Význam slova "oh" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

oh, óh, óha cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, ľútosť, bôľ, nespokojnosť ap.), och, ó: óh(a), naozaj príde? oh, škoda! oh, aký žiaľ!

nedok. oháňať sa -a

1. k 1, 2

2. expr. usilovne (a šikovne) pracovať, činiť sa: musel sa dobre o., aby uživil rodinu

3. expr. pripomínať niečo s cieľom ťažiť z toho; vystatovať sa: o. sa známosťami

ohanbie -ia s. oblasť tela s vonkajšími pohlavnými orgánmi

ohava -y oháv ž. pejor. ohavný človek al. ohavná vec: nechcem tú o-u ani vidieť;
takú o-u si dať na hlavu!

ohavne prísl.;

ohavnosť -i ž.

1. iba jedn. k 1 – 3: o. zločinu

2. ohavný čin: vykonať o.

ohavný príd.

1. veľmi škaredý, odporný, ohyzdný, hnusný: o. výzor

2. expr. hrozný, strašný, zlý: o-á choroba, udalosť

3. hanebný, potupný: o-á zrada;

oheň ohňa m.

1. úkaz prejavujúci sa pri horení svetlom a teplom, plameň: zapáliť, naklásť o.;
o. horí, blčí;
horúci ako o.;
báť sa niečoho ako o-a;
hovor. poslúžiť o-om zapáliť fajčiarovi;
olympijský o.;
bengálsky o. ohňostroj

2. požiar: hasiť o.

3. nebezpečná, ťažká ap. situácia: o. vojny;
prejsť o-om skúšok

4. expr. horúčosť; horúčka: cítiť v hrdle o.;
dieťa je celé v o-i

5. expr. prudký cit: o. lásky, nenávisti;
dievča je samý o.;
má o. v tele je vášnivý

6. hovor. trvalý červený fľak na pokožke (obyč. na tvári)

● → liať olej na o.;
→ skočil by zaňho aj do o-a;
dať → ruku do o-a za niekoho;
mať dve → želiezka v o-i;
hrať sa s o-om nebezpečne si počínať;
hneď je o. na streche ľahko vznikne hnev;
→ krst o-om;
o-om a mečom vojnou;
z → malej iskry veľký o. býva;
ťahať, vyberať za niekoho → gaštany z o-a;

ohľad -u m.

1. prizeranie na záujmy niekoho, niečoho, zreteľ: nacionálne, spoločenské o-y

2. hľadisko, zreteľ: v istom o-e je to pravda;
v nijakom, v každom, v tomto o-e

□ mať o., brať o. (na rodičov, na školu, na niečiu chorobu);

ohľadne, ohľadom predl. s G zastar. pokiaľ ide o, čo sa týka, vzhľadom na: o. tej veci v tej veci, o tej veci

ohľaduplne prísl.;

ohľaduplnosť -i ž.

ohľaduplný príd. kt. má ohľad na niekoho, taktný, pozorný; svedčiaci o ohľade: o. človek;
o-é správanie;

ohlas -u m.

1. ozvena, echo: bolo počuť silný o.

2. (súhlasná) reakcia, ozvena, záujem: čitateľský o., vzbudiť, vyvolať, (ne)mať o., kniha sa stretla s o-m

3. kniž. al. zastaráv. písomná výzva: vydať o.

ohlásiť -i dok.

1. dať na vedomie, oznámiť: o. svoj príchod, o. sa vopred, o. zmenu programu

2. hovor. zavolať na niekoho, osloviť: o. známeho na ulici;
ohlás ma, keď pôjdeš;

ohláška -y -šok ž.

1. obyč. mn. cirk. ohlásenie sobáša: mať (prvé) o-y

2. ohlásenie, oznam: povinná o.

nedok. ohlasovať -uje, ohlášať -a

// ohlásiť sa

1. ozvať sa (význ. 2, 3): o. sa z izby, o. sa telefonicky;
choroba, jar sa o-la

2. postaviť sa proti, ozvať sa (význ. 4): prečo si sa proti tomu neo-l?

