Význam slova "oh" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 117 výsledkov (1 strana)
-
oh, óh, óha cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, ľútosť, bôľ, nespokojnosť ap.), och, ó: óh(a), naozaj príde? oh, škoda! oh, aký žiaľ!
-
nedok. oháňať sa -a
1. k 1, 2
2. expr. usilovne (a šikovne) pracovať, činiť sa: musel sa dobre o., aby uživil rodinu
3. expr. pripomínať niečo s cieľom ťažiť z toho; vystatovať sa: o. sa známosťami
-
ohanbie -ia s. oblasť tela s vonkajšími pohlavnými orgánmi
-
ohava -y oháv ž. pejor. ohavný človek al. ohavná vec: nechcem tú o-u ani vidieť;
takú o-u si dať na hlavu! -
ohavne prísl.;
-
ohavnosť -i ž.
1. iba jedn. k 1 – 3: o. zločinu
-
ohavný príd.
1. veľmi škaredý, odporný, ohyzdný, hnusný: o. výzor
-
oheň ohňa m.
1. úkaz prejavujúci sa pri horení svetlom a teplom, plameň: zapáliť, naklásť o.;
o. horí, blčí;
horúci ako o.;
báť sa niečoho ako o-a;
hovor. poslúžiť o-om zapáliť fajčiarovi;
olympijský o.;
bengálsky o. ohňostroj2. požiar: hasiť o.
3. nebezpečná, ťažká ap. situácia: o. vojny;
prejsť o-om skúšok4. expr. horúčosť; horúčka: cítiť v hrdle o.;
dieťa je celé v o-i5. expr. prudký cit: o. lásky, nenávisti;
dievča je samý o.;
má o. v tele je vášnivý6. hovor. trvalý červený fľak na pokožke (obyč. na tvári)
● → liať olej na o.;
→ skočil by zaňho aj do o-a;
dať → ruku do o-a za niekoho;
mať dve → želiezka v o-i;
hrať sa s o-om nebezpečne si počínať;
hneď je o. na streche ľahko vznikne hnev;
→ krst o-om;
o-om a mečom vojnou;
z → malej iskry veľký o. býva;
ťahať, vyberať za niekoho → gaštany z o-a; -
ohľad -u m.
1. prizeranie na záujmy niekoho, niečoho, zreteľ: nacionálne, spoločenské o-y
2. hľadisko, zreteľ: v istom o-e je to pravda;
v nijakom, v každom, v tomto o-e□ mať o., brať o. (na rodičov, na školu, na niečiu chorobu);
-
ohľadne, ohľadom predl. s G zastar. pokiaľ ide o, čo sa týka, vzhľadom na: o. tej veci v tej veci, o tej veci
-
ohľaduplne prísl.;
-
ohľaduplnosť -i ž.
-
ohľaduplný príd. kt. má ohľad na niekoho, taktný, pozorný; svedčiaci o ohľade: o. človek;
o-é správanie; -
ohlas -u m.
1. ozvena, echo: bolo počuť silný o.
2. (súhlasná) reakcia, ozvena, záujem: čitateľský o., vzbudiť, vyvolať, (ne)mať o., kniha sa stretla s o-m
3. kniž. al. zastaráv. písomná výzva: vydať o.
-
ohlásiť -i dok.
1. dať na vedomie, oznámiť: o. svoj príchod, o. sa vopred, o. zmenu programu
2. hovor. zavolať na niekoho, osloviť: o. známeho na ulici;
ohlás ma, keď pôjdeš; -
ohláška -y -šok ž.
1. obyč. mn. cirk. ohlásenie sobáša: mať (prvé) o-y
2. ohlásenie, oznam: povinná o.
-
nedok. ohlasovať -uje, ohlášať -a
// ohlásiť sa
1. ozvať sa (význ. 2, 3): o. sa z izby, o. sa telefonicky;
choroba, jar sa o-la2. postaviť sa proti, ozvať sa (význ. 4): prečo si sa proti tomu neo-l?
3. hovor. zastaviť sa, nazrieť: o. sa u susedov, cestou sa u vás o-m;
-
nedok. ohlasovať sa, ohlášať sa
-
ohlasovateľka -y -liek ž.
-
ohlávka -y -vok ž. časť (konského) postroja upevnená na hlave zvieraťa, kantár: držať koňa za o-u
-
nedok. ohliadať sa -a
1. obzerať sa
-
ohlodať dok. hlodaním obhrýzť (význ. 1, 2): o. kôru stromov;
o. púčiky; -
nedok. ohlodávať -a
-
ohluchnúť -e -ú -chol dok. stať sa hluchým: na starosť o-l;
čiastočné o-tie -
ohlúpiť -i dok. urobiť hlúpym, osprostiť: pálenka ho o-la;
-
ohlúpnuť -e -u -pol dok. stať sa hlúpym, osprostieť: celkom o-l
-
nedok. ohlupovať: o-nie ľudí, más
-
ohlušiť dok.
