Význam slova "on" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 51 výsledkov (1 strana)
-
on m. G, A jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn. živ. oni neživ. ony G ich, nich D im, nim A živ. ich, nich neživ. ich, ne L nich I nimi, ona ž. G a D jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono1 s G, D, L, I ako m., A ho, -ň mn. ony G, D, L, I ako m., A ich, ne (dlhšie tvary jeho, jemu použ. pri dôraze, kratšie ho, mu bez dôrazu; tvary s -ň iba po predl.: k nemu, za ňou ap.;
po predl. zakončených samohláskou sú tvary -ňho, -ň, napr. doňho, zaň;
tvary -ňho sú pre živ., tvary -ň pre neživ., zried. pre živ.)I. zám. osob. 3. os.
1. označ. osobu, zviera al. vec, kt. sa v dialógu nezúčastňujú, o kt. už bola reč al. kt. sú dostatočne určené situáciou: sľúbil som priateľovi pomoc, ale on odmietol;
pozdravil susedku a dal sa s ňou do reči;
má jedno dieťa a veľmi sa oň bojí;
šaty sa mu nepáčili, keď sa na ne bližšie pozrel;
vrabce stíchli, keď som ich rozohnal2. iba oni hovor. zastaráv. označ. v nepriamej reči jednu tretiu osobu, ktorej v dialógu vykáme (plurál úcty): o. (mamička) povedali, že ...
3. iba oni zastar. použ. na znak úcty namiesto 2. os. mn. (onikanie): starká, prosím ich, poradia mi niečo
II. iba ono čast. hovor. nadväzuje na kontext al. situáciu: o. sa vyplatí starať sa o mladých
oň A zámena on (neživ., zried. živ.), ono s predl. o
-
onačiť sa nedok. hovor. expr. zdráhať sa, okúňať sa, ostýchať sa: ochutnaj, čo sa o-š!
-
onak zám. ukaz. príslov. odkazuje na vzdialenejšiu vlastnosť deja, inak(šie), op. tak: raz je tak, raz o.;
jeden hovorí tak, druhý o. -
onakvo prísl.
-
onakvý hovor.
I. zám. ukaz. onaký: také a o-é reči
II. príd.
1. kt. nie je celkom v poriadku, všelijaký, hocijaký: vec to bola o-á
2. iba v 2. st. lepší, súcejší: hľadať o-šie dôvody;
-
onaký zám. ukaz. odkazuje na vzdialenú (pri porovnávaní ďalšiu) vlastnosť (obyč. v dvojici taký – o.): v takej alebo o-ej miere;
raz chce také šaty, raz o-é -
onánia -ie ž. onanovanie
-
ondatra -y -tier ž.
1. hlodavec s lesklou sivohnedou srsťou žijúci vo vode, zool. Ondatra
2. kožušina z neho, bizam;
-
ondatrí, ondatrový príd.: o-ia srsť;
o-ová čiapka -
ondiať, ondieť -ie -ejú nedok. niž. hovor. použ. sa namiesto iného slovesa (vo veľmi všeob. význ.): neondi (-ej) to! nekaz to! veď neondite, neondejte!
// ondiať sa, ondieť sa: čo sa o-š? zdráhaš, hneváš ap.
-
ondulácia -ie ž. zvlnenie vlasov chem., mechanickými al. tepelnými prostriedkami: vodová, trvalá o.;
-
ondulačný príd.: o-é železo ondulovačka
-
ondulovačka -y -čiek ž. ondulovacie železo
-
ondulovať nedok. robiť onduláciu
-
onedlho prísl. o krátky čas, nezadlho, zakrátko, čoskoro: o. bude jar
-
onehdy zám. ukaz. príslov. hovor. nedávno, minule: o. som o tom počul;
o. mi napísal -
onemieť -ie -ejú dok.
1. stať sa nemým: po úraze o-l
2. stratiť (nakrátko) reč, z(a)mĺknuť, zatíchnuť: o. od strachu, o. prekvapením;
-
nedok. onemievať -a
-
onemocnieť -ie -ejú dok. zastaráv. ochorieť
-
onen, oná1, ono2 v m. a s. G oného/onoho D onému/onomu, v ž. G a D onej mn. oní, ž. a s. oné zám. ukaz.
1. odkazuje na niečo časovo vzdialené al. už skôr spomínané (obyč. v dvojici ten – onen, tamten – onen): onen výsledok sa ukázal dobrým;
v tom či onom prípade2. odkazuje na niečo všeobecne známe: takýto je teda onen povestný obraz
● to i ono všeličo;
ten alebo onen ktokoľvek;
na onom svete po smrti;
onoho času, za oných čias kedysi (dávno) -
oneskorene prísl.: o. kvitnúť;
-
oneskorenec -nca m. človek, kt. sa oneskoril: o-ov do hľadiska nepustili
-
oneskorenosť -i ž.
-
nedok. oneskorievať sa -a, oneskorovať sa
-
oneskoriť sa dok.
1. prísť neskoro: o. sa o hodinu;
radšej čakať, ako sa o.2. urobiť neskoro, omeškať sa: o. sa s plnením plánu
3. ostať pozadu, zaostať, omeškať sa: o. sa vo vývine;
o-enie o pol storočia; -
onezdravieť -ie -ejú dok. ochorieť: veľmi o-l
-
oňho A zámena on (živ.) s predl. o;
o neho -
onikať nedok. používať zám. oni na označenie 2. os. v dialógu (v min. na znak úcty): rodičom o-l
-
onkológ -a mn. -ovia m. odborník v onkológii;
-
onkologička -y -čiek ž.;
-
onkologický príd.
-
onomastický príd.
-
onomatopoický príd.: o-é slová
-
onomatopoja -e -í -am -ach ž.
1. lit., hud. zvukomaľba
2. lingv. zvukomalebné slovo (napr. čľup);
-
ontológia -ie ž. filoz. veda o bytí;
-
ontologický príd.: o. prístup;
ontologicky prísl.
-
onuca -e -núc ž. kus látky na omotanie nohy (v bagančiach, čižmách ap.); ovinovačka: mokré o-e;
-
oňuchať dok. ňuchaním zistiť, očuchať: mačka o-la jedlo;
psy sa o-li;
expr. (o človeku) ovoňať; -
nedok. oňuchávať -a
-
onucka -y -ciek ž. zdrob.
-
oný, oná2, oné/onô zám. ukaz. hovor. nahrádza konkrétne pomenovanie, na kt. si hovoriaci nevie spomenúť al. kt. nechce vysloviť (zo spoloč. ap. dôvodov): podaj mi ten oný ... nôž;
bol z toho celý ... onô ... vystrašený -
ónyx -u m. polodrahokam s čiernymi al. hnedými pruhmi (odroda kremeňa);
-
ónyxový príd.: o. mramor
-
lorňon -u m. okuliare s rúčkou (v min. použ. ženami)