3. hovor. zastaviť sa, nazrieť: o. sa u susedov, cestou sa u vás o-m;

nedok. ohlasovať sa, ohlášať sa

ohlasovateľ -a mn. -ia m. kto niečo ohlasuje;

ohlasovateľka -y -liek ž.

ohlasovňa -e ž. oddelenie, kde sa niečo ohlasuje: o. porúch

ohlávka -y -vok ž. časť (konského) postroja upevnená na hlave zvieraťa, kantár: držať koňa za o-u

nedok. ohliadať sa -a

1. obzerať sa

2. brať ohľad na niekoho, na niečo

ohliadnuť sa kniž. obzrieť sa;

ohlodať dok. hlodaním obhrýzť (význ. 1, 2): o. kôru stromov;
o. púčiky;

nedok. ohlodávať -a

ohluchnúť -e -ú -chol dok. stať sa hluchým: na starosť o-l;
čiastočné o-tie

ohlúpiť -i dok. urobiť hlúpym, osprostiť: pálenka ho o-la;

ohlúpnuť -e -u -pol dok. stať sa hlúpym, osprostieť: celkom o-l

nedok. ohlupovať: o-nie ľudí, más

ohlušiť dok.

1. urobiť na chvíľu hluchým: výbuch nás o-l;

2. expr. úderom omráčiť: drúkom ho o-l;

nedok. ohlušovať

ohlušujúci príd. kt. ohlušuje (sluch), prenikavý: o. výstrel, zvuk;

ohlušujúco prísl.

ohm [óm] -u m. fyz. hlav. jednotka elektr. odporu v sústave SI, zn. Ω

ohmat -u m. ohmatanie: látka na o. drsná

ohmatať dok.

1. hmataním preskúmať: o. si (udretú) nohu, o. tep;

2. hmataním zašpiniť, znehodnotiť: o-né dvere, o-ná platňa;

nedok. ohmatávať -a

ohmatkávať -a nedok. expr. ohmatávať, obchytkávať: o. vyložený tovar

ohnať sa oženie oženú dok.

1. urobiť prudký pohyb na obranu: o. sa rukou, pes sa o-l chvostom (pred hmyzom)

2. zahnať sa: o. sa palicou po niekom

3. expr. ubrániť sa, obohnať sa: nemohol sa o. pred dotieravcami;

ohnica -e -níc ž. poľná burina so žltými kvetmi podobná horčici, bot. reďkev o. Raphanus raphanistrum

ohník -a, ohníček -čka m. zdrob.;

ohnisko¹ -a s., v jedn. i m. zvel. k 1, 2, 3

ohnisko² -a -nísk s.

1. miesto, kde horí oheň: otvorené o., o. kozuba

2. fyz. bod, v kt. sa sústreďujú lúče pri svojom lome al. odraze: o. šošovky;
fyziol. časť nervového systému, kde je sústredené podráždenie al. útlm

3. stred, z kt. sa niečo šíri, centrum: o. zemetrasenia, vojny, o. odporu;

ohniskový príd.: fyz. o-á vzdialenosť

ohnivák -a mn. N a A -y m. rozpráv. zázračný vták

ohnivko -a -viek s.

1. zdrob. k ohnivo

2. ohnivo: o. reťaze

ohnivo¹ -a -nív s. článok reťaze: železné o.;

ohnivo² prísl. k 4, 5: o. sfarbený;
o. ľúbiť;

ohnivočervený príd. červený ako oheň: o. kvet, o-é zore

ohnivosť -i ž.

ohnivový príd.;

ohnivý príd.

