Význam slova "obra" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 60 výsledkov (1 strana)
-
obrábač -a m. kto obrába (kovy): vyučiť sa za o-a;
-
obrábací príd. určený na obrábanie: o. stroj
-
obrábačka -y -čiek ž.
-
nedok. obrábať -a
-
obrábateľ -a mn. -ia m. kto obrába (pôdu);
-
obrábateľka -y -liek ž.
-
obracač -a m. stroj al. zariadenie na obracanie: o. sena, guľatiny;
o. hárkov -
obracačka -y -čiek ž. lopatka (s mriežkou) na obracanie jedla pri jeho príprave
-
nedok. obracať -ia
// obrátiť sa
1. dať sa do opačnej polohy, otočiť sa: o. sa na chrbát
2. dať sa opačným al. iným smerom, otočiť sa, zvrtnúť sa: o. sa tvárou k dverám;
všetky oči sa o-li na ňu;
vietor sa o-l3. premeniť sa, zmeniť sa: počasie sa o-lo;
všetko zlé sa na dobré o-i4. prísť so žiadosťou, prosbou: o. sa na úrad, o-l sa naňho o radu
● → karta sa o-la;
o. sa k niekomu, niečomu chrbtom prestať si všímať;
o. sa na (ne)pravú adresu na (ne)povolaného; -
nedok. obracať sa
1. k 1 – 4
2. expr. šikovne sa pohybovať, šikovne pracovať, obratne konať ap.: vie sa dobre o.
● → žalúdok sa mu o-ia;
o. sa, ako vietor fúka meniť presvedčenie podľa okolností -
obrad -u m. postup pri slávnostných úkonoch; liturg. úkon: svadobný, smútočný o.;
dom o-ov;
rímsky, byzantský o. rítus; -
obradne prísl.: o. prijať niekoho;
-
obradníčka -y -čok ž.;
-
obradnícky príd.: o. oblek
-
obradník -a mn. -ci m. kto vykonáva (civilný) obrad: svadobný, pohrebný o.;
-
obradnosť -i ž.
-
obradný príd.
1. i obradový k obrad: o-é piesne;
o-á sieň2. slávnostný, honosný: o-é privítanie;
-
obrana -y -rán ž.
1. obraňovanie, obránenie a ochrana pred (voj. ap.) útokom: o. proti nepriateľovi, protilietadlová o.;
o. štátu;
prejsť do o-y;
o. organizmu proti infekcii;
osobná o. (v šport. hre)2. obraňujúci útvar (voj., šport. ap.): hrať v o-e
3. obraňujúci spis: o-y slovenského národa (v 18. stor.);
-
obranár -a m. kto niečo obraňuje obyč. s cieľom mať pritom prospech;
-
obranársky príd.: o. postoj, o. článok
-
obranca -u mn. -ovia m. kto obraňuje: o-ia ľudských práv;
pravý, ľavý o. (v šport. hre); -
obrániť -i dok. bránením ochrániť (pred útokom, nebezpečenstvom ap.): o. vlasť pred nepriateľom;
o. svoju česť; -
obrankyňa -e -kýň ž.
-
obranný príd.: o-é postavenie;
o-á látka;
o-é pásmo -
nedok. obraňovať
-
obranyschopnosť -i ž.
-
obrásť -rastie -rastú dok.
1. narásť dookola: krovie o-lo záhradu
2. pokryť sa niečím (obyč. porastom): hrob o-l burinou, o. tukom;
dom o-ený viničom; -
nedok. obrastať
-
obrat -u m.
1. obrátenie (význ. 2), otočenie: o. o 180 °;
urobiť o. na mieste2. premena, zvrat, prevrat: o. v myslení;
politický o.3. ekon. uskutočňovanie kolobehu prostriedkov: maloobchodný o., o. tovaru;
daň z o-u4. (ustálený) jazykový zvrat; fráza: vtipný slovný o.
● o-om ruky hneď;
obrať oberie oberú obratý/obraný dok.
1. (trhaním) odstrániť z povrchu (stromu, rastliny), pooberať: o. čerešne, rajčiny;
o. mäso z kosti2. zbaviť niečoho (obyč. ovocia): o. jabloň;
o. kosť3. okradnúť, olúpiť, oplieť: o. niekoho o peniaze, o česť, o pokoj;
-
obrátiť -i dok.
