Význam slova "od" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

od mala → odmala;

od malička → odmalička

II. maličký m. hovor. expr. (malý) chlapec;

od mlada → odmlada;

od, odo (v spoj. odo mňa a pred tvarmi slov dvere, deň, dvor, dno) predl. s G vyj.

1. priestorové al. časové východisko a východisko (poradia) vôbec, op. po: odísť od okna;
vpravo od cesty;
od rána, od mala, od kolísky;
od hlavy po päty, od začiatku do konca;
od svitu do mrku i fraz. stále

2. príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu: spievať od radosti;
platiť daň od garáže;
zdediť od rodičov;
poštípaný od včiel, báseň od Kraska

3. spôsob, prostriedok, prostredníka, mieru: povedať od slova do slova, zakresliť od oka, od ruky;
hovor. poslať odkaz od sestry;
zmeniť od základu

4. účel, cieľ: dobré od smädu, užívať od prechladnutia

5. zreteľ (často pri 2. st. príd. a prísl.): mladší odo mňa;
nie je to pekné od teba

6. väzbu (pri slovesách al. menách): očistiť od špiny, odlíšiť od podstaty, odučiť od zlozvyku, závisieť od podmienok;
závislosť od drog;
ústup od nárokov

● hovoriť od veci o nepodstatnom;
byť od → ruky

óda -y ód ž. oslavná báseň, chválospev: ó. na vlasť

● expr. → spievať ó-y na niekoho, niečo

odbachnúť -e -ú -chol dok. hovor. expr. odstreliť: o-li ho ako psa

odbaviť dok.

1. skončiť, urobiť (istý úkon, istú povinnosť ap.); vybaviť: o. svadbu, o. (si) službu, o. obed;
o. stránky;
o. deti opatriť

2. neporiadne, zle urobiť, odflinkať: nedá si na robote záležať, len ju o-í

3. hovor. odbiť (význ. 4): o. niekoho nakrátko;
pre nás je o-ený už nás nezaujíma

● o. niečo → ľavou rukou;

nedok. odbavovať

// odbaviť sa

1. hovor. dokončiť (istý úkon, povinnosť ap.), vybaviť sa: na colnici sme sa rýchlo o-li

2. uskutočniť sa, vybaviť sa (o istom úkone): svadba sa o-la v tichosti;

nedok. odbavovať sa

odbehnúť -e -ú -hol dok.

1. behom sa (trocha) vzdialiť: dieťa o-lo za loptou

2. hovor. (na chvíľu) odísť, odskočiť: o. z práce, o. na poštu;

3. hovor. nechať za sebou; predbehnúť: vlak ma o-l;
v počtoch ho všetci o-li;

odber -u m. odoberanie: zvýšený o. plynu;
o. krvi, o. tlače;

odberať nedok. odoberať: choroba o-á všetku vôľu

// odberať sa

1. odoberať sa, poberať sa: o. sa spať

2. odoberať sa, lúčiť sa: o. sa od rodičov

odberateľ -a mn. -ia m. kto niečo odoberá, kupuje: vzťahy medzi dodávateľmi a o-mi;
o. časopisu;

odberateľka -y -liek ž.;

odberateľský príd.;

odberateľsky prísl.

odberný, odberový príd.: o-ný lístok;
o-ový diagram

nedok. i opak. odbiehať -a, odbehávať -a, odbehúvať -a, odbehovať k 1, 2

nedok. odbíjať -a

// odbiť sa úderom sa oddeliť (z celku), odraziť sa: neos. z pohára sa o-lo;

nedok. odbíjať sa

odbiť -je -jú dok.

1. zvučnými údermi oznámiť čas; takto byť oznámený: hodiny o-li šesť;
o-la, neos. o-lo polnoc

2. úderom vrátiť: o. loptu

3. úderom oddeliť (z celku), odraziť: o. ucho šálky, o. z taniera

4. odmietnuť, odvrhnúť; odbaviť: nedať sa o.;
o-l ho žartom;
o. nápadníka

● o-la jeho posledná, ostatná hodina umiera;

odblaniť dok. zbaviť blán: o. mäso;

nedok. odblaňovať

odblesk -u m. odraz (svetelných lúčov) od hladkej plochy: o. slnka, lúčov

odblokovať dok. odstrániť blokovanie: o. brzdy

odbočiť dok.

1. pustiť sa iným smerom, zabočiť, zahnúť: o. z cesty, o. vpravo

2. nepridŕžať sa (témy ap.), odchýliť sa: o-l od predmetu rozhovoru;

odbočka -y -čiek ž.

