Význam slova "okã ã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

briežok -žka, briežik -a m. zdrob. k 2

búčok, bučok -čka, búčik -a m. zdrob.

● expr. spoza bučka, poza bučky od chrbta, zákerne

dneskajšok -ška m. hovor. dnešok (význ. 1, 2): od d-a to bude ináč;
premenlivý d.

dnešok -ška m.

1. dnešný deň: kúpil potraviny na d.

2. dnešné časy, súčasnosť, prítomnosť: od minulosti po d.;
pripravovať d.

dôvažok -žku m. čo sa pridá na dováženie: pridať kus mäsa ako d. navyše

● na d. okrem toho, navyše

dúšok -ška m. množstvo nápoja vypité bez prerušenia, vydýchnutia: veľký, malý d.;
vypiť (si) d. vína

● na (jeden) d., jedným d-om (vypiť, povedať) naraz;
kniž. plným d-m (žiť) naplno;

fotokrúžok -žku m. hovor. krúžok fotografistov (v školách, podnikoch)

hrášok -ška/-šku m.

1. zdrob. k hrach

2. čerstvé plody hrachu ako zelenina;

kalíšok -ška, kalištek -a m.

1. kalichu podobná nádobka na pitie liehovín, pohárik; jej obsah: brúsený k.;
vypiť (za) k. koňaku

2. čo sa podobá kalíšku: k. na vajce;
chuťové k-y na jazyku

3. zdrob. ku kalich (význ. 3): k. kvetu

kŕčok -čka, kŕčik -a m. zdrob. k 1: detský k.;

krúžok -žka/-žku m.

1. zdrob. k 2, 3: nakresliť k.;
zlatý k., k-y na záclony

2. záujmová skupina: divadelný k.;

ľuľok -ľka m. poľná liečivá bylina, bot. Solanum;

miešok -ška m. zdrob. k 1: anat. vlasový m.;
zool. jedový m.

oblečok -čka, obliečik -a m. zdrob.

obtlačok -čka m. obrázok zhotovený obtlačou: farebné o-y

obušok -ška m.

1. obuch (význ. 1, 2)

2. valcovitá elastická zbraň polície

ocieľok -ľka/-ľku m. ruda bohatá na železo, miner. siderit

odstrižok -žka/-žku m. odstrihnutý kúsok: o-y látky, plechu

odtlačok -čku m.

1. stopa zanechaná po tlačení predmetu na niečo: o-y rúk, pier;
zanechať o-y topánok

2. výsledok prenesenia obrazu z tlačovej formy tlakom; takto vzniknutá tlač: farebný o., o. pečiatky;
autorský o. (článku) separát

okáľ -a obyč. mn. m. expr. (veľké) oko, oči: vyvaliť, vypleštiť o-e i fraz. čudovať sa;
gúľať o-mi;

okálisko -a s., v jedn. i m. zvel.

okáliť -i -ľ! nedok. expr. pozerať: čo tak na mňa o-š?

okáň -a m. expr. okatý človek (obyč. dieťa);

okáň -a mn. N a A -e m. motýľ s okami na krídlach, zool. Saturnia

okázalý príd. zastar.

1. veľkolepý, parádny, pompézny, honosný: o-á hostina, o-é prijatie

2. nápadný, vytŕčavý, vonkajškový: o-é frázy, o-é pohŕdanie

okľuka -y -ľúk ž.

1. nepriama cesta, zachádzka: vrátiť sa domov o-ou

2. nepriamy spôsob: o-ou povedať, vyriešiť niečo bez o-k

okrušok -ška, okruštek -a m. zdrob.

nedok. okúkať, okúkať si, okukávať, okukávať si -a: chlapci sa najprv o-li, no potom sa spriatelili

nedok. okúkať, okukávať -a

// okukať sa expr. nosením, časom sa zunovať: klobúk sa rýchlo o-l

okúňať sa -a nedok. zdráhať sa, ostýchať sa, ošívať sa, pohanbievať sa: o-l sa prísť k nám, o. sa pred dievčaťom;
čo sa o-š?

okúňavo prísl.;

okúňavosť -i ž.

okúňavý príd. kt. sa okúňa, ostýchavý, hanblivý: o. chlapec;

okúpať -e -u dok.