1. dať na opačnú, protiľahlú stranu: o. peniaz, o. list v knihe;
o. kabát i fraz. prospechársky zmeniť presvedčenie;
o-ený postup2. dať niečomu opačný smer; otočiť: o. auto;
o-ené očko, op. hladké;
o. niekoho na inú vieru3. dať niečomu istý smer: o. zrak, pohľad na niekoho;
o. reč na iné□ o. pozornosť na niečo všimnúť si
● o. na posmech zosmiešniť;
o. niečo na žart urobiť z niečoho žart;
o. naruby, hore nohami a) zvrátiť, prekrútiť b) uviesť do neporiadku;
o. navnivoč zničiť;
o-ťme list! hovorme o inom! -
obrátka -y -tok ž.
1. obrátenie okolo svojej osi, otáčka: zvýšiť o-y motora
2. miesto na obracanie: trojkoľajová o. električiek, vybudovať o-u
● na plné o-y naplno;
naberať na o-ach zrýchľovať sa -
obrátkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie počtu obrátok
-
obratne prísl.;
-
obratník -a m. geogr. rovnobežka vzdialená 23° 27′ južne al. severne od rovníka: o. Raka, o. Kozorožca
-
obratnosť -i ž.
-
obratný príd.
1. pohybovo šikovný, zručný; svedčiaci o tejto vlastnosti: o. mládenec;
o. pohyb ruky2. uplatňujúci v konaní bystrosť, múdrosť, pohotovosť ap.; svedčiaci o tejto vlastnosti: o. obchodník;
o. čin; -
obratom prísl. ihneď: prísť o.;
vrátiť o. (pošty) ihneď po prijatí zásielky -
obratový príd. k 3: o. fond, prostriedok
-
obraz -u m.
1. plošné výtvar. znázornenie skutočnosti, predstavy: o. známeho majstra;
zarámovať, zavesiť o.2. odraz skutočnosti v zrkadle, vo vode ap.: o. krajiny v jazere;
televízny o. súhrn jednotlivých telev. snímok;3. (zrakové) dojmy, udalosti a predstavy o nich: o-y z detstva;
o. biedy a skazy4. predstava (na zákl. úvahy); názor: urobiť si o. o svete;
z plánov získal o stavbe dobrý o.;
lek. krvný o. rozbor zloženia krvi5. časť dram., básnického ap. diela: dejstvo v troch o-och
6. zovšeobecnený odraz skutočnosti, predstavy v umel. diele
● expr. opiť sa pod o. (Boží) veľmi;
byť v o-e orientovať sa v situácii; -
obrazáreň -rne ž. galéria (význ. 1)
-
obrazec -zca m. plošné schematické znázornenie niečoho: geometrické o-e
-
obrázkový príd.: o. časopis;
-
obrazne prísl.;
-
obraznosť -i ž.
1. metaforickosť: o. výrazu
2. obrazotvornosť, predstavivosť: mať živú o.
-
obrazný príd. vyjadrený obrazom, metaforický: o-á reč;
-
obrázok -zka m.
1. zdrob. k 1, 3, 4
2. malý lit. útvar: satirický o.
● pekný ako o. veľmi;
-
obrazotvornosť -i ž.: mať silnú o. fantáziu, predstavivosť
-
obrazotvorný príd. majúci predstavivosť: o-á myseľ;
-
obrazovka -y -viek ž. elektronické zariadenie meniace telev. signál na obraz
-
obrazový príd.: o-á výstava, technika;
o-é spravodajstvo;
o-é poznávanie; -
obrážtek -a m. zdrob. k 1
-
nedok. ožobračovať
// ožobráčiť sa zmrzačiť sa, dokaličiť sa: o. sa pri havárii
-
vyžobrať -e -ú dok. žobraním získať: v. si almužnu;
-
žobrač -e ž. hromad.
1. žobráci
2. pejor. nemajetná vrstva obyvateľstva: poddanská ž.;
-
žobračenka -y -niek ž. pejor. (v prvej ČSR) poukážka na podporu v nezamestnanosti;
-
žobračenkový príd.
-
žobračí príd. zried.;
-
žobrať -e -ú -ajúc nedok.
1. prosiť o almužnu a tým sa živiť: chodiť po ž-ní
2. expr. úpenlivo prosiť, žobroniť: ž. o peniaze;
ž-l, aby mu odpustili