1. vyžarujúci, pochádzajúci z ohňa: o. lúč, blesk;
o-é jazyky plameň

2. horúci, pálivý: o-é leto

3. rozohňujúci, silný: o-á pálenka

4. červený ako oheň: o-é vlasy

5. vášnivý, náruživý, temperamentný: o. tanečník, o-á reč;

ohňostroj -a m. vystreľovanie množstva (farebných) rakiet pri slávnostných príležitostiach; svetelný úkaz takto spôsobený: spustiť o.;

ohňový príd.;

ohňovzdorne prísl.;

ohňovzdornosť -i ž.

ohňovzdorný príd. odolávajúci vys. teplotám, žiaruvzdorný: o. materiál, o-á skriňa;

ohnúť -e -ú ohol dok. zohnúť: o. prút, tyč;
o. šiju;
o-tá postava

● o. niekomu chrbát urobiť poddajným;
o. šiju pred niekým ponížiť sa;

oho, ohó cit. vyj. nesúhlas, prekvapenie, iróniu, vyhrážanie ap.: o., nie tak! o., aká krása! o., aký múdry!

ohobľovať dok. hobľovaním opracovať: o. dosku, lavicu, o-né drevo

nedok. ohodnocovať

ohodnotiť dok. určiť, zistiť hodnotu; zhodnotiť, oceniť: o. prácu, výkon;
nález o-li na milión korún;
bodové o-enie;

oholiť -ľ! dok.

1. k holiť (význ. 1, 2): o. si fúzy;
o. tvár, rýchlo sa o-l;
ostrihať a o. zákazníka

2. expr. urobiť holým: vietor o-l stromy

// oholiť sa dať si oholiť tvár: o-l sa v salóne

ohorieť -í -ia dok.

1. obhorieť: o-ená zápalka

2. opáliť sa: o. dohneda, o-ená tvár

ohorok -rka m. zvyšok niečoho vyhoreného, opalok: o. cigarety;
o-y sviečok

ohovárač -a m. kto ohovára;

ohováračka -y -čiek ž.

1. k ohovárač

2. obyč. mn. hovor. ohováranie, klebety: o-y sa šírili

ohováračský príd.: o-á kampaň, o-é správy

nedok. ohovárať -a

ohovoriť dok. úmyselne povedať nepravdu o niekom, niečom, očierniť, oklebetiť: o-la všetkých známych;

ohrada -y -rád ž.

1. ohradenie istého priestoru: železná, murovaná o.

2. ohradený priestor: ovce vybehli z o-y;

ohradiť dok. ohraničiť plotom, múrom ap., oplotiť: o. záhradu, stavenisko (ohradou);

ohrádka -y -dok ž. zdrob.: drevená o. pre deti

nedok. ohrádzať -a, ohradzovať

// ohradiť sa

1. oddeliť sa (ohradou): o. sa železnými mrežami;
o-li sa, aby im nik nevidel do dvora

2. prejaviť nesúhlas, protestovať: o. sa proti klamstvu, zlostne sa o.;

nedok. ohrádzať sa, ohradzovať sa

ohraničiť dok.

1. oddeliť hranicami: o. územie štátu

2. obklopiť (význ. 2), obkolesiť, obkľúčiť: mesto o-ené horami

3. určiť (menší) rozsah, obmedziť: o. výskum;
mať o-ený čas, o-ená právomoc;
žánrové o-enie;

nedok. ohraničovať

// ohraničiť sa obmedziť sa: o-l sa iba na kritiku

ohŕdať -a nedok. odmietavo sa prejavovať voči niečomu, niekomu, pohŕdať;

ohrdiť dok. ohrdnúť: o. dar;
o-ený nápadník odmietnutý

dok. ohrdnúť -e -ú -dol: o. pohostenie, o. chlebom;
o-tá láska

ohreblo -a -biel s. lopatovitý nástroj na prehŕňanie (popola v peci, malty, piesku ap.);

ohrev -u m. ohrievanie: drevo na o., o. vody;

