Význam slova "odb" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

odbachnúť -e -ú -chol dok. hovor. expr. odstreliť: o-li ho ako psa

odbaviť dok.

1. skončiť, urobiť (istý úkon, istú povinnosť ap.); vybaviť: o. svadbu, o. (si) službu, o. obed;
o. stránky;
o. deti opatriť

2. neporiadne, zle urobiť, odflinkať: nedá si na robote záležať, len ju o-í

3. hovor. odbiť (význ. 4): o. niekoho nakrátko;
pre nás je o-ený už nás nezaujíma

● o. niečo → ľavou rukou;

nedok. odbavovať

// odbaviť sa

1. hovor. dokončiť (istý úkon, povinnosť ap.), vybaviť sa: na colnici sme sa rýchlo o-li

2. uskutočniť sa, vybaviť sa (o istom úkone): svadba sa o-la v tichosti;

nedok. odbavovať sa

odbehnúť -e -ú -hol dok.

1. behom sa (trocha) vzdialiť: dieťa o-lo za loptou

2. hovor. (na chvíľu) odísť, odskočiť: o. z práce, o. na poštu;

3. hovor. nechať za sebou; predbehnúť: vlak ma o-l;
v počtoch ho všetci o-li;

odber -u m. odoberanie: zvýšený o. plynu;
o. krvi, o. tlače;

odberať nedok. odoberať: choroba o-á všetku vôľu

// odberať sa

1. odoberať sa, poberať sa: o. sa spať

2. odoberať sa, lúčiť sa: o. sa od rodičov

odberateľ -a mn. -ia m. kto niečo odoberá, kupuje: vzťahy medzi dodávateľmi a o-mi;
o. časopisu;

odberateľka -y -liek ž.;

odberateľský príd.;

odberateľsky prísl.

odberný, odberový príd.: o-ný lístok;
o-ový diagram

nedok. i opak. odbiehať -a, odbehávať -a, odbehúvať -a, odbehovať k 1, 2

nedok. odbíjať -a

// odbiť sa úderom sa oddeliť (z celku), odraziť sa: neos. z pohára sa o-lo;

nedok. odbíjať sa

odbiť -je -jú dok.

1. zvučnými údermi oznámiť čas; takto byť oznámený: hodiny o-li šesť;
o-la, neos. o-lo polnoc

2. úderom vrátiť: o. loptu

3. úderom oddeliť (z celku), odraziť: o. ucho šálky, o. z taniera

4. odmietnuť, odvrhnúť; odbaviť: nedať sa o.;
o-l ho žartom;
o. nápadníka

● o-la jeho posledná, ostatná hodina umiera;

odblaniť dok. zbaviť blán: o. mäso;

nedok. odblaňovať

odblesk -u m. odraz (svetelných lúčov) od hladkej plochy: o. slnka, lúčov

odblokovať dok. odstrániť blokovanie: o. brzdy

odbočiť dok.

1. pustiť sa iným smerom, zabočiť, zahnúť: o. z cesty, o. vpravo

2. nepridŕžať sa (témy ap.), odchýliť sa: o-l od predmetu rozhovoru;

odbočka -y -čiek ž.

1. odbočenie: o. na juh;
reč bez zbytočných o-iek

2. niečo odbočujúce: o. potrubia;
ťahať o-u plynu do bytu

3. pobočka, filiálka: založiť o-u;
miestna o.

nedok. odbočovať

odboj -a m. organizovaný odpor proti vládnucemu režimu: viesť o., účastníci zahraničného o-a;
tretí o. hnutie odporu proti komunistickému režimu;

odbojár -a m. účastník odboja;

odbojársky príd.

odbojne prísl.;

odbojnícky príd. i prísl.;

odbojníctvo -a s.: ľudové o.

odbojník -a mn. -ci m. vzbúrenec, burič, rebel: o-ci proti pánom;

odbojnosť -i ž.

odbojný príd. buričský, rebelantský: o. národ;
o-é slová;

odbojový príd.: o-é hnutie, o-á organizácia

odbor -u m.

1. väčšie oddelenie inštitúcie, organizácie ap.: odbor vysokých škôl (na ministerstve školstva), bytový, zdravotnícky o. miestneho úradu

2. oblasť (význ. 3), sféra; odvetvie: vedný, výrobný o.;
vybrať si o. štúdia

3. odbory -ov pomn. organizácia združujúca pracovníkov podľa prac. oblastí: zlepšiť prácu o-ov;

odborár -a m.

1. člen odborovej organizácie

2. pracovník odborových orgánov;

odborárka -y -rok ž.;

odborársky príd.: o-a tlač

odborne prísl.: o. posúdiť;

odborníčka -y -čok ž.;

odbornícky príd. i prísl. pejor. jednostranný (jednostranne), iba z hľadiska odboru: o. prístup;
o. hodnotiť;

odborníctvo -a s. pejor.

odborník -a mn. -ci m. kto sa dobre vyzná v istom odbore (význ. 2), špecialista: o. v hudbe, o. na výrobu kožušín;
poradiť sa s o-om;

odbornosť -i ž.

1. iba jedn. k odborný: o. výkladu

2. profesia: zoznam o-í

odborný príd. týkajúci sa istého odboru (význ. 2): o. výcvik, o-é vzdelanie, o-á literatúra;
o. pracovník odborník, špecialista;
lingv. o. výraz termín;

odborovo, odborove prísl.

odborový príd. k 2, 3: o-á norma;
o-á organizácia;
Konfederácia odborových zväzov, skr. KOZ;

odbremeniť dok. zbaviť bremena, ťarchy, uľahčiť: o. niekoho od nákladu;
o. zamestnané ženy;

nedok. odbremeňovať

odbrzdiť -zď/-i! dok. uvoľniť pustením brzdy, op. zabrzdiť: o. auto;
nemohol o.

nedok. odbúdať -a

odbudnúť -e -ú -dol dok. ubudnúť, op. pribudnúť: povinností mu o-lo;
neos. zo zásob o-lo;

odbúrať -a dok.

1. búraním odstrániť: o. kus múru;
chem. o-nie cukrov oddelenie

2. publ. odstrániť (niečo škodlivé, prebytočné ap.): o. predsudky, administratívu;

nedok. odbúravať -a

odburiniť dok. zbaviť buriny: o. pôdu

odbyt -u m. ekon. prvá fáza obratu tovaru: zúžiť o. surovín

□ ísť na o., mať o. dobre sa predávať;

odbytár -a m. hovor. kto sa zaoberá odbytom tovaru

odbytisko -a -tísk, odbytište -a -tíšť s. miesto odbytu tovaru: získať nové o-á, zahraničné o-ia

odbytový príd.: o-é možnosti