1. odbočenie: o. na juh;
reč bez zbytočných o-iek

2. niečo odbočujúce: o. potrubia;
ťahať o-u plynu do bytu

3. pobočka, filiálka: založiť o-u;
miestna o.

nedok. odbočovať

odboj -a m. organizovaný odpor proti vládnucemu režimu: viesť o., účastníci zahraničného o-a;
tretí o. hnutie odporu proti komunistickému režimu;

odbojár -a m. účastník odboja;

odbojársky príd.

odbojne prísl.;

odbojnícky príd. i prísl.;

odbojníctvo -a s.: ľudové o.

odbojník -a mn. -ci m. vzbúrenec, burič, rebel: o-ci proti pánom;

odbojnosť -i ž.

odbojný príd. buričský, rebelantský: o. národ;
o-é slová;

odbojový príd.: o-é hnutie, o-á organizácia

odbor -u m.

1. väčšie oddelenie inštitúcie, organizácie ap.: odbor vysokých škôl (na ministerstve školstva), bytový, zdravotnícky o. miestneho úradu

2. oblasť (význ. 3), sféra; odvetvie: vedný, výrobný o.;
vybrať si o. štúdia

3. odbory -ov pomn. organizácia združujúca pracovníkov podľa prac. oblastí: zlepšiť prácu o-ov;

odborár -a m.

1. člen odborovej organizácie

2. pracovník odborových orgánov;

odborárka -y -rok ž.;

odborársky príd.: o-a tlač

odborne prísl.: o. posúdiť;

odborníčka -y -čok ž.;

odbornícky príd. i prísl. pejor. jednostranný (jednostranne), iba z hľadiska odboru: o. prístup;
o. hodnotiť;

odborníctvo -a s. pejor.

odborník -a mn. -ci m. kto sa dobre vyzná v istom odbore (význ. 2), špecialista: o. v hudbe, o. na výrobu kožušín;
poradiť sa s o-om;

odbornosť -i ž.

1. iba jedn. k odborný: o. výkladu

2. profesia: zoznam o-í

odborný príd. týkajúci sa istého odboru (význ. 2): o. výcvik, o-é vzdelanie, o-á literatúra;
o. pracovník odborník, špecialista;
lingv. o. výraz termín;

odborovo, odborove prísl.

odborový príd. k 2, 3: o-á norma;
o-á organizácia;
Konfederácia odborových zväzov, skr. KOZ;

odbremeniť dok. zbaviť bremena, ťarchy, uľahčiť: o. niekoho od nákladu;
o. zamestnané ženy;

nedok. odbremeňovať

odbrzdiť -zď/-i! dok. uvoľniť pustením brzdy, op. zabrzdiť: o. auto;
nemohol o.

nedok. odbúdať -a

odbudnúť -e -ú -dol dok. ubudnúť, op. pribudnúť: povinností mu o-lo;
neos. zo zásob o-lo;

odbúrať -a dok.

1. búraním odstrániť: o. kus múru;
chem. o-nie cukrov oddelenie

2. publ. odstrániť (niečo škodlivé, prebytočné ap.): o. predsudky, administratívu;

nedok. odbúravať -a

odburiniť dok. zbaviť buriny: o. pôdu

odbyt -u m. ekon. prvá fáza obratu tovaru: zúžiť o. surovín

□ ísť na o., mať o. dobre sa predávať;

odbytár -a m. hovor. kto sa zaoberá odbytom tovaru

odbytisko -a -tísk, odbytište -a -tíšť s. miesto odbytu tovaru: získať nové o-á, zahraničné o-ia

odbytový príd.: o-é možnosti

odčerpať dok.

1. čerpaním odobrať (časť): o. energiu, o. zásoby

2. vyčerpať (význ. 1): o. vodu z rybníka, z pivnice;

nedok. odčerpávať -a

odčesnúť -e -ú -sol dok. expr. odlomiť, odraziť: o. konár;
víchrica o-la kus strechy

// odčesnúť sa: haluz sa o-la

odcestovať dok. odísť dopravným prostriedkom: o. na dovolenku, k rodičom;
byť o-ný

nedok. k 1 – 3 odchádzať -a, odchodiť

odchlipnúť, odchlipnúť si -e -ú -pol dok. expr. odpiť malé množstvo, upiť si: o. (si) vína, z vína;
o. (si) z pohára

odchlopiť dok.

1. odklopiť: o. veko

2. odchýliť (význ. 2): o. oblok

odchlpiť dok.

