Význam slova "oby" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

obyčaj -e ž. ustálený spôsob, zvyk: domáca, národná o.;
podľa starej o-e

□ mať o., v o-i (hlasno hovoriť);

obyčajne prísl.: chodieva o. každý deň;

obyčajnosť -i ž.

obyčajný príd.

1. často, pravidelne sa vyskytujúci, nie výnimočný; bežný, zvyčajný, obvyklý, normálny: o-á vec, o. materiál, o. zjav;
o. človek z dediny jednoduchý;
v odb. názvoch: krt o., višňa o-á

2. expr. očividný, zrejmý, jasný: je to o-á (hnusná) krádež, o. podvod;

obyčajový príd.: o-é právo

obydlie -ia s. kniž. príbytok: mať pohodlné o.;
vykopať zvyšky ľudských o-í

obytný príd. slúžiaci na obývanie, obývací: o. dom, blok, o-á kuchyňa

obývací príd. obytný: o-ie miestnosti, prívesné o-ie vozidlo

obývačka -y -čiek ž. hovor.

1. obývacia izba

2. nábytok do nej

obývať -a nedok. mať ako príbytok, bydlisko, bývať: o. celý dom;
husto o-né územie

obyvateľ -a mn. -ia m. človek vo vzťahu k bydlisku, k obydliu: o-ia miest, sídlisk;
počet o-ov sa zvýšil;

obyvateľka -y -liek ž.;

obývateľný príd. súci na obývanie: o. dom;
neo-é územie

obyvateľský príd.: lingv. o-é mená utvorené od geogr. názvov;

obyvateľstvo -a s. hromad. obyvatelia

čoby, expr. i čožeby čast. (obyč. v replike) hovor. vyj. rázny zápor, odporovanie, popieranie; veru nie, kdežeby: č. som nerozumel;
to je náhoda – č. náhoda! plačeš? – ale č.