Význam slova "odp" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

odpad -u m.

1. neupotrebiteľné (nerozčlenené) zvyšky (pri výr. ap.): rádioaktívny o., spaľovanie o-u;
znížiť o. materiálu;
likvidovať rozličné o-y druhy odpadu;
triedený o.

2. odtokové zariadenie: prečistiť o.

3. odtekanie, odtok: o. vody;

nedok. odpadať k 1 – 5, odpadávať, odpadúvať -a k 1 – 3, 5

odpadkový príd.: o. kôš

odpadky -ov mn. m. odhodené, neupotrebiteľné zvyšky (obyč. v kúskoch): o-y z mäsa, z obeda;
kôš s o-mi;

odpadlíčka -y -čok ž.;

odpadlíctvo -a s.

odpadlík -a mn. -ci m. kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, národu, rodine ap.;

odpadnúť -e -ú -dol dok.

1. oddeliť sa a padnúť: jablko zo stromu o-lo, vakovka o-la

2. omdlieť, zamdlieť: o. od únavy, horúčosti;

3. prestať jestvovať, pominúť sa: povinnosti mu o-li

4. nekonať sa, nebyť (z nejakej príčiny), vystať: predstavenie, vyučovanie o-lo

5. zrieknuť sa (viery, presvedčenia, idey ap.): o. od cirkvi

● o. od srdca prestať byť milým;
o-l mu → kameň zo srdca;
o-la mu chuť od niečoho prestal si to želať;

odpadový príd.: o-á jama;
o. kanál;
o-á voda použitá

nedok. odpájať -a

// odpojiť sa

1. prestať byť spojený s niečím: vagón sa o-l

2. oddeliť sa (od skupiny) a odísť, odlúčiť sa: na rohu sa od nás o-l;

nedok. odpájať sa

odpáliť -i -ľ! dok.

1. vystreliť: o. raketu;
o. nálož priviesť k výbuchu

2. expr. odraziť (úderom): o. loptu

3. hovor. expr. odísť, zmiznúť, stratiť sa: chlapci o-li za roh

4. expr. zastreliť: dali ho o.

5. pripáliť (cigaretu) od iného horiaceho zdroja: o. (si) od cigarety;
daj mi o.!

odpaľovací príd. slúžiaci na odpaľovanie (striel, rakiet ap.): o-ia rampa

nedok. odpaľovať: o-né cesto pripravené zavarením múky do vriacej tekutiny

odpárať -a dok. páraním oddeliť: o. obrubu na šatách, o. gombíky

// odpárať sa povoliť vo švoch: rukáv sa o-l

odparentovať dok. subšt. odstrániť

odpariť dok. zmenou na paru odstrániť: o. prebytočnú vodu;

odparovač -a m. zariadenie na odparovanie: o. na radiátore;
o. benzínu

nedok. odparovať

// odpariť sa

1. zmeniť sa na paru: vlaha sa o-la

2. stratiť vlahu: zem sa rýchlo o-la;

nedok. odparovať sa

odpásať -še -šu dok. odopnúť, čo je pripásané: o. (si) remeň, zásteru

odpásť -pasie -pasú dok. hovor. expr. stratiť, zašantročiť, zapatrošiť: kde ste mi o-li rukavice?

odpatetizovať dok. kniž. zbaviť patetickosti: o. poéziu

odpečatiť dok. zbaviť pečate: o. list

odpeľať -ia, odpeľhať dok. hovor. expr.

1. zašantročiť, stratiť: o. statok;
kde si to o-l?

2. odchovať (dieťa)

odperovať dok. vystrojiť perovaním, odpružiť: dobre o-né sedadlá

odpich -u m.

1. odpichnutie sa; ostrý štart: o. na lyžiach

2. hut. vypúšťanie vytaveného materiálu z vys. pece; tento materiál;

odpichnúť -e -ú -chol dok.

1. odraziť: o. ľadovú kryhu

2. hut. urobiť odpich;

nedok. odpichovať: tech. o-nie

// odpichnúť sa odraziť sa (palicami pri lyžovaní);

nedok. odpichovať sa

odpichový príd.: o. otvor pece

nedok. odpierať si, odopierať si

nedok. odpierať, odopierať -a

// odoprieť si odrieknuť si niečo, vzdať sa, zriecť sa (niečoho príjemného): o. si cigarety;

nedok. odpíjať -a

odpíliť -i -ľ! dok. pílením oddeliť: o. konár;

nedok. odpiľovať

nedok. odpínať sa, odopínať sa

nedok. odpínať, odopínať -a

// odopnúť sa, odopäť sa: kabát sa mu o-l;

odpis -u m.

1. kópia pôv. textu, druhopis: o. článku, rodného listu;
o. pamiatky

2. odpísanie (význ. 3): o. dane, o. tovaru

odpísať -še -šu dok.

