Význam slova "osť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

osť -i ž. dlhý pichľavý výrastok na kláskoch rastlín

oštara -y -tár ž. expr. nepríjemnosť, ťažkosť, opletačka, mrzutosť

□ byť niekomu na o-u, mať s niekým, niečím o-u

ostarieť -ie -ejú dok. (z)ostarnúť, zostarieť: v tvári o-rel;
predčasne o-ená žena;

nedok. ostarievať -a

ostarnúť -e -ú -rol dok. stať sa starším, starým, zostarnúť, (z)ostarieť: po havárii o-l o desať rokov;
duchom nikdy neo-la;
o-tý hlas

ostarok -rka m.

1. mn. -y neživ. niečo (predčasne) zostarnuté: medzi stromami bolo veľa o-ov

2. mn. -ovia/-y živ. i neživ. kto, čo vyzerá al. sa prejavuje staršie, ako v skutočnosti je: z dieťaťa bol o.

oštarovať sa nedok. hovor. expr. spôsobiť si oštaru, trápiť sa: nebudem sa už s vami o.

ostať -stane -stanú -staň! -stal dok.

1. nevzdialiť sa z miesta, zostať, pobudnúť: o. vonku, o. na večeru, o. pri dieťati

2. zotrvať v nezmenenom stave, zostať: o. sedieť;
o. v platnosti;
tak to nemôže o., o-lo to pri starom

3. ocitnúť sa (náhle) v istom stave, zostať: o. celkom sám, o. v pomykove, o. vdovou, o. bez peňazí

4. stať sa zvyškom, zvýšiť (sa), zostať: od obeda o-li zvyšky;
neo-l mu už čas;
nič neo-lo po ňom

5. zaostať: nevládal, o-l vzadu

● o. ako obarený, ako (soľný) stĺp zmeravieť (od strachu ap.);
o. niekomu na krku byť príťažou;
nech to o-e medzi nami nech je to utajené;
expr.: o. v suchu neutrpieť ujmu;
o. na suchu bez prostriedkov;
o. na ocot nevydať sa;
neo-lo po ňom ani chýru, dychu, slychu zmizol;
o. bez seba a) upadnúť do bezvedomia b) byť ohromený;
o. v hanbe byť nepovšimnutý, zahanbený ap.;
neo-l kameň na kameni všetko sa zničilo;
o. na chvoste zaostať;

ostatne čast. zried. naostatok, napokon, vlastne: on tam o. ani nebol

ostatný

I. príd.

1. všetci (všetky, všetko), ktorí (ktoré, čo) ostali (-o) z nejakého celku: o-í žiaci nech odídu, o-é veci pošlem poštou, o. nábytok sme predali;
vždy bol lepší ako o-í iní

2. posledný (význ. 2), nedávny: v o-om čase, o-é udalosti

3. jediný, zvyšujúci, posledný: toto sú moje o-é peniaze

4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný, posledný: mali ju za najo-šiu dievku

II. čísl. rad. neurč. kt. je na konci radu, poradia, posledný, op. prvý: o. vozeň súpravy, v rade stál o.;
je to o. raz naposledy

III. ostatné s. jediné zvyšujúce, posledné, všetko: dám ti aj (to) o.

ostatok -tku m.

1. zvyšok, zostatok: o. večere;
o. (peňazí) si rozdelili

2. posledný časový úsek, koniec: vydržať do o-u, prísť na o., o. života

3. ostatky pomn. teles. pozostatky: jeho o. previezli do rodiska;
o. svätých relikvie

nedok. ostávať -a

osteň -tňa m. ostrý a tvrdý výrastok na rastlinnom al. živočíšnom tele: o-e kaktusa, ruže, o-e ježa;

ostentatívne prísl.: o. odísť;

ostentatívnosť -i ž.

ostentatívny príd. kniž. vyzývavý, nápadný: o. protest;

ostený príd. kt. obsahuje osti: o-é plevy

oštep -u/-a m. zahrotená tyč použ. kedysi ako zbraň; dnes šport. náčinie takéhoto tvaru: bodnúť, zabiť o-om;
hod o-om

oštepár -a m. kto hádže oštepom;

oštepárka -y -rok ž.;

oštepársky príd.

ôstie -ia s. hromad.

1. osti: plevy a ô.

