Význam slova "od" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 916 výsledkov (8 strán)
-
od mala → odmala;
-
od malička → odmalička
-
od mlada → odmlada;
-
od, odo (v spoj. odo mňa a pred tvarmi slov dvere, deň, dvor, dno) predl. s G vyj.
1. priestorové al. časové východisko a východisko (poradia) vôbec, op. po: odísť od okna;
vpravo od cesty;
od rána, od mala, od kolísky;
od hlavy po päty, od začiatku do konca;
od svitu do mrku i fraz. stále2. príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu: spievať od radosti;
platiť daň od garáže;
zdediť od rodičov;
poštípaný od včiel, báseň od Kraska3. spôsob, prostriedok, prostredníka, mieru: povedať od slova do slova, zakresliť od oka, od ruky;
hovor. poslať odkaz od sestry;
zmeniť od základu4. účel, cieľ: dobré od smädu, užívať od prechladnutia
5. zreteľ (často pri 2. st. príd. a prísl.): mladší odo mňa;
nie je to pekné od teba6. väzbu (pri slovesách al. menách): očistiť od špiny, odlíšiť od podstaty, odučiť od zlozvyku, závisieť od podmienok;
závislosť od drog;
ústup od nárokov● hovoriť od veci o nepodstatnom;
byť od → ruky -
óda -y ód ž. oslavná báseň, chválospev: ó. na vlasť
● expr. → spievať ó-y na niekoho, niečo
-
odbachnúť -e -ú -chol dok. hovor. expr. odstreliť: o-li ho ako psa
-
odbaviť dok.
1. skončiť, urobiť (istý úkon, istú povinnosť ap.); vybaviť: o. svadbu, o. (si) službu, o. obed;
o. stránky;
o. deti opatriť2. neporiadne, zle urobiť, odflinkať: nedá si na robote záležať, len ju o-í
3. hovor. odbiť (význ. 4): o. niekoho nakrátko;
pre nás je o-ený už nás nezaujíma● o. niečo → ľavou rukou;
-
nedok. odbavovať
// odbaviť sa
1. hovor. dokončiť (istý úkon, povinnosť ap.), vybaviť sa: na colnici sme sa rýchlo o-li
2. uskutočniť sa, vybaviť sa (o istom úkone): svadba sa o-la v tichosti;
-
nedok. odbavovať sa
-
odbehnúť -e -ú -hol dok.
1. behom sa (trocha) vzdialiť: dieťa o-lo za loptou
2. hovor. (na chvíľu) odísť, odskočiť: o. z práce, o. na poštu;
3. hovor. nechať za sebou; predbehnúť: vlak ma o-l;
v počtoch ho všetci o-li; -
odber -u m. odoberanie: zvýšený o. plynu;
o. krvi, o. tlače; -
odberať nedok. odoberať: choroba o-á všetku vôľu
// odberať sa
-
odberateľ -a mn. -ia m. kto niečo odoberá, kupuje: vzťahy medzi dodávateľmi a o-mi;
o. časopisu; -
odberateľka -y -liek ž.;
-
odberateľský príd.;
odberateľsky prísl.
-
odberný, odberový príd.: o-ný lístok;
o-ový diagram -
nedok. i opak. odbiehať -a, odbehávať -a, odbehúvať -a, odbehovať k 1, 2
-
nedok. odbíjať -a
// odbiť sa úderom sa oddeliť (z celku), odraziť sa: neos. z pohára sa o-lo;
-
nedok. odbíjať sa
-
odbiť -je -jú dok.
1. zvučnými údermi oznámiť čas; takto byť oznámený: hodiny o-li šesť;
o-la, neos. o-lo polnoc2. úderom vrátiť: o. loptu
3. úderom oddeliť (z celku), odraziť: o. ucho šálky, o. z taniera
4. odmietnuť, odvrhnúť; odbaviť: nedať sa o.;
o-l ho žartom;
o. nápadníka● o-la jeho posledná, ostatná hodina umiera;
-
odblaniť dok. zbaviť blán: o. mäso;
-
nedok. odblaňovať
-
odblesk -u m. odraz (svetelných lúčov) od hladkej plochy: o. slnka, lúčov
-
odblokovať dok. odstrániť blokovanie: o. brzdy
-
odbočiť dok.
1. pustiť sa iným smerom, zabočiť, zahnúť: o. z cesty, o. vpravo
2. nepridŕžať sa (témy ap.), odchýliť sa: o-l od predmetu rozhovoru;
-
odbočka -y -čiek ž.
