Význam slova "od" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 912 výsledkov (8 strán)

  • od mala → odmala;

  • od malička → odmalička

    II. maličký m. hovor. expr. (malý) chlapec;

  • od mlada → odmlada;

  • od, odo (v spoj. odo mňa a pred tvarmi slov dvere, deň, dvor, dno) predl. s G vyj.

    1. priestorové al. časové východisko a východisko (poradia) vôbec, op. po: odísť od okna;
    vpravo od cesty;
    od rána, od mala, od kolísky;
    od hlavy po päty, od začiatku do konca;
    od svitu do mrku i fraz. stále

    2. príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu: spievať od radosti;
    platiť daň od garáže;
    zdediť od rodičov;
    poštípaný od včiel, báseň od Kraska

    3. spôsob, prostriedok, prostredníka, mieru: povedať od slova do slova, zakresliť od oka, od ruky;
    hovor. poslať odkaz od sestry;
    zmeniť od základu

    4. účel, cieľ: dobré od smädu, užívať od prechladnutia

    5. zreteľ (často pri 2. st. príd. a prísl.): mladší odo mňa;
    nie je to pekné od teba

    6. väzbu (pri slovesách al. menách): očistiť od špiny, odlíšiť od podstaty, odučiť od zlozvyku, závisieť od podmienok;
    závislosť od drog;
    ústup od nárokov

    hovoriť od veci o nepodstatnom;
    byť od → ruky

  • óda -y ód ž. oslavná báseň, chválospev: ó. na vlasť

    expr. spievať ó-y na niekoho, niečo

  • odbachnúť -e -ú -chol dok. hovor. expr. odstreliť: o-li ho ako psa

  • odbaviť dok.

    1. skončiť, urobiť (istý úkon, istú povinnosť ap.); vybaviť: o. svadbu, o. (si) službu, o. obed;
    o. stránky;
    o. deti opatriť

    2. neporiadne, zle urobiť, odflinkať: nedá si na robote záležať, len ju o-í

    3. hovor. odbiť (význ. 4): o. niekoho nakrátko;
    pre nás je o-ený už nás nezaujíma

    o. niečo → ľavou rukou;

  • nedok. odbavovať

    // odbaviť sa

    1. hovor. dokončiť (istý úkon, povinnosť ap.), vybaviť sa: na colnici sme sa rýchlo o-li

    2. uskutočniť sa, vybaviť sa (o istom úkone): svadba sa o-la v tichosti;

  • nedok. odbavovať sa

  • odbehnúť -e -ú -hol dok.

    1. behom sa (trocha) vzdialiť: dieťa o-lo za loptou

    2. hovor. (na chvíľu) odísť, odskočiť: o. z práce, o. na poštu;

    3. hovor. nechať za sebou; predbehnúť: vlak ma o-l;
    v počtoch ho všetci o-li;

  • odber -u m. odoberanie: zvýšený o. plynu;
    o. krvi, o. tlače;

  • odberať nedok. odoberať: choroba o-á všetku vôľu

    // odberať sa

    1. odoberať sa, poberať sa: o. sa spať

    2. odoberať sa, lúčiť sa: o. sa od rodičov

  • odberateľ -a mn. -ia m. kto niečo odoberá, kupuje: vzťahy medzi dodávateľmi a o-mi;
    o. časopisu;

  • odberateľka -y -liek ž.;

  • odberateľský príd.;

    odberateľsky prísl.

  • odberný, odberový príd.: o-ný lístok;
    o-ový diagram

  • nedok. i opak. odbiehať -a, odbehávať -a, odbehúvať -a, odbehovať k 1, 2

  • nedok. odbíjať -a

    // odbiť sa úderom sa oddeliť (z celku), odraziť sa: neos. z pohára sa o-lo;

  • nedok. odbíjať sa

  • odbiť -je -jú dok.

    1. zvučnými údermi oznámiť čas; takto byť oznámený: hodiny o-li šesť;
    o-la, neos. o-lo polnoc

    2. úderom vrátiť: o. loptu

    3. úderom oddeliť (z celku), odraziť: o. ucho šálky, o. z taniera

    4. odmietnuť, odvrhnúť; odbaviť: nedať sa o.;
    o-l ho žartom;
    o. nápadníka

    o-la jeho posledná, ostatná hodina umiera;

  • odblaniť dok. zbaviť blán: o. mäso;

  • nedok. odblaňovať

  • odblesk -u m. odraz (svetelných lúčov) od hladkej plochy: o. slnka, lúčov

  • odblokovať dok. odstrániť blokovanie: o. brzdy

  • odbočiť dok.

    1. pustiť sa iným smerom, zabočiť, zahnúť: o. z cesty, o. vpravo

    2. nepridŕžať sa (témy ap.), odchýliť sa: o-l od predmetu rozhovoru;

  • odbočka -y -čiek ž.

    1. odbočenie: o. na juh;
    reč bez zbytočných o-iek

    2. niečo odbočujúce: o. potrubia;
    ťahať o-u plynu do bytu

    3. pobočka, filiálka: založiť o-u;
    miestna o.

