Význam slova "op" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. opíjať sa

opilec -lca m.

1. opitý človek

2. pijan, alkoholik, korheľ

opíliť -i -ľ! dok. obrúsiť, opilovať: o-ená plocha;

opilovať dok. opracovať pilníkom (dok. k pilovať): o. drôt;
o. si nechty;

nedok. opiľovať

opilstvo -a s. časté opíjanie sa, pijanstvo, alkoholizmus

nedok. opilúvať -a

opinkať dok. hovor. expr. dostať, oklamať: nie som odborník, môžu ma o.;

nedok. opinkávať -a

ópiový príd.: ó. odvar

opis -u m.

1. slovné zachytenie podstatných znakov predmetov al. javov: stručný o. udalostí, o. prostredia;
povedať o-om nie priamo;
štyl. slohový postup založený na opise

2. správ. odpis, kópia

□ podať o. opísať;

opísať -še -šu dok.

1. podať opis; vyrozprávať, charakterizovať, vykresliť: o. príbeh, zážitok, podrobne o. udalosť;
o. význam slova slovne vyjadriť;
o. niekoho v literárnom diele zachytiť

2. pohybom znázorniť (dráhu): rukou o. oblúk;
geom. o. kružnicu trojuholníku narysovať tak, aby prechádzala jeho vrcholmi

3. správ. odpísať; urobiť kópiu

● to sa nedá (slovami) o. je to mimoriadne krásne ap.;

opisne prísl.

opisne prísl.;

opisnosť -i ž.

opisný príd.: o. výklad, o-á metóda;
lingv. o. tvar slovesa zložený (napr. budem čítať);

opisný príd. opisujúci, deskriptívny: o-á báseň, o-á psychológia;
štyl. o. zvrat vyjadrený opisom;

nedok. opisovať

opiť -je -jú dok.

1. omámiť alkoholickým nápojom: o. mladistvých

2. expr. omámiť, opojiť, očariť: o-tý vôňou hory;

opito prísl.;

opitosť -i ž.

opitý príd.

1. omámený (nadmerným) požitím alkoholického nápoja, spitý; svedčiaci o takom stave, op. triezvy: o. chlap;
ísť ako o. tackať sa;
o. pohľad, krok, smiech

2. expr. opojený, omámený, očarený: o. túžbou, úspechom

● o. ako snop, ako čík, o. na mol, hrub. o. ako prasa veľmi;

ópium -ia s. výťažok z nedozretých makovíc pôsobiaci ako droga a použ. na výr. liekov;

nedok. oplácať -a

nedok. oplácať sa -a

opláchnuť, opláknuť -e -u -chol/-kol dok.

1. krátko ponoriť do vody al. obliať vodou: o. pohár, o. sa čistou vodou, o. si oči (harmančekom)

2. takým spôsobom zmyť z povrchu: o. špinu (z rúk);

nedok. oplachovať, oplakovať

oplakať -če -čú dok. plačom prejaviť žiaľ: o. mŕtveho, pren. i oželieť;

nedok. oplakávať -a

oplan -a m. pejor. podliak, naničhodník (obyč. v nadávkach);

oplanisko -a -nísk s. i m. zvel.

oplanský príd.: expr. oplan o.;

oplanstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k oplan

2. podlý skutok;

oplatiť dok. subšt. odplatiť, vrátiť: o. prehru;

oplatiť sa dok. ukázať sa výhodným, vyplatiť sa: dobrá práca sa vždy o-í, to sa ti neo-í;
neos. o-í sa čakať hodno;

oplátka -y -tok ž. nár. oblátka;

oplátkový príd.

oplechovať dok. pokryť, obiť plechom: o. strechu, bránu

oplecko -a -ciek s.

1. košeľa po pás ako súčasť žen. ľud. kroja: vyšívané, biele o.

2. pruh látky slúžiaci na zavesenie odevu na plecia, plecnica, ramienko

oplešivieť -ie -ejú dok. stať sa plešivým: predčasne o-l

oplesnieť, oplesnivieť -ie -ejú dok. splesn(iv)ieť: chlieb o-l

opletačka -y -čiek obyč. mn. opletačky ž. hovor. expr. nepríjemnosť (pri vybavovaní ap.), oštara, ťahanica: mať s niekým, s niečím, pre niekoho, niečo o-y

nedok. opletať

oplieskať -a dok. expr.