ohrevný príd.: o-é drevo

ohriaknuť (koho), ohriaknuť sa (na koho) -e -u -kol dok. expr. okríknuť, zahriaknuť, osopiť sa, oboriť sa: čuš! ohriakla syna;
o. sa na deti

ohriať ohreje ohrejú dok. zohriať: o. polievku, o. si obed;

ohrievač -a m. zariadenie na ohrievanie: elektrický o., o. vody, vzduchu

ohrievací príd. určený na (z)ohrievanie: o-ia poduška, fľaša, o-ie teleso

nedok. ohrievať -a

// ohriať sa

1. stať sa teplejším, teplým, zohriať sa: vzduch sa o-l

2. zbaviť sa pocitu chladu, zohriať sa: o. sa na slniečku

● expr. ani sa neo-l (a už šiel) nezdržal sa dlho;

nedok. ohrievať sa

nedok. ohŕňať -a

// ohrnúť sa expr. prejaviť nechuť, pohŕdanie ap.: znechutene sa o-l;

nedok. ohŕňať sa

ohrnúť -ie -ú dok.

1. obhrnúť: o. zemiaky, repu;
ruže o. zemou

2. vyhrnúť, vykasať: o. rukávy;
mať o-tý nos dohora i pren. byť namyslený

● o. nos, nosom, o. pery, gamby (nad niečím) prejaviť nechuť, pohŕdanie ap.;

ohromiť dok. spôsobiť veľké prekvapenie, úžas, ohúriť: správa ho o-la;
o-la nás zvesť o zemetrasení;
stáť ako o-ený;
stŕpnuť od o-enia, v o-ení;

ohromne prísl.: o. pršalo;
o. sa zabaviť

ohromný príd.

1. obrovský: o-é množstvo, o-é územie, o. vietor;
o. význam, vplyv

2. expr. vynikajúci, výborný, skvelý: o. úspech;
je to o. odborník;

nedok. ohromovať

ohromujúci príd. kt. ohromuje, úžasný: o. výsledok;

ohromujúco prísl.

ohroziť dok. vystaviť veľkému nebezpečenstvu: o. niekoho na živote, o. mier;
o-ená vlasť;

nedok. ohrozovať

nedok. ohrýzať -a, ohryzovať

ohryzok -zka m.

1. zvyšok niečoho o(b)hryzeného (najmä jablka al. hrušky): jablko zjesť aj s o-om;
o-y jedál

2. vyčnievajúca časť hrtana: o. mu podskočil

ohrýzť -hryzie -hryzú dok. obhrýzť (význ. 1, 2): o. kosti, o-ená ceruza;
o. mladé listy;

ohundrať -e -ú dok. hundraním prejaviť názor, ošomrať, ofrflať: každé jedlo o-e;

nedok. ohundrávať -a

ohúriť -i dok. spôsobiť duš. vykoľajenie, ohromiť, omráčiť: zvesť ho celkom o-la;
o-ený od strachu;

nedok. ohurovať

ohyb -u m.

1. (z)ohnutie, (z)ohýbanie: o. v kolene

2. (z)ohnutá časť niečoho: o. potrubia

3. miesto ohnutia, ohýbania, zákruta: o. rieky, cesty

ohýbací príd. určený na ohýbanie: o. stroj;
lingv. o-ia prípona (pri skloňovaní, časovaní)

nedok. ohýbať sa, ohýnať sa

nedok. ohýbať, ohýnať -a

● o-aj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma, mamo vychovávať treba odmalička

// ohnúť sa: o. sa v kolenách;

ohybnosť -i ž.: o. dreva, drôtu

ohybný príd. kt. sa dá (ľahko) ohýbať, pružný: o-é telo;
lingv. o-é slová kt. sa skloňujú al. časujú;

ohyzdne prísl.;

ohyzdnosť -i ž.

ohyzdný príd. ohavný, hnusný, mrzký, odporný: o-á stavba;
o. skutok;