz v ruke o-la;
ruky, nohy mu o-li;
strom o-ený plodmi;
hlava mu o-ie starosťou; -
nedok. oťažievať -a
-
otázka -y -zok ž.
1. rečový prejav, ktorým sa niekto chce niečo dozvedieť, dopyt: zrozumiteľná, zvedavá, dotieravá o.;
písomná, ústna o. (pri skúške);
odpovedať na o-u, zahrnúť niekoho o-mi;
nadhodiť, nastoliť o-u;
hľadieť na niekoho s o-ou spýtavo;
lingv.: priama, nepriama o.;
rečnícka o. na kt. sa nečaká odpoveď2. vec, kt. treba riešiť, (menší) problém: naliehavá o., bytová, finančná, sociálna o., vyriešiť, preskúmať o-u;
je to iba o. času, peňazí časom, peniazmi sa to vyrieši□ dať, položiť o-u opýtať sa;
obrátiť sa (na niekoho) s o-ou, mať k niekomu o-u, klásť o-u spytovať sa● to je ešte o. je to neisté;
je to o. života a smrti je to rozhodujúce; -
otáznik -a m. interpunkčné znamienko označujúce priamu otázku (napr. prídeš?);
● to je (veľký) o. to je neisté
-
otázny príd. kniž. neistý, sporný, problematický: výsledok je o.;
je o-e, či ... -
otázočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
ničota -y ž.
1. bezvýznamnosť, bezcennosť, malosť: pocit vlastnej n-y, n. záujmov
2. prázdnota, nebytie: útek do n-y, omdlel a klesal do n-y;
-
šušotať -ce -cú nedok. hovor. expr. šepkať (význ. 1), šuškať