Význam slova "osve" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

osve prísl. osobitne (význ. 1), oddelene, samostatne, zvlášť: každý ide o.;
zabaliť každé jablko o.

nedok. osvecovať

osvedčenie -ia s. písomný doklad s úr. potvrdením niečoho, preukaz: o. o technickom preukaze motorového vozidla;
o. o štátnom občianstve

osvedčiť dok. kniž. podať dôkaz, preukázať: o. totožnosť;
o. niečo pred súdom;

nedok. osvedčovať

// osvedčiť sa

1. (o človeku) uplatniť sa, obstáť: o. sa v práci, pri stroji, o. sa ako pomocník;
o-ený odborník skúsený

2. (o veciach) ukázať sa ako vhodný, spoľahlivý ap.: zariadenie sa o-lo, metóda sa o-la, o-ený prostriedok

3. vyjadriť sa, vysloviť sa; podať dôkaz: prítomní sa musia o., čo chcú;
svojím dielom sa o-l za pokrok;

nedok. osvedčovať sa

osveta -y ž. činnosť zacielená na povznesenie vzdelanosti, kultúry: politická, zdravotná o., šíriť o-u;
domy o-y;

osvetár -a m. hovor. osvetový pracovník;

osvetársky príd.

osvetlenie -ia s.

1. svetlo pôsobiace v istom priestore: slabé, silné o.;
slávnostné o. iluminácia

2. zdroj svetla: elektrické, slnečné o.

osvetliť dok.

1. vybaviť svetlom a tak urobiť jasným; osvietiť, ožiariť: o. miestnosť, dobre o-ená ulica

2. objasniť, vyložiť: o. problém, situáciu;

osvetľovač -a m. kto obsluhuje osvetľovacie zariadenie: divadelný o.

osvetľovací príd. určený na osvetľovanie: o-ia technika, o-ie teleso

nedok. osvetľovať

osvetovo, osvetove prísl.

osvetový príd.: o-á beseda, o. pracovník;