1. otĺcť, otrepať: o. hrnce

2. hovor. minúť, utratiť: o. veľa peňazí

opliesť opletie opletú dok. pletením okrútiť: o. nádobu prútím, plot o-ený drôtom;

oplieť -ie -ejú dok.

1. k plieť: o. záhradu

2. expr. obrať; dostať, oklamať: pri kartách ho o-li (o peniaze)

// oplieť sa dostať sa, oklamať sa: pri kúpe sa o-l

oplodie -ia s. bot. (dužinatá, suchá ap.) schránka obaľujúca semeno a tvoriaca plod

oplodniť dok. spôsobiť vznik plodu splynutím samčích a samičích pohlavných buniek: o. samičku;
o-ené vajíčko;
umelé o-enie;

nedok. oplodňovať

oplotenie -ia s. plot, ohrada: o. záhrady

oplotiť dok. ohradiť plotom: o. pozemok, o-ené ihrisko

opľuť, opľuvať -je -jú dok. vypľuť sliny na niečo, niekoho: o. dlážku;

nedok. opľúvať -a

oplývať -a nedok. mať hojnosť: o. peniazmi, šťastím;
o. zdravím prekypovať

● kniž. o. medom a mliekom mať všetkého hojnosť

oplzlo prísl.: o. nadávať;

oplzlosť -i ž.

1. iba jedn. neslušnosť, necudnosť

2. oplzlé reči al. oplzlý čin

oplzlý príd. nemravný, necudný, neslušný, obscénny: o-é žarty;

opĺznuť -e -u -zol dok. stratiť srsť, chlpy ap.: mačka o-la

opočlovek -a m. vývinové štádium človeka (pred štádiom pračloveka)

opodstatnene prísl.;

opodstatnenosť -i ž.

opodstatnený príd. majúci opodstatnenie, oprávnený, odôvodnený: o-á kritika;

opodstatniť dok. kniž. podložiť podstatnými dôvodmi, odôvodniť, oprávniť: tento čin treba o.;
vedecké o-enie postupu;

nedok. opodstatňovať

opojiť -í -a dok.

1. omámiť (význ. 2), očariť: krása ho o-la;
byť o-ený víťazstvom, láskou;
prebrať sa z chvíľkového o-enia

2. opiť, omámiť: o-enie alkoholom;

opojne prísl.;

opojnosť -i ž.

opojný príd. opájajúci, omamný: o-á vôňa, noc;
o. nápoj;

opomenúť -ie -ú -nul dok. práv. zanedbať: o-tie zákona;
o-tý dedič vynechaný z testamentu;

nedok. opomínať -a

opona -y opôn ž. záves oddeľujúci hľadisko: spustiť o-u, vyjsť pred o-u

oponent -a m.

1. kto oponuje (v diskusii), protivník

2. posudzovateľ ved. al. odbornej práce;

oponentka -y -tiek ž.;

oponentský príd.: o-é konanie oponentúra

oponentúra -y -túr ž. kritické posúdenie ved. al. odbornej práce, oponentské konanie

oponovať nedok.

1. protirečiť istému názoru (v diskusii ap.): o. učiteľovi;
vždy a všade o-l

2. byť oponentom (význ. 2): o. správu o výskumnej úlohe

opora -y opôr ž.

1. o čo sa dá oprieť, podpera: nosná o.;
podoprieť konáre silnou o-ou

2. pomoc (mravná al. hmotná), posila, podpora: matka je o-ou rodiny;
mať, nájsť o-u v niekom, niečom

oporný príd. slúžiaci ako opora: o. pilier, stĺp;
o. bod miesto v teréne na obranu i fraz. čo slúži ako pevné východisko (napr. pri prejave)

oportunista -u m. u koho sa prejavuje oportunizmus (v konaní al. zmýšľaní);

oportunistický príd.