1. urobiť na chvíľu hluchým: výbuch nás o-l;
2. expr. úderom omráčiť: drúkom ho o-l;
-
nedok. ohlušovať
-
ohlušujúci príd. kt. ohlušuje (sluch), prenikavý: o. výstrel, zvuk;
-
ohlušujúco prísl.
-
ohm [óm] -u m. fyz. hlav. jednotka elektr. odporu v sústave SI, zn. Ω
-
ohmat -u m. ohmatanie: látka na o. drsná
-
ohmatať dok.
1. hmataním preskúmať: o. si (udretú) nohu, o. tep;
2. hmataním zašpiniť, znehodnotiť: o-né dvere, o-ná platňa;
-
nedok. ohmatávať -a
-
ohmatkávať -a nedok. expr. ohmatávať, obchytkávať: o. vyložený tovar
-
ohnať sa oženie oženú dok.
1. urobiť prudký pohyb na obranu: o. sa rukou, pes sa o-l chvostom (pred hmyzom)
2. zahnať sa: o. sa palicou po niekom
3. expr. ubrániť sa, obohnať sa: nemohol sa o. pred dotieravcami;
-
ohnica -e -níc ž. poľná burina so žltými kvetmi podobná horčici, bot. reďkev o. Raphanus raphanistrum
-
ohník -a, ohníček -čka m. zdrob.;
-
ohnisko1 -a s., v jedn. i m. zvel. k 1, 2, 3
ohnisko2 -a -nísk s.
1. miesto, kde horí oheň: otvorené o., o. kozuba
2. fyz. bod, v kt. sa sústreďujú lúče pri svojom lome al. odraze: o. šošovky;
fyziol. časť nervového systému, kde je sústredené podráždenie al. útlm3. stred, z kt. sa niečo šíri, centrum: o. zemetrasenia, vojny, o. odporu;
-
ohniskový príd.: fyz. o-á vzdialenosť
-
ohnivák -a mn. N a A -y m. rozpráv. zázračný vták
-
ohnivko -a -viek s.
1. zdrob. k ohnivo
2. ohnivo: o. reťaze
-
ohnivo1 -a -nív s. článok reťaze: železné o.;
ohnivo2 prísl. k 4, 5: o. sfarbený;
o. ľúbiť; -
ohnivosť -i ž.
-
ohnivový príd.;
-
ohnivý príd.
1. vyžarujúci, pochádzajúci z ohňa: o. lúč, blesk;
o-é jazyky plameň2. horúci, pálivý: o-é leto
3. rozohňujúci, silný: o-á pálenka
4. červený ako oheň: o-é vlasy
5. vášnivý, náruživý, temperamentný: o. tanečník, o-á reč;
-
ohňostroj -a m. vystreľovanie množstva (farebných) rakiet pri slávnostných príležitostiach; svetelný úkaz takto spôsobený: spustiť o.;
-
ohňový príd.;
-
ohňovzdorne prísl.;
-
ohňovzdornosť -i ž.
-
ohňovzdorný príd. odolávajúci vys. teplotám, žiaruvzdorný: o. materiál, o-á skriňa;
-
ohnúť -e -ú ohol dok. zohnúť: o. prút, tyč;
o. šiju;
o-tá postava● o. niekomu chrbát urobiť poddajným;
o. šiju pred niekým ponížiť sa; -
oho, ohó cit. vyj. nesúhlas, prekvapenie, iróniu, vyhrážanie ap.: o., nie tak! o., aká krása! o., aký múdry!
-
ohobľovať dok. hobľovaním opracovať: o. dosku, lavicu, o-né drevo
-
nedok. ohodnocovať
-
ohodnotiť dok. určiť, zistiť hodnotu; zhodnotiť, oceniť: o. prácu, výkon;
nález o-li na milión korún;
bodové o-enie; -
oholiť -ľ! dok.
1. k holiť (význ. 1, 2): o. si fúzy;
o. tvár, rýchlo sa o-l;
ostrihať a o. zákazníka2. expr. urobiť holým: vietor o-l stromy
-
ohorieť -í -ia dok.
1. obhorieť: o-ená zápalka
-
ohorok -rka m. zvyšok niečoho vyhoreného, opalok: o. cigarety;
o-y sviečok -
ohovárač -a m. kto ohovára;
-
ohováračka -y -čiek ž.
1. k ohovárač
2. obyč. mn. hovor. ohováranie, klebety: o-y sa šírili
-
ohováračský príd.: o-á kampaň, o-é správy
-
nedok. ohovárať -a
-
ohovoriť dok. úmyselne povedať nepravdu o niekom, niečom, očierniť, oklebetiť: o-la všetkých známych;
-
ohrada -y -rád ž.
1. ohradenie istého priestoru: železná, murovaná o.
2. ohradený priestor: ovce vybehli z o-y;
-
ohradiť dok. ohraničiť plotom, múrom ap., oplotiť: o. záhradu, stavenisko (ohradou);
-
ohrádka -y -dok ž. zdrob.: drevená o. pre deti
-
nedok. ohrádzať -a, ohradzovať
// ohradiť sa
1. oddeliť sa (ohradou): o. sa železnými mrežami;
o-li sa, aby im nik nevidel do dvora2. prejaviť nesúhlas, protestovať: o. sa proti klamstvu, zlostne sa o.;
-
nedok. ohrádzať sa, ohradzovať sa
-
ohraničiť dok.
