Význam slova "obo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

obočie -ia s. oblúk chĺpkov nad očami, obrvy: husté, tenké o.;
zdvihnúť o. i pren. prejaviť údiv, nesúhlas ap.

obodovať dok. k bodovať: o. súťažiaceho

obodrieť -ie -ejú -drej! dok. stať sa bodrým: myseľ o-la

obodriť dok. urobiť bodrým: spánok, úspech ho o-l;

nedok. obodrovať

nedok. obohacovať

// obohatiť sa stať sa bohatším, bohatým: jeho reč sa o-la o nové slová;

nedok. obohacovať sa

obohatiť dok. urobiť bohatším, bohatým (materiálne al. inými hodnotami): o. sa na úkor iných;
o. deti zaujímavými poznatkami;

obohnať -ženie -ženú -hnal -hnaný/-hnatý dok.

1. ohradiť, obkolesiť: dom o-ný múrom, živým plotom

2. zavrátiť pri pasení;

obohrať -hrá -atý/-aný dok.

1. hraním pripraviť o niečo: o. niekoho pri kartách (o peniaze);
o. súpera o loptu

2. hraním opotrebovať; zodrať: o-tá platňa, pesnička i pren. expr. niečo zunované stálym opakovaním;

nedok. obohrávať -a

// obohrať sa (častým) hraním sa opotrebovať; zodrať sa;

nedok. obohrávať sa

obojakosť -i ž.

obojaký čísl. druh. dvojaký (význ. 1, 2): o. smer;
o-é spoluhlásky (z pravopisného hľadiska, napr. b, p);
expr. neúprimný: o. človek;

obojček -a m. zdrob.

obojok -jka m.

1. (kožený) pás na prichytenie zvieraťa okolo krku: pes s o-om

2. vec podobná obojku (napr. golier, náhrdelník);

obojperný príd. lingv. vyslovovaný obidvoma perami: o-é hlásky (napr. m, p)

obojpohlavný príd. kt. má orgány, znaky obidvoch pohlaví: o. kvet

obojručne prísl.

obojručný príd. prispôsobený pre obidve ruky; konaný obidvoma rukami: o. nôž oberučný;
šport. o. chmat;

obojsmerne prísl.

obojsmerný príd. kt. funguje obidvoma smermi: o-á premávka, o. lístok;

obojstranne prísl.

obojstranný príd. kt. je na obidvoch stranách: o. šev, o. zápal;
o-á spokojnosť;
o-á dohoda vzájomná;

obojživelnícky príd.

obojživelník -a mn. N a A -y m.

1. živočích prispôsobený žiť na suchu i vo vode (napr. žaba);

2. hovor. obojživelné vozidlo;

obojživelný príd. prispôsobený podmienkam vo vode i na suchu: o. živočích;
o-é vozidlo

obomknúť -e -ú -kol dok. (rukami) obkrútiť, obopnúť, obopäť: o. šiju;
reťazou o. strom;

nedok. obomkýnať -a

nedok. obopínať -a

oboplávať -a dok. plávaním obísť: o. ostrov

obopnúť, obopäť -pne -pnú -pol/-päl dok. obkrútiť, obtočiť, ovinúť, obomknúť; objať: rukami o. loptu;
sukňa tesne o-la boky;

obor² -u m.

1. mat. skupina čísel: o. rovnice, o. funkcie

2. správ. odbor, odvetvie, úsek; oblasť, okruh

obor¹ obra mn. živ. obri m.

1. rozpráv. bytosť mimoriadnej veľkosti a sily

2. i neživ. -y expr. čo pripomína takúto bytosť: mladý svetlovlasý o.;
vzdušné kovové o-y lietadlá;

obora, správ. zvernica, zverník

oborať -ie -ú dok.

1. oraním obhrnúť: o. zemiaky

2. zorať dookola;

nedok. oborávať -a

oboriť sa dok. expr.

1. osopiť sa: o. sa (s výčitkou) na niekoho

2. napadnúť, zaútočiť: o. sa na nepriateľa

3. mocne sa zaprieť: o. sa na dvere, do dverí

oboslať -šle -šlú dok. admin. slang. zúčastniť sa na niečom; vyslať niekoho niekam: o. súťaž;
o. konferenciu

nedok. obostierať -a

obostrieť -strie -strú -stretý dok. obklopiť, zahaliť: o-la ho hmla, tma;
o-l ich pokoj, smútok;

oboznámiť -i dok. dať bližšie poučenie o niečom, informovať: o. prítomných s programom;
byť o-ený so situáciou;

nedok. oboznamovať

// oboznámiť sa bližšie sa poučiť o niečom, zoznámiť sa, informovať sa: o. sa s prácou, s terénom;

nedok. oboznamovať sa

obozretne prísl.;

obozretnosť -i ž.

obozretný príd. opatrný, prezieravý, ostražitý: o. človek;
o-á otázka, o. pohyb;