1. umyť ponorením do tekutiny (obyč. vody), vykúpať: o. dieťa;
o. si oči v harmančeku

2. obliať, poliať na Veľkonočný pondelok: o. dievča

// okúpať sa ponoriť sa do vody s cieľom osviežiť sa, zaplávať si ap.: o. sa v potoku

okúsiť -i dok.

1. ochutnať: o. víno, o. z čerstvého chleba;
daj mi o.

2. zažiť, prežiť, skúsiť: o. hrôzy vojny;

nedok. okúvať -a

okúzliť -i dok. kniž. očariť: o-enie poéziou;

nedok. okúzľovať

oriešok -ška m.

1. i orieštek, oriešik -a m. zdrob. k 1, 2, 5

2. suchý plod s drevnatým oplodím: lieskové o-y plody liesky;
búrske o-y arašidy

3. drobný spevavý vták, zool. Troglodytes

● tvrdý o. ťažko riešiteľná vec;

otlačok -čku m. otlačené miesto (na povrchu tela ap.)

parožok -žka, parožtek -a m.

1. zdrob. k paroh: p-y srnca

2. parožky hovor. slimačie tykadlá, rožky

pliešok -ška, plieštek -a m. kúsok plechu upravený na rozlič. ciele: p-y na podrážkach, vybíjať opasok p-mi

poprašok -šku m. slabá vrstva niečoho sypkého; chem. prípravok vo forme prášku: snehový p.;
p. proti škodcom

posmešok -šku často mn. m. výsmech; úškľabok: znášať p-y;
pohrdlivý p. na tvári

□ robiť si p-y z niekoho vysmievať sa, posmievať sa

pozajtrajšok -ška m. pozajtrajší deň: odložiť cestu na p.

prášok -šku m.

1. G i -a veľmi jemná suchá čiastočka nejakej látky: p. múky;
nikde ani p., p-a všade čisto

2. hmota rozomletá na malé čiastočky: mydlový p., p. do pečiva, p. proti hmyzu;
zomlieť niečo na p.

3. liek v podobe drobných, jemných čiastočiek al. i v podobe tabliet: p. proti boleniu hlavy, na spanie;
hovor. brať p-y;

prehrešok -šku m. priestupok, chyba: p. proti spoločenskému správaniu

prevažok -žku m.

1. obch. strata pri vážení

2. pošt. váhový rozdiel, o kt. prevyšuje zásielka predpísanú váhu

prístrešok -ška m. kryt nad niečím v podobe strechy, prístrešie: p. nad balkónom, p. na bicykle

proťajšok, proťajší, správ. náprotivok, náprotivný

prúžok -žka/-žku, prúžik -a m. zdrob. k 1, 2: p. filmu

rarášok -ška m. škriatok, zmok

rožok -žka, rožtek -a m.

1. zdrob. k roh (význ. 1): slimačie r-y parožky, tykadlá

2. výčnelok: r. periny

3. druh pečiva v tvare (zahnutého) rohu: r. s maslom;
vanilkové r-y drobné pečivo

4. podlhovastý zahnutý zemiak

● expr.: → vystrčiť r-y;
narástli mu r-y, → rohy;

skrček, skrčok -čka mn. živ. -ovia, N a A neživ. -y m. expr. nevyvinutý, zakrpatený človek al. iný tvor, krpáň: ty s. nepodarený!

škrečok -čka mn. N a A -y m. chrček: chovať š-a;

smrčok -čka m. jarná jedlá huba, bot. Morchella

smriečok -čka, smriečik -a m. zdrob.

šok -u m.

1. silný fyzický al. duš. otras: nervový š., utrpieť š.;
lek. porucha krvného obehu: alergický š.;
liečba š-om i pren. prudká zmena spoloč. al. ekon. vzťahov;

2. liečebná metóda (pri psychózach ap.): elektrický š.;

štočok -čka m. typ. kovová platňa s negatívom obrazu použ. na tlač;

strečok -čka mn. N a A -y m. bodavá cudzopasná mucha kladúca vajíčka obyč. pod kožu niekt. cicavcov, zool. Oestrus

šúľok -ľka m.

