Význam slova "om" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

omacať -ia dok. expr. ohmatať: o. si boľavé miesto;

nedok. omáčať -a

omachnatieť -ie -ejú dok. obrásť machom: o-ená strecha

nedok. omaciavať -a

omáčka -y -čok ž. hustejší tekutý pokrm podávaný obyč. k hlavnému jedlu: chrenová, rajčinová o.;
roštenka s tatárskou o-ou;

● expr. nechať niekoho v o-e v ťažkej situácii;

omáčkový príd.: o-á misa

omakať dok. hovor. ohmatať: o. (si) vrecká;

nedok. omakávať -a

omáľať -a nedok.

1. v ústach prehadzovať: o. zemiak, kôrku

2. pejor. omieľať: o. frázy, chvály, o. stále to isté

omaľovať dok.

1. ozdobiť maľbou, pomaľovať: o. steny

2. hovor. expr. ohovoriť: zlomyseľne ho o-li

omámiť -i dok.

1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov, omráčiť: o niekoho alkoholom, vôňa ho o-la;
chodiť ako o-ený;
prebrať sa z o-enia

2. silno zapôsobiť na zmysly, očariť, opojiť: o-ený krásou, láskou;

omamne prísl.;

omamnosť -i ž.

omamný príd. omamujúci (význ. 1, 2), opojný: o. jed, o-é pary;
o-á vôňa;

nedok. omamovať

omamujúci príd.

1. zbavujúci zmyslov: o-e prostriedky

2. silno pôsobiaci na zmysly, očarujúci, opojný: o. zážitok;

omamujúco prísl.

nedok. omárať -a

omariť dok. expr.

1. omámiť, omráčiť: o-lo ich slnko;
vstal o-ený spánkom;
zimné o-enie

2. omámiť, očariť: o-ený láskou;

omasta -y omást ž. zastaráv. masť (význ. 1)

omastiť -sť/-i! dok. potrieť masťou, pridať masť (do jedla): o-ené zemiaky

ombudsman [-ucman] -a m. politol. (švéd.) vysoký št. úradník, kt. rieši sťažnosti proti porušovaniu ľudských práv v danom štáte, ver. ochranca práv: ustanoviť úrad o-a;

ombudsmanka -y -niek ž.;

ombudsmanský príd.: o. úrad

omdlieť -ie -ejú omdletý/-ený dok. stratiť vedomie, upadnúť do mdlôb: o. od strachu;
expr. div neo-l;
priniesli ho o-tého;
prebrať sa z o-tia;

nedok. omdlievať -a

omega -y ž. i neskl. s. názov hlásky a písmena O v gréc. abecede (ω); znak posledného miesta v poradí

● kniž. → alfa a o.

omeleta -y -liet ž. jedlo z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravované na panvici: o. s hráškom

omelo -a omiel, ometlo -a -tiel s. zastar. metla (na vymetanie pece);

omeškať sa dok. oneskoriť sa (význ. 1 – 3): o. sa na večeru;
o. sa s platením, hlásením;
úroky z o-nia;
stavba sa o-la o mesiac;

nedok. omeškávať sa -a

nedok. ometať sa expr. mykaním, trhaním sa zbavovať niečoho: o-á sa pred muchami

nedok. omieľať -a

1. k omlieť

2. pejor. ustavične (a bezducho) opakovať: o. stále tú istú tému, o-nie fráz

omiesť ometie ometú dok.

1. zametaním zbaviť niečoho nežiaduceho: o. steny, o. sa od snehu

2. zametaním odstrániť (z povrchu): o. pavučiny, o. blato z topánok;

omietací príd. kt. sa používa na omietanie: o. stroj

omietačka -y -čiek ž. omietací stroj

nedok. omietať -a

omietka -y -tok ž. vrstva malty, ktorou sa pokrýva povrch múru, vakovka

omietkar -a m. kto omieta (múry);

omietkarský príd.: o-á čata

omietnuť -e -u -tol dok. nahodiť omietku, ovakovať: o. steny, neo-té múry;

omilostiť -sť/-i! dok. udeliť milosť; amnestovať: o. odsúdeného, odmietnuť o-enie;

nedok. omilosťovať

omínať -a nedok.

1. tlačiť (význ. 3): topánka ho o-a, taška ho o-a na boku;
neos. o-a ma pod kolenom

2. expr. znepokojovať, trápiť, tlačiť: zvedavosť, svedomie ma o-a;
o-l ho jazyk chcel hovoriť

omladina -y ž. kniž. mládež

omladiť dok. urobiť mladším, mladým, osviežiť: kúpele ho o-li;
o. starú horu obnoviť;
o-ené mužstvo v kt. sú mladí hráči;

omladnúť -e -ú -dol dok. stať sa mladším, mladým: od radosti akoby bola o-la, duševne o.;
o-té mesto

omladzovací príd. určený na omladenie: o-ia kúra, o. rez

nedok. omladzovať

omlátiť -i dok. vymlátiť: zrno o-li ručne

● expr. o. niekomu niečo o → hlavu

omlieť omelie omelú -ľ! dok. trením obrusovať: kamene o-l dážď;

omnoho prísl. (pri 2. st. príd., prísl. al. čísl.) oveľa: o. ďalej, o. viac;
o. väčší

omočiť dok. trocha namočiť (význ. 1): o. si prsty (vo vode, do vody), o. sa v rieke;

omotať -ce/-tá -cú/-tajú -moc/-taj! dok.

1. motaním dookola navinúť, o(b)krútiť, obtočiť, ovi(nú)ť: o. šál okolo hrdla

2. motaním dookola obaliť, o(b)krútiť, otočiť, ovinúť: o. hlavu uterákom;
o. sa do osušky

● expr. o. si niekoho okolo prsta celkom ovládnuť;

nedok. omotávať -a

// omotať sa navinúť sa okolo niečoho: okolo ruky sa mu o-l špagát, sukňa sa o-la okolo nôh;

nedok. omotávať sa

omráčiť -i dok.

1. úderom (do hlavy) zbaviť vedomia: o. niekoho palicou, byť ako o-ený, prebrať sa z o-enia

2. expr. ohúriť, ohromiť: novina ho o-la;

nedok. omračovať

omrvina -y -vín ž.

1. obyč. mn. drobný kúsok jedla (chleba, pečiva ap.), odrobina: pozbierať o-y;

2. zastaráv. iba mn. omrviny strúhanka;

omrvinka -y -niek ž.

1. omrvina

2. zdrob. k 1

nedok. omŕzať¹ -a

1. k omrzieť: o-a ma tu stáť

2. hovor. domŕzať, pokúšať: stále ho o-l otázkami

nedok. omŕzať² -a

omrzieť -í -ia dok. zunovať sa, znepáčiť sa: život ho o-l, o-lo ich čakať

● (robiť, opakovať) do o-enia stále;

omrzlina -y -lín ž. omrznuté miesto (na tele): rany po o-ách

omrznúť -e -ú -zol dok. na povrchu byť zasiahnutý mrazom: o-tý oblok;
nohy mu o-li;

omša -e -í ž.

1. (v kat. cirkvi) liturg. slávenie, ktorým sa sprítomňuje Kristova obeta na kríži: sláviť, slúžiť o-u

2. hud. skladba k tomuto obradu;

omšový príd.: o-é víno;
o-á kniha misál

omyl -u m. nevedome nesprávny čin al. úsudok, mýlka, chyba: hrubý, osudný, ideový o.;
justičný o. odsúdenie nevinného

□ dopúšťať sa o-u, byť na o-e, robiť o-y mýliť sa;
vyviesť z o-u

omylný príd. kt. sa môže mýliť: človek je o.

omylom prísl. zmýlením sa: o. si zameniť kabát

omyť -je -jú omy! dok. umyť (význ. 1, 2): o. si tvár;
o. blato z topánok;

nedok. omývať -a

1. k omyť

2. obmývať, obtekať: vlny o-jú pláž

dupľom prísl. hovor. dvojnásobne, tým viac: ak ho nepustíš, d. sa bude domáhať

krížom prísl. v (uhlo)priečnom smere, naprieč: prejsť k. cez cestu;
dať si nohy k. cez seba

● nepreložiť k. slamy nič ne(u)robiť, zaháľať

krížom-krážom prísl. všetkými smermi: preplávať jazero k.

nad r-om → nadránom;

pričom spoj. podraď. uvádza

1. časovú vetu, kt. vyj. paralelný dej: pohladkal ho, p. sa usmial

2. nepravú časovú vetu so zlučovacím al. odporovacím vzťahom: zákaz platí, p. platia i výnimky z neho

prinajhoršom čast. vyj. zápor. krajnú situáciu, v najhoršom prípade: peniaze p. požičiam

prinajlepšom čast. vyj. (kladnú) prípustnú hranicu, v najlepšom prípade: p. sa spriatelíme

prinajmenej, prinajmenšom čast. vyj. najmenšiu kvantitu, mieru, aspoň, najmenej: bolo ich tam p. sto;
je p. taký vysoký

s cieľom predl. s inf. vyj. cieľ, účel: odišiel s c. vybaviť povolenie na vstup;

so zreteľom na predl. s A s ohľadom na;