1. oddeliť hranicami: o. územie štátu
2. obklopiť (význ. 2), obkolesiť, obkľúčiť: mesto o-ené horami
3. určiť (menší) rozsah, obmedziť: o. výskum;
mať o-ený čas, o-ená právomoc;
žánrové o-enie; -
nedok. ohraničovať
-
ohŕdať -a nedok. odmietavo sa prejavovať voči niečomu, niekomu, pohŕdať;
-
ohrdiť dok. ohrdnúť: o. dar;
o-ený nápadník odmietnutý -
dok. ohrdnúť -e -ú -dol: o. pohostenie, o. chlebom;
o-tá láska -
ohreblo -a -biel s. lopatovitý nástroj na prehŕňanie (popola v peci, malty, piesku ap.);
-
ohrev -u m. ohrievanie: drevo na o., o. vody;
-
ohrevný príd.: o-é drevo
-
ohriaknuť (koho), ohriaknuť sa (na koho) -e -u -kol dok. expr. okríknuť, zahriaknuť, osopiť sa, oboriť sa: čuš! ohriakla syna;
o. sa na deti -
ohriať ohreje ohrejú dok. zohriať: o. polievku, o. si obed;
-
ohrievač -a m. zariadenie na ohrievanie: elektrický o., o. vody, vzduchu
-
ohrievací príd. určený na (z)ohrievanie: o-ia poduška, fľaša, o-ie teleso
-
nedok. ohrievať -a
// ohriať sa
1. stať sa teplejším, teplým, zohriať sa: vzduch sa o-l
2. zbaviť sa pocitu chladu, zohriať sa: o. sa na slniečku
● expr. ani sa neo-l (a už šiel) nezdržal sa dlho;
-
nedok. ohrievať sa
-
nedok. ohŕňať -a
// ohrnúť sa expr. prejaviť nechuť, pohŕdanie ap.: znechutene sa o-l;
-
nedok. ohŕňať sa
-
ohrnúť -ie -ú dok.
1. obhrnúť: o. zemiaky, repu;
ruže o. zemou2. vyhrnúť, vykasať: o. rukávy;
mať o-tý nos dohora i pren. byť namyslený● o. nos, nosom, o. pery, gamby (nad niečím) prejaviť nechuť, pohŕdanie ap.;
-
ohromiť dok. spôsobiť veľké prekvapenie, úžas, ohúriť: správa ho o-la;
o-la nás zvesť o zemetrasení;
stáť ako o-ený;
stŕpnuť od o-enia, v o-ení; -
ohromne prísl.: o. pršalo;
o. sa zabaviť -
ohromný príd.
1. obrovský: o-é množstvo, o-é územie, o. vietor;
o. význam, vplyv2. expr. vynikajúci, výborný, skvelý: o. úspech;
je to o. odborník; -
nedok. ohromovať
-
ohromujúci príd. kt. ohromuje, úžasný: o. výsledok;
-
ohromujúco prísl.
-
ohroziť dok. vystaviť veľkému nebezpečenstvu: o. niekoho na živote, o. mier;
o-ená vlasť; -
nedok. ohrozovať
-
nedok. ohrýzať -a, ohryzovať
-
ohryzok -zka m.
1. zvyšok niečoho o(b)hryzeného (najmä jablka al. hrušky): jablko zjesť aj s o-om;
o-y jedál2. vyčnievajúca časť hrtana: o. mu podskočil
-
ohrýzť -hryzie -hryzú dok. obhrýzť (význ. 1, 2): o. kosti, o-ená ceruza;
o. mladé listy; -
ohundrať -e -ú dok. hundraním prejaviť názor, ošomrať, ofrflať: každé jedlo o-e;
-
nedok. ohundrávať -a
-
ohúriť -i dok. spôsobiť duš. vykoľajenie, ohromiť, omráčiť: zvesť ho celkom o-la;
o-ený od strachu; -
nedok. ohurovať
-
ohyb -u m.
1. (z)ohnutie, (z)ohýbanie: o. v kolene
2. (z)ohnutá časť niečoho: o. potrubia
-
ohýbací príd. určený na ohýbanie: o. stroj;
lingv. o-ia prípona (pri skloňovaní, časovaní) -
nedok. ohýbať sa, ohýnať sa
-
nedok. ohýbať, ohýnať -a
● o-aj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma, mamo vychovávať treba odmalička
// ohnúť sa: o. sa v kolenách;
-
ohybnosť -i ž.: o. dreva, drôtu
-
ohybný príd. kt. sa dá (ľahko) ohýbať, pružný: o-é telo;
lingv. o-é slová kt. sa skloňujú al. časujú; -
ohyzdne prísl.;
-
ohyzdnosť -i ž.
-
ohyzdný príd. ohavný, hnusný, mrzký, odporný: o-á stavba;
o. skutok;