2. bodľačie, bodľač: dorantaný žihľavou a ô-ím

oštiepok -pka m. údený ovčí syr vajcovitého tvaru

oštítkovať dok. dať na niečo štítok, štítky

ostnatý príd. kt. má ostne, pichľavý: o. jež, krík;
o. drôt

ostopäť prísl. expr. s elánom, usilovne, ostošesť: utekať o.

ostošesť prísl. expr. s elánom, usilovne, ostopäť: kričať o.

ostraha, správ. ochrana, stráž; stráženie, varovný_systém

ostrapkať dok. na okraji vystrapkať: o-né záclony;

nedok. ostrapkávať -a

// ostrapkať sa: obrus sa o-l;

nedok. ostrapkávať sa

ostražito, ostražite prísl.: o. načúvať;

ostražitosť -i ž.: zachovávať o.

ostražitý príd. opatrný, obozretný, bedlivý: o. vojak, o. krok;

ostredok -dka m. (malý) záhon: o. ľanu

ostrekovač -a m. zariadenie na ostrekovanie (význ. 1): elektrický o. predného skla

nedok. ostrekovať

// ostriekať sa postriekať sa: o. sa blatom

ostreľovač -a m. profesionálny strelec z ďalekonosnej os. zbrane: o-i rozmiestnení na strechách

ostreľovať nedok. sústavne strieľať na niekoho, niečo (obyč. z diaľky): o. vežu, o. nepriateľské postavenie;
o. bránu pri šport. hre

ostrica -e -ríc ž.

1. menej hodnotná tráva, bot. Carex: lúka porastená o-ou

2. expr. pálenka;

ostricový príd.: o-é seno

ostrie -ia s. ostro nabrúsená hrana (nástroja, zbrane): o. noža, kosy, o. meča;

● hnať, vyhrotiť niečo na o. noža vyhrotiť situáciu

ostriekať -a dok.

1. striekaním navlhčiť (a tým umyť): o. hadicou auto

2. striekaním znečistiť, oprskať, ofŕkať: o-né pančuchy;

ostrieľať sa -a dok. expr. získať skúsenosť, dokonalosť v ovládaní niečoho: už sa o-l, o-ný hráč

ostriež -a mn. N a A -e m. sladkovodná ryba s tmavými pruhmi, zool. o. riečny Perca fluviatilis

ostrihať dok.

1. strihaním skrátiť (čo rastie): o. trávu, vlasy, výhonky, o. si nechty

2. strihaním (sčasti) zbaviť (porastu, vlasov, srsti ap.) a tým upraviť: o. trávnik;
o. niekoho na ježka, dohola;
o-ná ovca

// ostrihať sa dať si ostrihať vlasy: o-l sa v holičstve

ostriť nedok. robiť ostrejším, ostrým: o. nôž, nožnice brúsiť;

● o. si → zuby na niečo, na niekoho

ostrivo -a -rív s. (v lejárstve, keramike) hlav. zložka formovacích látok (napr. šamot, kremeň)

ostro prísl.: o. nabrúsený, zastrúhaný;
o. znieť, voňať, vidieť, o. trénovať, protestovať;
o. sledovať niečo prísne;
o. sa črtať;

ostroh -u m. úzky pás zeme vybiehajúci do vody al. do údolia

ostroha -y -rôh ž.

1. kovový hrot na podpätku jazdeckých čižiem použ. na poháňanie koňa: štrngať o-mi

2. výrastok, výčnelok podobný ostrohe: o. na päte;
zool. výrastok na nohe niekt. vtákov: kohutie o-y;
bot. výrastok kališného lístka: o. fialky

● vyslúžiť si, získať o-y vyznamenať sa, osvedčiť sa;

ostrohový príd.;

ostrolistý príd. majúci ostré listy: o. klen

ostrosť -i ž.

II. ostré s. hovor. pálenka

ostrouhlý príd. majúci ostrý uhol: geom. o. trojuholník majúci všetky uhly ostré

ostroumný príd. kniž. dôvtipný, bystrý: o. človek

ostrov -a m.

1. časť pevniny obkolesená vodou: o-y pri pobreží, pustý o.;
Žitný o. na juž. Slovensku medzi Dunajom a jeho ramenom

2. čo pripomína ostrov: o-y snehu, zelene;
nárečový o.;

ostrovan -a mn. -ia m. obyvateľ ostrova;

ostrovanka -y -niek ž.

ostrovček -a m. zdrob.: o. suchej zeme;
nástupný o. zvýšené nástupište mestskej dopravy

ostrovid -a mn. N a A -y m. horská mačkovitá šelma s červenohnedou srsťou rozšírená v sev. a juhových. Európe, zool. rys o. Lynx lynx

ostrovný príd.: o-í obyvatelia;

ostrovtip -u m. dôvtip: prejaviť o.

ostrovtipnosť -i ž.

ostrovtipný príd. dôvtipný: o. človek;
o-á poznámka;

ostrozelený príd. zelený s ostrým odtienkom

ostrôžka -y -žok ž.

1. zdrob. k ostroha

2. zúbkované koliesko s rúčkou na krájanie cesta

3. bylina s fialovými a i. kvetmi pretiahnutými do ostrohy, bot. Consolida

ostrúhať -a dok.

1. strúhaním zbaviť vrchnej vrstvy (a tak opracovať): o. ceruzu

2. strúhaním odstrániť: o. kôru (z citróna)

3. postrúhať: o. zemiaky, jablko

ostružina -y -žín ž.

1. krovitá rastlina, ktorej najznámejším druhom je malina, černica ap., bot. Rubus

2. černica: zbierať o-y

ostružlina -y obyč. mn. ostružliny -lín ž. stružliny, hobliny

ostrva -y -tŕv ž. sušiak na seno

ostrý

I. príd.

1. majúci tenkú, nabrúsenú hranu, ktorou sa dá krájať, rezať ap., op. tupý: o. nôž, o-á sekera, žiletka;
o. okraj

2. majúci hrot al. podobný hrotu, špicatý, končistý, op. tupý: o. zobák, nos, o. končiar;
o-á zákruta;
geom. o. uhol menší ako pravý a väčší ako nulový

3. majúci drsný, hranatý povrch: o. kameň, úlomok, piesok, o-á kefka

4. (o náboji) majúci prieraznú strelu, op. slepý: o-é strelivo

5. (o zvuku) prenikavo (nepríjemne) znejúci: o. hvizd

6. silno pôsobiaci na zmysly: o-á vôňa, chuť prenikavá;
o-á paprika štipľavá;
o-á bolesť, o. vzduch, o-é svetlo

7. (o zmysloch) bystrý, prenikavý, výborný: o. zrak, o. rozum

8. intenzívny, silný, prudký: nasadiť o-é tempo, o. tréning

9. vyznačujúci sa prísnosťou, strohosťou, príkry, op. mierny, jemný: o. protest, o-á kritika;
o. štrajk, op. výstražný;
o. režim dňa;
o. vtip presahujúci dané (spoloč.) medze

10. výrazný, jasný, zreteľný: o-é črty tváre, o. tieň, o. protiklad;

ostych -u m. nedostatok smelosti, hanblivosť, plachosť: prekonať o., urobiť niečo bez o-u

ostýchať sa -a nedok. prejavovať ostych, trocha sa hanbiť, okúňať sa: neo-l sa povedať pravdu

ostýchavo prísl.;

ostýchavosť -i ž.

ostýchavý príd. kt. sa ostýcha; svedčiaci o tejto vlastnosti, hanblivý: o-é dievča;
o. úsmev;

horúčosť -i ž. horúčava (význ. 1, 2): h. letného dňa;
tvár blčí h-ou

os -i L -i mn. -i -í D -iam L -iach I -ami ž.

1. myslená priamka, vzhľadom na kt. sa určujú geom. al. fyz. vzťahy bodov al. telies: fyz.: o. otáčania, zemská o.;
geom.: o. súmernosti, číselná o., o. úsečky;
otočiť sa okolo vlastnej osi

2. čo vedie stredom niečoho: o. rastliny

3. nepohyblivá strojová súčiastka na prenášanie točivého pohybu: o. kolesa, kladky

4. kniž. hlav. myšlienkové ťažisko: o. románu, rozprávania;

osádka -y -dok ž. personál obsluhujúci výr., dopr. ap. zariadenie: o. bane;
o. lietadla, tanku posádka

nedok. osádzať -a, osadzovať

// osadiť sa usídliť sa: o-li sa v meste natrvalo;

nedok. osádzať sa, osadzovať sa

osí príd.: o-ie žihadlo;
o-ie hniezdo i fraz. rozvadené, nežičlivé prostredie

● → pichať do o-ho hniezda;

osídlenec -nca m. kto osídlil, osídľuje (isté miesto): o-i pohraničia

osídliť -i dok.

1. zaujať (neobývané miesto): obyvateľstvo o-lo úrodné kraje;
neo-ené územie;
staré, riedke o-enie

2. prideliť na obývanie: o. pohraničie;

osídlo -a obyč. pomn. osídla -del/-diel s.

1. pasca: vtáča sa chytilo do o-l

2. kniž. úklady, nástrahy: dostať sa do o-l zloby, vymaniť sa z o-l formalizmu

nedok. osídľovať

osôbka -y -bok ž. zdrob. expr. k 1

osŕkať -a nedok. expr. sŕkať (význ. 2): o. od bolesti;
pri jedení o-l

osúch -a m. posúch: napiecť o-ov;

nedok. osúšať -a, osušovať

osúšik -a m. zdrob.

osýpky -pok ž. pomn. det. infekčná choroba spojená s vyrážkami a zápalom horných dýchacích ciest

šos -u m. hovor. roh fraku, kabáta na rozstrihnutom mieste

sviežosť -i ž.