1. zbaviť chlpov: o. kožu

2. expr. rozmotať: o. zamotanú vlnu

odchod -u m. odídenie, odchádzanie: o. detí do školy, o. autobusu;
o. z funkcie, o. do dôchodku;
zjemn. jeho o. nás zarmútil smrť

□ byť na o-e (práve) odchádzať

● dať si o. odísť, stratiť sa;

odchodné s. peňaž. suma zaplatená pracovníkovi pri odchode zo zamestnania, príp. z funkcie

odchodne prísl.;

odchodnosť -i ž.

odchodný príd. odlišný, rozdielny, odchylný, op. rovnaký: o. prípad;
mať o-é názory;
syn nie je o-ejší od otca lepší;

odchodový príd.: dopr. o-á koľaj

odchov -u m. hosp. odchovávanie úžitkových zvierat: o. hydiny;
studený o. teliat;

odchovanec -nca m. kto bol niekým, niečím (významným) odchovaný: o. Štúra, o-i jednej univerzity;

odchovankyňa -e -kýň ž.

odchovať dok.

1. vychovať (význ. 1, 2): o. novú generáciu

2. dochovať (chovom): o. kurence;

nedok. odchovávať -a

odchovňa -e ž. miesto na odchov: o. kurčiat

odchovný príd.: o. rybník

odchrchlať, odchrchlať si, odchrchľať, odchrchľať si -e -ú dok. expr. chrchlavo (si) odkašlať

odchýliť -i -ľ! dok.

1. odkloniť, vychýliť: o. raketu z dráhy

2. trocha otvoriť: o. dvere;
o-ený oblok;

odchýlka -y -lok ž.

1. odchýlenie, odklon: o. obežnice od pôvodnej dráhy

2. nedodržanie, odchýlenie (sa), odklon: o. od normy, o-y v akosti

odchylne prísl.;

odchylnosť -i ž.

odchylný príd. odlišný (od zvyčajného), rozdielny, odchodný: o. postup;
o. typ;

nedok. odchyľovať

// odchýliť sa

1. odkloniť sa, vychýliť sa: o. sa z dráhy, zo smeru

2. trocha sa otvoriť: dvere sa o-li

3. odkloniť sa (význ. 2): o. sa od normy spisovného jazyka;

nedok. odchyľovať sa

odchyt -u m. odchytávanie: o. jarabíc

odchytať dok. chytiť vo väčšom množstve: o-nie zveriny, vtákov;

nedok. odchytávať -a

odčiniť dok. kniž. odstrániť (význ. 2), napraviť: o. zlo, krivdu

odčítať -a dok.

1. z istého množstva odobrať nejakú časť, odpočítať, odrátať: od sto o-ajte desať;
z celkovej sumy o. výdavky na stravu

2. počítaním odmerať, spočítať, zrátať: o. desať úderov, kusov

3. prečítať na prístroji: o. na elektromere;

odcitovať dok. zacitovať: o. časť článku

nedok. odčitovať

odčleniť dok. vyčleniť: o. beletriu;

nedok. odčleňovať

odcudzene prísl.;

odcudzenosť -i ž.

odcudzený príd. citovo ľahostajný (v spoloč. vzťahoch): o. človek, o-é storočie;

odcudziť dok.

1. neoprávnene si prisvojiť, ukradnúť: o. úradné dokumenty;
o-ené peniaze

2. urobiť (citovo) cudzím, ľahostajným: prostredie ho o-lo domovu;

nedok. odcudzovať

// odcudziť sa stať sa (citovo) cudzím, ľahostajným: po čase sa nám syn o-l;
o. sa domovu;

nedok. odcudzovať sa

odcupkať dok. expr. cupkavými krokmi odísť: dieťa o-lo

odcválať -a dok. cvalom odbehnúť: kôň, jazdec o-l;
expr. chlapci rýchlo o-li

odd. skr. oddelenie

odďaleka prísl. z diaľky, zďaleka: o. bolo počuť hrmenie

nedok. odďaľovať

// oddialiť sa: hlavy sa im o-li;
termín sa o-l;

nedok. odďaľovať sa

oddane prísl.: o. slúžiť;

oddanosť -i ž.

oddaný príd. bezvýhradne sa odovzdávajúci niekomu, niečomu, verný, odovzdaný: o. syn, o-á láska;

oddať dok. zastaráv. odovzdať, dať: o. pozdrav, odkaz niekomu;

nedok. oddávať -a

// oddať sa

1. bezvýhradne sa venovať; odovzdať sa, poddať sa, podvoliť sa, podľahnúť: o. sa hre, práci;
o. sa smútku

2. zastaráv. dať sa, pustiť sa: o. sa do roboty, do spevu

3. oddá sa neos. vyplatí sa, hodno: o-á sa prísť;
neo-á sa tomu veriť

● o. sa do Božej vôle, do vôle osudu rezignovať;

nedok. oddávať sa

oddávna prísl. už dlho, dávno: o. sú u nás také zvyky