1. klas, ktorého hlav. os je zhrubnutá: kukuričný š.

2. niečo sformované do valčeka: š. cesta, mäsa, plnky;

terajšok -ška m. súčasnosť (význ. 1), prítomnosť, dnešok: t. rozhoduje o budúcnosti;
od t-a odteraz

tvarôžok -žka m.: → olomoucké t-y

úsmešok -šku m.

1. posmech, posmešok: počúvať, znášať ú-y (zo všetkých strán)

2. úsmev: sebavedomý ú.

ústrižok -žka/-žku m.

1. odstrihnutý kúsok: ú. papiera, ú-y látky

2. časť tlačiva určená na oddelenie, odtrhnutie (pri kontrole ap.), kupón: ú. vstupenky, šekový ú.

útržok -žka/-žku m.

1. odtrhnutý kúsok: ú. papiera

2. úryvok, zlomok: ú-y textu, rozhovoru;

vačok -čku m.

1. vrecko (význ. 2): dať si ruky do v-u;
expr. prekutať všetky v-y

2. útvar podobný vačku: v-y pod očami;
(hnisavý) zubný v.;
medový v. včely

● mať prázdny v. nemať peniaze;
načrieť, začrieť hlboko do v-u veľa platiť;
to ide z môjho v-u to platím ja;
expr. strčiť niekoho do v-u prevýšiť ho;

váľok -ľka m. valcovitý predmet na formovanie cesta ap.

● expr. ruky, nohy ako v-y tučné

včerajšok -ška m.

1. včerajší deň: od v-a nič nejedol

2. nedávna minulosť: chyby, výdobytky v-a

vlaňajšok -ška m. vlaňajší rok: zásoby od v-a

vĺčok -čka mn. -y/-ovia A -y/-ov, vĺčik -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m.

1. zdrob. expr. k vlk

2. neživ. hračka (na rozkrútenie)

vnútrajšok -ška m. vnútro (význ. 1), op. vonkajšok: v. domu

vonkajšok -ška m.

1. vonkajšia časť, plocha niečoho, vonkajší priestor, op. vnútro, vnútrajšok: v. látky líce (význ. 2)

2. vzhľad, zovňajšok: príjemný v.;

vŕšok -ška, vŕštek -a m. zdrob. k 1, 2;

vršok -ška m.

1. zdrob. k 3

2. vrchovec: v. borovice

výbežok -žku m. vybiehajúca časť niečoho: v-y pohoria, v-y kostí

výlučok -čku m. sekrét: v-y slinných, potných žliaz

výstrižok -žku m. niečo vystrihnuté (obyč. z novín): v-y z časopisov, lepiť v-y;

výťažok -žku m.

1. látka získaná vylúhovaním, extrakt: rastlinný v.

2. zisk (význ. 2), výnos: čistý v. hospodárenia

výtlačok -čku m. (vytlačený) exemplár knihy, časopisu ap.: kontrolovať prvé v-y

vývržok -žku obyč. mn. vývržky -kov m. vyvrhnuté nestrávené zvyšky potravy niekt. vtákov

zajtrajšok -ška m.

1. zajtrajší deň: počkať do z-a;
nechajte to na z.!

2. blízka budúcnosť: (ne)báť sa z-a

zovňajšok -ška/-šku m. vonkajší vzhľad, vonkajšok: príjemný z., dbať o svoj z.

zvršok -ška/-šku m.

1. odb. vrchná, povrchová časť niečoho: z. vyvýšeniny;
žel. železničný z. koľajnice s podvalmi a štrkom;
obuv. časť topánky obopínajúca chodidlo zvrchu: pripevniť z. na podošvu

2. obyč. mn. zvršky práv., novšie hnuteľné veci;

zvyšok -šku m. čo (sa) zvýšilo, (z)ostatok: z. látky, materiálu, z-y jedla, z-y hradu;