Význam slova "on" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

on m. G, A jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn. živ. oni neživ. ony G ich, nich D im, nim A živ. ich, nich neživ. ich, ne L nich I nimi, ona ž. G a D jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono¹ s G, D, L, I ako m., A ho, -ň mn. ony G, D, L, I ako m., A ich, ne (dlhšie tvary jeho, jemu použ. pri dôraze, kratšie ho, mu bez dôrazu; tvary s -ň iba po predl.: k nemu, za ňou ap.;
po predl. zakončených samohláskou sú tvary -ňho, -ň, napr. doňho, zaň;
tvary -ňho sú pre živ., tvary -ň pre neživ., zried. pre živ.)

I. zám. osob. 3. os.

1. označ. osobu, zviera al. vec, kt. sa v dialógu nezúčastňujú, o kt. už bola reč al. kt. sú dostatočne určené situáciou: sľúbil som priateľovi pomoc, ale on odmietol;
pozdravil susedku a dal sa s ňou do reči;
má jedno dieťa a veľmi sa oň bojí;
šaty sa mu nepáčili, keď sa na ne bližšie pozrel;
vrabce stíchli, keď som ich rozohnal

2. iba oni hovor. zastaráv. označ. v nepriamej reči jednu tretiu osobu, ktorej v dialógu vykáme (plurál úcty): o. (mamička) povedali, že ...

3. iba oni zastar. použ. na znak úcty namiesto 2. os. mn. (onikanie): starká, prosím ich, poradia mi niečo

II. iba ono čast. hovor. nadväzuje na kontext al. situáciu: o. sa vyplatí starať sa o mladých

oň A zámena on (neživ., zried. živ.), ono s predl. o

onačiť sa nedok. hovor. expr. zdráhať sa, okúňať sa, ostýchať sa: ochutnaj, čo sa o-š!

onak zám. ukaz. príslov. odkazuje na vzdialenejšiu vlastnosť deja, inak(šie), op. tak: raz je tak, raz o.;
jeden hovorí tak, druhý o.

● tak či o. akokoľvek;
ani tak, ani o. nijako

onakvo prísl.

onakvý hovor.

I. zám. ukaz. onaký: také a o-é reči

II. príd.

1. kt. nie je celkom v poriadku, všelijaký, hocijaký: vec to bola o-á

2. iba v 2. st. lepší, súcejší: hľadať o-šie dôvody;

onaký zám. ukaz. odkazuje na vzdialenú (pri porovnávaní ďalšiu) vlastnosť (obyč. v dvojici taký – o.): v takej alebo o-ej miere;
raz chce také šaty, raz o-é

● ani taký, ani o. nijaký;
taký či o. hocijaký

onánia -ie ž. onanovanie

onanovať nedok. ukájať pohlavný pud na sebe

ondatra -y -tier ž.

1. hlodavec s lesklou sivohnedou srsťou žijúci vo vode, zool. Ondatra

2. kožušina z neho, bizam;

ondatrí, ondatrový príd.: o-ia srsť;
o-ová čiapka

ondiať, ondieť -ie -ejú nedok. niž. hovor. použ. sa namiesto iného slovesa (vo veľmi všeob. význ.): neondi (-ej) to! nekaz to! veď neondite, neondejte!

// ondiať sa, ondieť sa: čo sa o-š? zdráhaš, hneváš ap.

ondulácia -ie ž. zvlnenie vlasov chem., mechanickými al. tepelnými prostriedkami: vodová, trvalá o.;

ondulačný príd.: o-é železo ondulovačka

ondulovačka -y -čiek ž. ondulovacie železo

ondulovať nedok. robiť onduláciu

onedlho prísl. o krátky čas, nezadlho, zakrátko, čoskoro: o. bude jar

onehdy zám. ukaz. príslov. hovor. nedávno, minule: o. som o tom počul;
o. mi napísal

onemieť -ie -ejú dok.

1. stať sa nemým: po úraze o-l

2. stratiť (nakrátko) reč, z(a)mĺknuť, zatíchnuť: o. od strachu, o. prekvapením;

nedok. onemievať -a

onemocnieť -ie -ejú dok. zastaráv. ochorieť

onen, oná¹, ono² v m. a s. G oného/onoho D onému/onomu, v ž. G a D onej mn. oní, ž. a s. oné zám. ukaz.

1. odkazuje na niečo časovo vzdialené al. už skôr spomínané (obyč. v dvojici ten – onen, tamten – onen): onen výsledok sa ukázal dobrým;
v tom či onom prípade

2. odkazuje na niečo všeobecne známe: takýto je teda onen povestný obraz

● to i ono všeličo;
ten alebo onen ktokoľvek;
na onom svete po smrti;
onoho času, za oných čias kedysi (dávno)

oneskorene prísl.: o. kvitnúť;

oneskorenec -nca m. človek, kt. sa oneskoril: o-ov do hľadiska nepustili

oneskorenosť -i ž.

oneskorený príd. uskutočnený neskoro: o. vývin, o. príchod;

nedok. oneskorievať sa -a, oneskorovať sa

oneskoriť sa dok.

1. prísť neskoro: o. sa o hodinu;
radšej čakať, ako sa o.

2. urobiť neskoro, omeškať sa: o. sa s plnením plánu

3. ostať pozadu, zaostať, omeškať sa: o. sa vo vývine;
o-enie o pol storočia;

onezdravieť -ie -ejú dok. ochorieť: veľmi o-l

oňho A zámena on (živ.) s predl. o;
o neho

onikať nedok. používať zám. oni na označenie 2. os. v dialógu (v min. na znak úcty): rodičom o-l

onkológ -a mn. -ovia m. odborník v onkológii;

onkológia -ie ž. vedný odbor skúmajúci nádory;

onkologička -y -čiek ž.;

onkologický príd.

onomastický príd.

onomastika -y ž. lingv. vedný odbor skúmajúci vlastné mená;

onomatopoický príd.: o-é slová

onomatopoja -e -í -am -ach ž.

1. lit., hud. zvukomaľba

2. lingv. zvukomalebné slovo (napr. čľup);

ontológia -ie ž. filoz. veda o bytí;

ontologický príd.: o. prístup;

ontologicky prísl.

onuca -e -núc ž. kus látky na omotanie nohy (v bagančiach, čižmách ap.); ovinovačka: mokré o-e;

oňuchať dok. ňuchaním zistiť, očuchať: mačka o-la jedlo;
psy sa o-li;
expr. (o človeku) ovoňať;

nedok. oňuchávať -a

onucka -y -ciek ž. zdrob.

oný, oná², oné/onô zám. ukaz. hovor. nahrádza konkrétne pomenovanie, na kt. si hovoriaci nevie spomenúť al. kt. nechce vysloviť (zo spoloč. ap. dôvodov): podaj mi ten oný ... nôž;
bol z toho celý ... onô ... vystrašený

ónyx -u m. polodrahokam s čiernymi al. hnedými pruhmi (odroda kremeňa);

ónyxový príd.: o. mramor

lorňon -u m. okuliare s rúčkou (v min. použ. ženami)

šampiňonáreň -rne ž. miestnosť, kde sa pestujú šampiňóny