  • nedok. odbočovať

  • odboj -a m. organizovaný odpor proti vládnucemu režimu: viesť o., účastníci zahraničného o-a;
    tretí o. hnutie odporu proti komunistickému režimu;

  • odbojár -a m. účastník odboja;

  • odbojársky príd.

  • odbojne prísl.;

  • odbojnícky príd. i prísl.;

  • odbojníctvo -a s.: ľudové o.

  • odbojník -a mn. -ci m. vzbúrenec, burič, rebel: o-ci proti pánom;

  • odbojnosť -i ž.

  • odbojný príd. buričský, rebelantský: o. národ;
    o-é slová;

  • odbojový príd.: o-é hnutie, o-á organizácia

  • odbor -u m.

    1. väčšie oddelenie inštitúcie, organizácie ap.: odbor vysokých škôl (na ministerstve školstva), bytový, zdravotnícky o. miestneho úradu

    2. oblasť (význ. 3), sféra; odvetvie: vedný, výrobný o.;
    vybrať si o. štúdia

    3. odbory -ov pomn. organizácia združujúca pracovníkov podľa prac. oblastí: zlepšiť prácu o-ov;

  • odborár -a m.

    1. člen odborovej organizácie

    2. pracovník odborových orgánov;

  • odborárka -y -rok ž.;

  • odborársky príd.: o-a tlač

  • odborne prísl.: o. posúdiť;

  • odborníčka -y -čok ž.;

  • odbornícky príd. i prísl. pejor. jednostranný (jednostranne), iba z hľadiska odboru: o. prístup;
    o. hodnotiť;

  • odborníctvo -a s. pejor.

  • odborník -a mn. -ci m. kto sa dobre vyzná v istom odbore (význ. 2), špecialista: o. v hudbe, o. na výrobu kožušín;
    poradiť sa s o-om;

  • odbornosť -i ž.

    1. iba jedn. k odborný: o. výkladu

    2. profesia: zoznam o-í

  • odborný príd. týkajúci sa istého odboru (význ. 2): o. výcvik, o-é vzdelanie, o-á literatúra;
    o. pracovník odborník, špecialista;
    lingv. o. výraz termín;

  • odborovo, odborove prísl.

  • odborový príd. k 2, 3: o-á norma;
    o-á organizácia;
    Konfederácia odborových zväzov, skr. KOZ;

  • odbremeniť dok. zbaviť bremena, ťarchy, uľahčiť: o. niekoho od nákladu;
    o. zamestnané ženy;

  • nedok. odbremeňovať

  • odbrzdiť -zď/-i! dok. uvoľniť pustením brzdy, op. zabrzdiť: o. auto;
    nemohol o.

  • nedok. odbúdať -a

  • odbudnúť -e -ú -dol dok. ubudnúť, op. pribudnúť: povinností mu o-lo;
    neos. zo zásob o-lo;

  • odbúrať -a dok.

    1. búraním odstrániť: o. kus múru;
    chem. o-nie cukrov oddelenie

    2. publ. odstrániť (niečo škodlivé, prebytočné ap.): o. predsudky, administratívu;

  • nedok. odbúravať -a

  • odburiniť dok. zbaviť buriny: o. pôdu

  • odbyt -u m. ekon. prvá fáza obratu tovaru: zúžiť o. surovín

    ísť na o., mať o. dobre sa predávať;

  • odbytár -a m. hovor. kto sa zaoberá odbytom tovaru

  • odbytisko -a -tísk, odbytište -a -tíšť s. miesto odbytu tovaru: získať nové o-á, zahraničné o-ia

  • odbytový príd.: o-é možnosti

  • odčerpať dok.

    1. čerpaním odobrať (časť): o. energiu, o. zásoby

    2. vyčerpať (význ. 1): o. vodu z rybníka, z pivnice;

  • nedok. odčerpávať -a

  • odčesnúť -e -ú -sol dok. expr. odlomiť, odraziť: o. konár;
    víchrica o-la kus strechy

    // odčesnúť sa: haluz sa o-la

  • odcestovať dok. odísť dopravným prostriedkom: o. na dovolenku, k rodičom;
    byť o-ný

  • nedok. k 1 – 3 odchádzať -a, odchodiť

  • odchlipnúť, odchlipnúť si -e -ú -pol dok. expr. odpiť malé množstvo, upiť si: o. (si) vína, z vína;
    o. (si) z pohára

  • odchlopiť dok.

    1. odklopiť: o. veko

    2. odchýliť (význ. 2): o. oblok

  • odchlpiť dok.

    1. zbaviť chlpov: o. kožu

    2. expr. rozmotať: o. zamotanú vlnu

  • odchod -u m. odídenie, odchádzanie: o. detí do školy, o. autobusu;
    o. z funkcie, o. do dôchodku;
    zjemn. jeho o. nás zarmútil smrť

    byť na o-e (práve) odchádzať

    dať si o. odísť, stratiť sa;

  • odchodné s. peňaž. suma zaplatená pracovníkovi pri odchode zo zamestnania, príp. z funkcie

    odchodne prísl.;

  • odchodnosť -i ž.