oportunistka -y -tiek ž.;

oportunizmus -mu m. prispôsobovanie sa danej situácii za cenu ústupu od zásad; odklon od zásadného stanoviska v prospech rýchlych výhod;

opotrebovať, opotrebiť dok. (častým) používaním znehodnotiť: o. súčiastky, o-ané/-ené mince;
o-aná fráza;
o-anie/-enie ložísk;

nedok. opotrebúvať -a

// opotrebovať sa, opotrebiť sa: organizmus sa rýchlo o-l;

nedok. opotrebúvať sa

opovážiť sa -i dok. príliš sa odvážiť, trúfnuť si: o. sa protestovať;
opováž sa! prísny zákaz;

opovážlivec -vca m. opovážlivý človek

opovážlivo prísl.;

opovážlivosť -i ž.

opovážlivý príd. príliš al. nemiestne odvážny, trúfalý, bezočivý; svedčiaci o tom: o. mládenec;
o-é konanie, kúsky;

nedok. opovažovať sa: ty sa o-š (odmietnuť)?

opovrhnúť -e -ú -hol dok. s pohŕdaním odmietnuť, pohrdnúť: spoločnosť ním o-la, o. peniazmi;
cítila sa o-tá;
pozrieť sa s o-tím, prejav o-tia;

nedok. opovrhovať

opovržlivo prísl.: o. hľadieť

opovržlivý príd. opovrhujúci, pohŕdavý: o. úsmev, mať o. postoj k niečomu;

opozícia -ie ž.

1. opačná mienka, nesúhlas (obyč. s panujúcim názorom, s vládou): stáť, byť v o-ii;
o. proti výstavbe atómových elektrární

2. skupina ľudí presadzujúca v polit. živote politiku odlišnú od vládnucej: politická o., členovia o-ie;
vystupovanie o-ie proti koalícii

3. odb. protiľahlé al. protikladné postavenie: o. planéty;

opozične prísl.

opozičník -a mn. -ci m. obyč. pejor. kto je (zásadne) v opozícii, odporca: nepoučiteľní o-i

opozičný príd.: o-á tlač, o-é hnutie;

opozitum -ta -zít s. lingv. slovo vyjadrujúce opačný význam, antonymum (napr. vysoký nízky)

opracovať dok. upraviť (povrch) do žiadanej podoby, obrobiť: o. drahokam, o-nie súčiastok, výrobkov (laserom);

nedok. opracúvať, opracovávať -a

oprášiť -i dok. klepaním ap. zbaviť prachu: o. si rukáv, klobúk, o. stoličku, o. sa od smetí;

oprasiť sa dok. (o prasnici) priviesť na svet mladé

nedok. oprašovať

oprať operie operú -tý/-ný dok. praním zbaviť nečistoty, vyprať (význ. 1): o. (si) košeľu;
vie navariť i o.;

oprata -y obyč. mn. opraty -rát ž. remenná súčasť postroja na vedenie záprahu, liace: zatiahnuť, povoliť o-y

● (pevne) držať, mať v rukách o-y vládnuť

oprava -y -ráv ž. opravenie, opravovanie: o. hodín, obuvi, o. domu;
dať do o-y;
generálna o. (auta) uvádzajúca (stroj) do pôv. tech. stavu;
o. chýb (v tlači) korektúra;

opravár -a m. kto robí opravy;

opraváreň -rne ž. dielňa na opravy;

opravárenský príd.: o. podnik

opravárka -y -rok ž.;

opravársky príd.: o-e práce, o-a služba, čata

opravdivo prísl.: myslí to o.;

opravdivosť -i ž.

opravdivý príd. skutočný, (na)ozajstný, pravý: o-é umenie, o. cit, o. virtuóz;

opraviť dok.

1. uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením chýb, poškodenia ap.: o. stroj, topánky, dom, cestu

2. uviesť na správnu mieru, (s)korigovať: o. názory, mienku niekoho;
o. si dojem;
odpovedal zle, ale sa o-l

3. označiť chyby (v texte); odstrániť ich; upraviť: o. diktát;
o. rukopis;

oprávnene prísl.;

oprávnenie -ia s.

1. právo, právomoc; kompetencia: vodičské o., o. nárokovať si niečo;
o. predávať huby

2. dôvod, odôvodnenie na nejaký čin, postup ap.: jeho postup má o.;
o. na optimizmus

oprávnenosť -i ž.