1. odbočenie: o. na juh;
reč bez zbytočných o-iek -
nedok. odbočovať
-
odboj -a m. organizovaný odpor proti vládnucemu režimu: viesť o., účastníci zahraničného o-a;
tretí o. hnutie odporu proti komunistickému režimu; -
odbojár -a m. účastník odboja;
-
odbojársky príd.
-
odbojne prísl.;
-
odbojnícky príd. i prísl.;
-
odbojníctvo -a s.: ľudové o.
-
odbojník -a mn. -ci m. vzbúrenec, burič, rebel: o-ci proti pánom;
-
odbojnosť -i ž.
-
odbojný príd. buričský, rebelantský: o. národ;
o-é slová; -
odbojový príd.: o-é hnutie, o-á organizácia
-
odbor -u m.
1. väčšie oddelenie inštitúcie, organizácie ap.: odbor vysokých škôl (na ministerstve školstva), bytový, zdravotnícky o. miestneho úradu
2. oblasť (význ. 3), sféra; odvetvie: vedný, výrobný o.;
vybrať si o. štúdia3. odbory -ov pomn. organizácia združujúca pracovníkov podľa prac. oblastí: zlepšiť prácu o-ov;
-
odborár -a m.
1. člen odborovej organizácie
2. pracovník odborových orgánov;
-
odborárka -y -rok ž.;
-
odborársky príd.: o-a tlač
-
odborne prísl.: o. posúdiť;
-
odborníčka -y -čok ž.;
-
odbornícky príd. i prísl. pejor. jednostranný (jednostranne), iba z hľadiska odboru: o. prístup;
o. hodnotiť; -
odborníctvo -a s. pejor.
-
odborník -a mn. -ci m. kto sa dobre vyzná v istom odbore (význ. 2), špecialista: o. v hudbe, o. na výrobu kožušín;
poradiť sa s o-om; -
odbornosť -i ž.
1. iba jedn. k odborný: o. výkladu
2. profesia: zoznam o-í
-
odborný príd. týkajúci sa istého odboru (význ. 2): o. výcvik, o-é vzdelanie, o-á literatúra;
o. pracovník odborník, špecialista;
lingv. o. výraz termín; -
odborovo, odborove prísl.
-
odborový príd. k 2, 3: o-á norma;
o-á organizácia;
Konfederácia odborových zväzov, skr. KOZ; -
odbremeniť dok. zbaviť bremena, ťarchy, uľahčiť: o. niekoho od nákladu;
o. zamestnané ženy; -
nedok. odbremeňovať
-
odbrzdiť -zď/-i! dok. uvoľniť pustením brzdy, op. zabrzdiť: o. auto;
nemohol o. -
nedok. odbúdať -a
-
odbudnúť -e -ú -dol dok. ubudnúť, op. pribudnúť: povinností mu o-lo;
neos. zo zásob o-lo; -
odbúrať -a dok.
1. búraním odstrániť: o. kus múru;
chem. o-nie cukrov oddelenie2. publ. odstrániť (niečo škodlivé, prebytočné ap.): o. predsudky, administratívu;
-
nedok. odbúravať -a
-
odburiniť dok. zbaviť buriny: o. pôdu
-
odbyt -u m. ekon. prvá fáza obratu tovaru: zúžiť o. surovín
-
odbytár -a m. hovor. kto sa zaoberá odbytom tovaru
-
odbytisko -a -tísk, odbytište -a -tíšť s. miesto odbytu tovaru: získať nové o-á, zahraničné o-ia
-
odbytový príd.: o-é možnosti
-
odčerpať dok.
1. čerpaním odobrať (časť): o. energiu, o. zásoby
2. vyčerpať (význ. 1): o. vodu z rybníka, z pivnice;
-
nedok. odčerpávať -a
-
odčesnúť -e -ú -sol dok. expr. odlomiť, odraziť: o. konár;
víchrica o-la kus strechy// odčesnúť sa: haluz sa o-la
-
odcestovať dok. odísť dopravným prostriedkom: o. na dovolenku, k rodičom;
byť o-ný -
nedok. k 1 – 3 odchádzať -a, odchodiť
-
odchlipnúť, odchlipnúť si -e -ú -pol dok. expr. odpiť malé množstvo, upiť si: o. (si) vína, z vína;
o. (si) z pohára -
odchlopiť dok.
1. odklopiť: o. veko
2. odchýliť (význ. 2): o. oblok
-
odchlpiť dok.