  • odchodný príd. odlišný, rozdielny, odchylný, op. rovnaký: o. prípad;
    mať o-é názory;
    syn nie je o-ejší od otca lepší;

  • odchodový príd.: dopr. o-á koľaj

  • odchov -u m. hosp. odchovávanie úžitkových zvierat: o. hydiny;
    studený o. teliat;

  • odchovanec -nca m. kto bol niekým, niečím (významným) odchovaný: o. Štúra, o-i jednej univerzity;

  • odchovankyňa -e -kýň ž.

  • odchovať dok.

    1. vychovať (význ. 1, 2): o. novú generáciu

    2. dochovať (chovom): o. kurence;

  • nedok. odchovávať -a

  • odchovňa -e ž. miesto na odchov: o. kurčiat

  • odchovný príd.: o. rybník

  • odchrchlať, odchrchlať si, odchrchľať, odchrchľať si -e -ú dok. expr. chrchlavo (si) odkašlať

  • odchýliť -i -ľ! dok.

    1. odkloniť, vychýliť: o. raketu z dráhy

    2. trocha otvoriť: o. dvere;
    o-ený oblok;

  • odchýlka -y -lok ž.

    1. odchýlenie, odklon: o. obežnice od pôvodnej dráhy

    2. nedodržanie, odchýlenie (sa), odklon: o. od normy, o-y v akosti

  • odchylne prísl.;

  • odchylnosť -i ž.

  • odchylný príd. odlišný (od zvyčajného), rozdielny, odchodný: o. postup;
    o. typ;

  • nedok. odchyľovať

    // odchýliť sa

    1. odkloniť sa, vychýliť sa: o. sa z dráhy, zo smeru

    2. trocha sa otvoriť: dvere sa o-li

    3. odkloniť sa (význ. 2): o. sa od normy spisovného jazyka;

  • nedok. odchyľovať sa

  • odchyt -u m. odchytávanie: o. jarabíc

  • odchytať dok. chytiť vo väčšom množstve: o-nie zveriny, vtákov;

  • nedok. odchytávať -a

  • odčiniť dok. kniž. odstrániť (význ. 2), napraviť: o. zlo, krivdu

  • odčítať -a dok.

    1. z istého množstva odobrať nejakú časť, odpočítať, odrátať: od sto o-ajte desať;
    z celkovej sumy o. výdavky na stravu

    2. počítaním odmerať, spočítať, zrátať: o. desať úderov, kusov

    3. prečítať na prístroji: o. na elektromere;

  • odcitovať dok. zacitovať: o. časť článku

  • nedok. odčitovať

  • odčleniť dok. vyčleniť: o. beletriu;

  • nedok. odčleňovať

  • odcudzene prísl.;

  • odcudzenosť -i ž.

  • odcudzený príd. citovo ľahostajný (v spoloč. vzťahoch): o. človek, o-é storočie;

  • odcudziť dok.

    1. neoprávnene si prisvojiť, ukradnúť: o. úradné dokumenty;
    o-ené peniaze

    2. urobiť (citovo) cudzím, ľahostajným: prostredie ho o-lo domovu;

  • nedok. odcudzovať

    // odcudziť sa stať sa (citovo) cudzím, ľahostajným: po čase sa nám syn o-l;
    o. sa domovu;

  • nedok. odcudzovať sa

  • odcupkať dok. expr. cupkavými krokmi odísť: dieťa o-lo

  • odcválať -a dok. cvalom odbehnúť: kôň, jazdec o-l;
    expr. chlapci rýchlo o-li

  • odd. skr. oddelenie

  • odďaleka prísl. z diaľky, zďaleka: o. bolo počuť hrmenie

  • nedok. odďaľovať

    // oddialiť sa: hlavy sa im o-li;
    termín sa o-l;

  • nedok. odďaľovať sa

  • oddane prísl.: o. slúžiť;

  • oddanosť -i ž.

  • oddaný príd. bezvýhradne sa odovzdávajúci niekomu, niečomu, verný, odovzdaný: o. syn, o-á láska;

  • oddať dok. zastaráv. odovzdať, dať: o. pozdrav, odkaz niekomu;

  • nedok. oddávať -a

    // oddať sa

    1. bezvýhradne sa venovať; odovzdať sa, poddať sa, podvoliť sa, podľahnúť: o. sa hre, práci;
    o. sa smútku

    2. zastaráv. dať sa, pustiť sa: o. sa do roboty, do spevu

    3. oddá sa neos. vyplatí sa, hodno: o-á sa prísť;
    neo-á sa tomu veriť

    o. sa do Božej vôle, do vôle osudu rezignovať;

  • nedok. oddávať sa

  • oddávna prísl.dlho, dávno: o. sú u nás také zvyky

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV