Význam slova "osã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

osa -y ôs ž. blanokrídly hmyz štíhleho tela podobný včele, zool. Vespa: poštípanie osy

● zvŕtať sa ako o. šikovne;
(štíhla) ako o.;
je do roboty ako o. pracovitý;

ošacovať dok. hovor. ohodnotiť, oceniť: o. tovar, o. niekoho pohľadom

osada -y osád ž.

1. administratívne nesamostatná sídelná jednotka: horská, rybárska o.;
roztrúsené o-y

2. komplex obývacích priestorov vybudovaných na osobitný cieľ: stanová o.

3. osídlené miesto v cudzom etnickom prostredí, kolónia: slovenské o-y v Amerike

4. hist. osídlené miesto v predhistorickom a hist. období: slovanské o-y;

osadenstvo -a hromad. s. súhrn pracovníkov istej inštitúcie: o. závodu, nemocnice;

osadiť dok.

1. osídliť (význ. 2): o. mesto prisťahovalcami;
včel. o-enie roja umiestnenie chyteného roja do úľa

2. upevniť na patričné miesto, do správnej polohy ap.: o. porisko, o. oblok, dvere;

osádka -y -dok ž. personál obsluhujúci výr., dopr. ap. zariadenie: o. bane;
o. lietadla, tanku posádka

osadníčka -y -čok ž.;

osadnícky príd.

osadník -a mn. -ci m. obyvateľ osady (význ. 1 – 4): cudzí, nemeckí o-ci;

osadný príd.

nedok. osádzať -a, osadzovať

// osadiť sa usídliť sa: o-li sa v meste natrvalo;

nedok. osádzať sa, osadzovať sa

osamelo, osamele prísl.;

osamelosť -i ž.

osamelý príd.

1. vyskytujúci sa sám, osamotený: o. chodec, o. dom

2. osamotený, opustený: byť, cítiť sa o.

3. kt. je bez ľudí, prázdny, opustený: o-é miesto, o-á ulica;

osamieť -ie -ejú dok.

1. ostať sám: po odchode hostí o-l

2. ostať osamelý (význ. 2): ani na starosť neo-l

3. stať sa prázdnym, opusteným: dom o-l;

nedok. osamievať -a

osamostatniť dok. urobiť samostatným: deti treba čím skôr o.;

nedok. osamostatňovať

// osamostatniť sa stať sa samostatným: národ sa o-l;

nedok. osamostatňovať sa

osamote prísl.

1. sám, osamotene: dom stál o.;
ostať s niekým o., premýšľať o.

2. bez pomoci iných, osamotene, osamelo: život prežil o.

osamotene prísl.;

osamotenosť -i ž.: pocit o-i

osamotený príd.

1. vyskytujúci sa sám, osamelý: o. dom, strom

2. kt. je bez pomoci iných, opustený, osamelý: v starobe ostal celkom o.

3. ojedinelý, osihotený, zriedkavý, izolovaný: o. prípad;

ošarpanosť -i ž.

ošarpaný príd. používaním, vekom ap. (veľmi) poškodený, ošúchaný, zanedbaný: o. dom, nábytok;

ošatiť dok. (za)obliecť, zaodiať, zaodieť: o. deti, o. sa na zimu;
športové o-enie šatstvo

horúčosť -i ž. horúčava (význ. 1, 2): h. letného dňa;
tvár blčí h-ou

os -i L -i mn. -i -í D -iam L -iach I -ami ž.

1. myslená priamka, vzhľadom na kt. sa určujú geom. al. fyz. vzťahy bodov al. telies: fyz.: o. otáčania, zemská o.;
geom.: o. súmernosti, číselná o., o. úsečky;
otočiť sa okolo vlastnej osi

2. čo vedie stredom niečoho: o. rastliny

3. nepohyblivá strojová súčiastka na prenášanie točivého pohybu: o. kolesa, kladky

4. kniž. hlav. myšlienkové ťažisko: o. románu, rozprávania;

osí príd.: o-ie žihadlo;
o-ie hniezdo i fraz. rozvadené, nežičlivé prostredie

● → pichať do o-ho hniezda;

osídlenec -nca m. kto osídlil, osídľuje (isté miesto): o-i pohraničia

osídliť -i dok.

1. zaujať (neobývané miesto): obyvateľstvo o-lo úrodné kraje;
neo-ené územie;
staré, riedke o-enie

2. prideliť na obývanie: o. pohraničie;

osídlo -a obyč. pomn. osídla -del/-diel s.

1. pasca: vtáča sa chytilo do o-l

2. kniž. úklady, nástrahy: dostať sa do o-l zloby, vymaniť sa z o-l formalizmu

nedok. osídľovať

osôbka -y -bok ž. zdrob. expr. k 1

osŕkať -a nedok. expr. sŕkať (význ. 2): o. od bolesti;
pri jedení o-l

osť -i ž. dlhý pichľavý výrastok na kláskoch rastlín

osúch -a m. posúch: napiecť o-ov;

nedok. osúšať -a, osušovať

osúšik -a m. zdrob.

osýpky -pok ž. pomn. det. infekčná choroba spojená s vyrážkami a zápalom horných dýchacích ciest

šos -u m. hovor. roh fraku, kabáta na rozstrihnutom mieste

sviežosť -i ž.