Význam slova "osi" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

osí príd.: o-ie žihadlo;
o-ie hniezdo i fraz. rozvadené, nežičlivé prostredie

● → pichať do o-ho hniezda;

ošiaľ -u m. opojenie mysle, omámenie: chytil ho chvíľkový o.;
zločin spáchal v o-i zúrivosti

ošialiť -i -ľ! dok. expr. oklamať, ocigániť, podviesť: nedať sa o.

osiať¹ oseje osejú dok. obsiať: o. roľu (pšenicou);
neo-ta pôda;

dok. k 1 osiať² oseje, osejú

// osievať sa expr.

1. husto a drobno pršať: o-l sa drobný dážď;
neos. začalo sa o.

2. pohybovať sa z boka na bok: sukňa sa o-a

osičina -y -čín ž. osikový porast

osička² -y -čiek ž. zdrob.

osídlenec -nca m. kto osídlil, osídľuje (isté miesto): o-i pohraničia

osídliť -i dok.

1. zaujať (neobývané miesto): obyvateľstvo o-lo úrodné kraje;
neo-ené územie;
staré, riedke o-enie

2. prideliť na obývanie: o. pohraničie;

osídlo -a obyč. pomn. osídla -del/-diel s.

1. pasca: vtáča sa chytilo do o-l

2. kniž. úklady, nástrahy: dostať sa do o-l zloby, vymaniť sa z o-l formalizmu

nedok. osídľovať

nedok. osievať¹ -a

osievať² -a nedok.

1. púšťať cez sito a tým čistiť: o. múku, piesok

2. expr. robiť pohyb z boka na bok (ako pri osievaní): o. sukňou;

osifikácia -ie ž. biol. premieňanie sa na kostné tkanivo: o. väziva;

osifikačný príd.

osihotene prísl.;

osihotenosť -i ž.

osihotený príd.

1. ojedinelý, izolovaný, osamotený: o. jav

2. osamotený, osamelý, opustený: o-é deti, cítiť sa o.

3. osamelý, prázdny, opustený: o-é miesto;

osihotieť -ie -ejú dok. stať sa osihoteným: dom o-l

osika -y osík ž.

1. strom s charakteristicky sa chvejúcimi listami, bot. Popolus tremula

2. osikové drevo; výrobok z neho: latky z o-y

3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu

● triasť sa, chvieť sa (od strachu, zimy) ako o.;

osikový príd.: o-é drevo

osinieť -ie -ejú, osinúť -ie -ú dok. stať sa sin(av)ým: tvár mu o-la;
o-ené, o-uté pery;

nedok. osinievať -a

ošípaná -ej ž. domáce zviera chované na mäso a masť, sviňa: chov o-ých

ošipáreň -rne ž. stavba pre ošípané (obyč. pre väčšie množstvo): družstevná o.

osirene, osirelo prísl.

osirený, osirelý príd. kt. osirel (význ. 1, 2): o-é deti;
o-é námestie;

osirieť -ie -ejú dok.

1. stratiť rodičov: o-l ako päťročný

2. osamieť (význ. 3), osihotieť: dom, dvor o-l

osirotený príd. osirený, osirelý: o-á rodina, o-é včely

ošírovať dok. hovor. dať na koňa postroj: o. kone

ošítka -y -tok ž. okrúhla al. podlhovastá slamená nádoba, slamienka: o. na chlieb, o. s vajcami

ošívať sa -a nedok. expr.

1. vrtieť sa (význ. 2), krútiť sa, mykať sa: o. sa pred muchami

2. zdráhať sa, okúňať sa, vykrúcať sa: o-l sa povedať pravdu

osivieť -ie -ejú dok. stať sa sivým: hlava mu o-la ošedivela

osivo -a osív s. semeno určené na siatie: šľachtiť o., klíčivosť o-a

čosi čohosi zám. neurč.

1. niečo, dačo (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): č. iné, č. veľmi dobré, premýšľa o čomsi

2. hovor. má význ. neurč. čísl. a) trocha, málo: je č. starší od teba b) veľa: tá sa č. navyšívala

čosi-kamsi zám. neurč. hovor. o chvíľu; zrazu: pozvŕtala sa a č. zmizla

čosi-kdesi zám. neurč. hovor.

1. o chvíľu; zrazu; čosi-kamsi: č. je tu večer

2. niečo, čosi: č. som o tom počul

kdesi-čosi hovor.

1. zám. neurč. všeličo: povravel k.

2. zám. príslov. nejako, dajako, voľajako: k. sa spamätal a vykríkol