Význam slova "obrãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

obrábač -a m. kto obrába (kovy): vyučiť sa za o-a;

obrábací príd. určený na obrábanie: o. stroj

obrábačka -y -čiek ž.

nedok. obrábať -a

obrábateľ -a mn. -ia m. kto obrába (pôdu);

obrábateľka -y -liek ž.

obrániť -i dok. bránením ochrániť (pred útokom, nebezpečenstvom ap.): o. vlasť pred nepriateľom;
o. svoju česť;

obrásť -rastie -rastú dok.

1. narásť dookola: krovie o-lo záhradu

2. pokryť sa niečím (obyč. porastom): hrob o-l burinou, o. tukom;
dom o-ený viničom;

obrátiť -i dok.

1. dať na opačnú, protiľahlú stranu: o. peniaz, o. list v knihe;
o. kabát i fraz. prospechársky zmeniť presvedčenie;
o-ený postup

2. dať niečomu opačný smer; otočiť: o. auto;
o-ené očko, op. hladké;
o. niekoho na inú vieru

3. dať niečomu istý smer: o. zrak, pohľad na niekoho;
o. reč na iné

□ o. pozornosť na niečo všimnúť si

● o. na posmech zosmiešniť;
o. niečo na žart urobiť z niečoho žart;
o. naruby, hore nohami a) zvrátiť, prekrútiť b) uviesť do neporiadku;
o. navnivoč zničiť;
o-ťme list! hovorme o inom!

obrátka -y -tok ž.

1. obrátenie okolo svojej osi, otáčka: zvýšiť o-y motora

2. miesto na obracanie: trojkoľajová o. električiek, vybudovať o-u

● na plné o-y naplno;
naberať na o-ach zrýchľovať sa

obrátkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie počtu obrátok

obrázkový príd.: o. časopis;

obrázok -zka m.

1. zdrob. k 1, 3, 4

2. malý lit. útvar: satirický o.

● pekný ako o. veľmi;

obrážtek -a m. zdrob. k 1

obrúbať -e -u dok.

1. rúbaním odstrániť dookola, poodtínať, obťať: o. konáre

2. rúbaním zbaviť niečoho: o. strom;

nedok. obrúbavať -a

obrúbiť -i dok. dať na niečo obrubu; olemovať: šaty o. výšivkou;
ulica o-ená stromami;

obrúčka -y -čok ž.

1. zdrob. k 1: o. na kľúče

2. snubný prsteň: nosiť o-u, vymeniť si o-y

obrúsiť -i dok.

1. brúsením opracovať: o. súčiastky

2. brúsením odstrániť, zbrúsiť: o. drsný povrch;

obrúsok -ska, obruštek -a m.

1. zdrob. k obrus

2. obrúsok servítka

obrýknuť (koho), obrýknuť sa (na koho) -e -u -kol dok. expr. okríknuť, osopiť sa: hnevlivo o-l dieťa;
o-l ho, aby prestal;
o. sa na žiakov;

ožobráčiť -i dok.

1. obrať o majetok, zbedačiť: o. robotníkov;
vojnou o-ený národ

2. expr. zmrzačiť, dokaličiť: o-né telo;

nedok. vyžobrávať -a

žobráča -aťa mn. -ence/-atá -čeniec/-čat s.

1. žobrajúce dieťa

2. expr. dieťa s teles. chybou al. chorľavé dieťa

žobráčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

žobráčka -y -čok ž.;

žobrácky príd. i prísl.: ž. zárobok, život, ž-a kapsa

● → vyjsť na ž-u palicu;

žobráctvo -a s.;

žobrák -a mn. -ci m.

1. kto sa živí žobraním: otrhaný, slepý ž.

2. expr. veľmi chudobný človek, chudák, bedár: je to ž., nič nemá;

3. expr. mrzák, kalika, chorľavý človek: ostal ž-om na celý život;