1. zbaviť chlpov: o. kožu
2. expr. rozmotať: o. zamotanú vlnu
-
odchod -u m. odídenie, odchádzanie: o. detí do školy, o. autobusu;
o. z funkcie, o. do dôchodku;
zjemn. jeho o. nás zarmútil smrť□ byť na o-e (práve) odchádzať
-
odchodné s. peňaž. suma zaplatená pracovníkovi pri odchode zo zamestnania, príp. z funkcie
odchodne prísl.;
-
odchodnosť -i ž.
-
odchodný príd. odlišný, rozdielny, odchylný, op. rovnaký: o. prípad;
mať o-é názory;
syn nie je o-ejší od otca lepší; -
odchodový príd.: dopr. o-á koľaj
-
odchov -u m. hosp. odchovávanie úžitkových zvierat: o. hydiny;
studený o. teliat; -
odchovanec -nca m. kto bol niekým, niečím (významným) odchovaný: o. Štúra, o-i jednej univerzity;
-
odchovankyňa -e -kýň ž.
-
odchovať dok.
1. vychovať (význ. 1, 2): o. novú generáciu
2. dochovať (chovom): o. kurence;
-
nedok. odchovávať -a
-
odchovný príd.: o. rybník
-
odchrchlať, odchrchlať si, odchrchľať, odchrchľať si -e -ú dok. expr. chrchlavo (si) odkašlať
-
odchýliť -i -ľ! dok.
-
odchýlka -y -lok ž.
1. odchýlenie, odklon: o. obežnice od pôvodnej dráhy
2. nedodržanie, odchýlenie (sa), odklon: o. od normy, o-y v akosti
-
odchylne prísl.;
-
odchylnosť -i ž.
-
odchylný príd. odlišný (od zvyčajného), rozdielny, odchodný: o. postup;
o. typ; -
nedok. odchyľovať
// odchýliť sa
1. odkloniť sa, vychýliť sa: o. sa z dráhy, zo smeru
2. trocha sa otvoriť: dvere sa o-li
3. odkloniť sa (význ. 2): o. sa od normy spisovného jazyka;
-
nedok. odchyľovať sa
-
odchyt -u m. odchytávanie: o. jarabíc
-
odchytať dok. chytiť vo väčšom množstve: o-nie zveriny, vtákov;
-
nedok. odchytávať -a
-
odčiniť dok. kniž. odstrániť (význ. 2), napraviť: o. zlo, krivdu
-
odčítať -a dok.
1. z istého množstva odobrať nejakú časť, odpočítať, odrátať: od sto o-ajte desať;
z celkovej sumy o. výdavky na stravu2. počítaním odmerať, spočítať, zrátať: o. desať úderov, kusov
3. prečítať na prístroji: o. na elektromere;
-
nedok. odčitovať
-
odčleniť dok. vyčleniť: o. beletriu;
-
nedok. odčleňovať
-
odcudzene prísl.;
-
odcudzenosť -i ž.
-
odcudzený príd. citovo ľahostajný (v spoloč. vzťahoch): o. človek, o-é storočie;
-
odcudziť dok.
1. neoprávnene si prisvojiť, ukradnúť: o. úradné dokumenty;
o-ené peniaze2. urobiť (citovo) cudzím, ľahostajným: prostredie ho o-lo domovu;
-
nedok. odcudzovať
// odcudziť sa stať sa (citovo) cudzím, ľahostajným: po čase sa nám syn o-l;
o. sa domovu; -
nedok. odcudzovať sa
-
odcupkať dok. expr. cupkavými krokmi odísť: dieťa o-lo
-
odcválať -a dok. cvalom odbehnúť: kôň, jazdec o-l;
expr. chlapci rýchlo o-li -
odd. skr. oddelenie
-
nedok. odďaľovať
// oddialiť sa: hlavy sa im o-li;
termín sa o-l; -
nedok. odďaľovať sa
-
oddane prísl.: o. slúžiť;
-
oddanosť -i ž.
-
oddaný príd. bezvýhradne sa odovzdávajúci niekomu, niečomu, verný, odovzdaný: o. syn, o-á láska;
-
oddať dok. zastaráv. odovzdať, dať: o. pozdrav, odkaz niekomu;
-
nedok. oddávať -a
// oddať sa
1. bezvýhradne sa venovať; odovzdať sa, poddať sa, podvoliť sa, podľahnúť: o. sa hre, práci;
o. sa smútku2. zastaráv. dať sa, pustiť sa: o. sa do roboty, do spevu
3. oddá sa neos. vyplatí sa, hodno: o-á sa prísť;
neo-á sa tomu veriť● o. sa do Božej vôle, do vôle osudu rezignovať;
-
nedok. oddávať sa