1. písomne odpovedať: o-l (im), že príde

2. napísať podľa predlohy: o. článok na stroji, o. rozvrh hodín;
o. si úlohu od kamaráta

3. zapísať ako stratu, vylúčiť z evidencie: o. preležaný tovar, o. z inventára časť knižnice;

4. odpočítať, odrátať: to vám o-m z útraty;

odpískať -a dok. pískaním oznámiť: o. odchod;
o. faul, koniec zápasu

nedok. odpisovať

odpiť -je -jú dok. pitím ubrať: o. z pohára, o. si mlieka;

nedok. odplácať, odplácať sa -a

odplašiť dok. plašením odohnať, zaplašiť: o. vrabce;

odplata -y ž. odplatenie (sa) (za zlé al. dobré): to máš o-u za neposlušnosť;
o-ou mu bola pomsta odvetou;
o. za usilovnosť

odplatiť (komu čo), odplatiť sa (komu za čo i bezpredm.) dok. vrátiť ako protihodnotu al. náhradu, splatiť (v kladnom al. zápornom zmysle); odvďačiť sa, odmeniť sa: o. rodičom lásku (poslušnosťou), o. urážku;
o. návštevu opätovať;
o. sa za pomoc, za krivdu;
ako sa vám o-m? odslúžim;
o. sa za zlé dobrým;

odplávať -a -ajú dok. plávaním sa vzdialiť: o. ďaleko do mora, loď o-la;

odplaviť dok. prúdom vody odniesť: voda o-la pôdu;

nedok. odplavovať

// odplaviť sa prúdom vody sa stratiť: pôda sa o-la;

nedok. odplavovať sa

odplaziť sa dok. plazením sa vzdialiť: had sa o-l;

odpľuť, odpľuť si -je -jú dok. vypustiť slinu z úst: o. horkú slinu;
od jedu si (cez zuby) o-l;

nedok. odpľúvať -a

odplyniť dok. tech. zbaviť plynu: o-ené palivo

odpočet -čtu m. odb.

1. odpočítanie, zrážka

2. zistenie počtu niečoho: o. elektromera zistenie počtu kilowatthodín

3. admin. slang. výkaz (činnosti), zúčtovanie;

odpochodovať dok. pochodom sa vzdialiť, expr. odísť: vojsko o-lo;
nahnevano o-l preč

odpočinok -nku m. oddych: aktívny o.;
dopriať si (zaslúžený) o.

● zjemn. odísť na večný o. zomrieť;
zastaráv. byť na o-u byť v dôchodku

odpočinúť si -ie -ú dok. oddýchnuť si (význ. 1): ísť si na chvíľu o., o. si od detí;
o-tý kôň svieži

odpočítať -a dok.

1. odčítať, odrátať: z príjmov o. výdavky;
ten deň vám o-m z dovolenky

2. spočítať, zrátať, odrátať, odčítať: o. peniaze na ruku;

nedok. odpočítavať -a

odpočívadlo -a -diel s.

1. ležadlo

2. plošina na schodisku, podesta

3. miesto upravené na odpočinok (na autostráde, na turist. trase)

odpočiváreň -rne ž. miestnosť na odpočinok

odpočívať -a nedok.

1. nevyvíjať činnosť, oddávať sa pokoju, oddychovať: po robote o-l;
o. na pohovke ležať

2. byť v pokoji, mimo činnosti: príroda o-a;
auto v zime o-a

● kniž. o. na → vavrínoch;
náb. o-aj v pokoji lúčenie s mŕtvym

odpočtový príd.: o-á položka

odpočúvací príd. slúžiaci na odpočúvanie: o. prístroj

odpočúvať -a nedok. i dok.

1. zámerne (tajne) počúvať, vypočuť: o. telefonické hovory

2. počúvaním sa (na)učiť: dobre o-ná výslovnosť

odpojiť -í -a dok. oddeliť (čo je pripojené): o. kábel, o. vozeň;

odpoludňajší príd.: o. spánok

odpoludnia prísl. popoludní, poobede: o. si zdriemnuť

odpoludnie -ia s. popoludnie: príjemné letné o.;

odpoly prísl. napoly, spolovice: kúpiť o. zadarmo

nedok. odpomáhať -a

odpomôcť -môže -môžu -mohol dok. kniž. spôsobiť koniec, odstrániť: o. neporiadkom, násiliu;

odpor -u m.

1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: o. ľudí proti vojne, naraziť na o. (partizánov);
fyz. o. vzduchu sila pôsobiaca proti pohybu telesa;
elektrotech.: stupeň schopnosti materiálu viesť elektr. prúd pri priloženom napätí; zariadenie využívajúce túto vlastnosť

2. nechuť, ošklivosť, antipatia: vzbudzovať, premôcť o.;
mať, cítiť k niekomu o.

3. nesúhlas: neznášať o., prejavy o-u

□ klásť o., stavať sa na o. odporovať

● cesta najmenšieho o-u najpohodlnejšie riešenie;

odporca -u mn. -ovia m. protivník (význ. 1), nepriateľ: úhlavný, politický o.;

odporkyňa -e -kýň ž.

odporne prísl.: o. chutiť;

odpornosť -i ž.

odporný príd. vzbudzujúci odpor (význ. 2), protivný, ošklivý, ohavný, hnusný, mrzký: o. zápach, o. výzor, o. zvuk;

odporovací príd. lingv.: o. vzťah spájajúci členy, z kt. druhý obsahovo odporuje prvému;
o-ie spojky, súvetia

odporovať nedok.

1. klásť odpor, vzpierať sa: pri zatknutí neo-l;
o. presile

2. protirečiť, oponovať, nesúhlasiť: zo zásady každému o-l

3. byť v rozpore, nezhodovať sa: jeho argumenty si o-jú

odporový príd.: o. drôt

nedok. odporúčať -a

// odporučiť sa rozlúčiť sa (pozdravom), odobrať sa: o-l sa a šiel;

nedok. odporúčať sa

odporučiť dok.

1. navrhnúť, poradiť: o-li mu ostať, aby ostal;
o. knihu na vydanie;
dostať o-enie

2. zastaráv. odovzdať do pozornosti, na starosť, zveriť niekomu: o-la im svoje deti;
o. sa do ochrany niekoho;

odpoveď -e ž.

1. rečové reagovanie na otázku al. na iný prejav: jasná, kladná, záporná o., o. na list, čakať na o.;
ostať, byť niekomu dlžen o. neodpovedať;

2. reakcia na istý popud: biologická o., o. materiálu

□ dať niekomu o. odpovedať;

odpovedať¹ -vie -vedia -vedz! -vedal dok. dať odpoveď: o. na otázky, na pozdrav, o. na žiadosť;
o. ticho, vyhýbavo;
nik mu neo-ie;

odpovedať² -á nedok.

1. k odpovedať¹: o. na otázku

2. byť (ústne) skúšaný: žiak ide o. (z fyziky)

3. správ. zodpovedať

odpoveďový príd.: o. čas

odpozorovať dok. pozorovaním zistiť (a osvojiť si): dobre o-ná výslovnosť

odpracovať dok. vykonať za istý (vymedzený) čas, odrobiť: o. zmenu

odpradávna prísl. od pradávnych čias: tak je to o.

odprášiť -i dok.

1. zbaviť prachu: o-ené perie, o-enie prostredia

2. hovor. expr. ujsť: rýchlo o-li

3. hovor. expr. vyhnať, vyprášiť: o. deti zo záhradky;

odpraskať dok. poodlupovať sa z niečoho popraskaného: kôra, lak o-á;

nedok. odpraskávať -a

odprasknúť -e -ú -kol dok. odlúpnuť sa z niečoho popraskaného: povrch z prístroja o-l

nedok. odprašovať zbavovať prachu

odpratať -ce -cú -cúc/-tajúc dok.

1. odnesením upratať, odstrániť: o. smeti, zvyšky jedla, o. sneh;
o. zo stola

2. hovor. expr. odstrániť (niekoho nepohodlného); zabiť, odpraviť: o. protivníka;
o-li ho na druhý svet;

nedok. k 1 odpratávať -a, odpratúvať -a

// odpratať sa hovor. expr. odísť, pobrať sa: potichu sa o-l;

nedok. odpratávať sa, odpratúvať sa

nedok. odprávať -a, odpravovať

odpraviť dok. hovor.

1. zabiť, (tajne) zavraždiť, odpratať: zajatcov o-li

2. vyhnať, odohnať, odmietnuť: pytača o-li;

odpredaj -a m. odpred(áv)anie: o. roľníckych výrobkov;

odpredajný príd.

odpredať dok. predať (časť al. po častiach): o. majetok po rodičoch;

nedok. odpredávať -a

odpredu, hovor. odpredku prísl. z prednej strany, spred(k)u: dom bol o. tmavý;
čítať o. od začiatku

odprevadiť dok. odísť s niekým ako sprievodca (na cestu, pri odchode ap.), vyprevadiť: o. hostí;
ešte ťa na kúsku o-m;
kniž. o. niekoho na poslednej ceste prísť mu na pohreb;

nedok. odprevádzať -a

odprírodniť sa dok. kniž. vzdialiť sa prírode, prirodzenej ľudskosti: o-ený človek

odprisahať dok. prísahou potvrdiť: musel o., že hovorí pravdu;
o-l jej vernosť

odprosiť dok. poprosiť o odpustenie: o. rodičov (za neposlušnosť);
nechcel o.;

nedok. odprosovať

odpružiť dok. odperovať: o-ený nárazník, systém o-enia

odprvoti prísl. odprvu: o. ho nemohol vystáť

odprvu prísl. od začiatku: o. ho to zaujalo

nedok. odpúchať, odpuchávať -a

odpuchnúť -e -ú -chol dok. prestať byť opuchnutý: tvár o-la;

odpudiť dok.

1. odohnať, zahnať: o. si muža z domu;
o. myšlienku na niekoho

2. vzbudiť odpor, znepriateliť si: svojím správaním (si) všetkých o-l;