Význam slova "ob" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

obal -u m.

1. (ochranný) materiál, do kt. sa balí: papierový o. (na knihy);
dať darček do o-u

2. látka, kt. niečo obkladá: tukový o. tela, o. semena

● (povedať) bez o-u priamo;

obaláchať -a dok. expr. zmiasť, spliesť, (p)obalamutiť: načisto jej o-l hlavu

obalamutiť dok. expr. oklamať, podviesť, ošialiť; (p)oblázniť, zmiasť, pobalamutiť, obaláchať: nedať sa o. (pri kúpe);
o. dievča peknými rečami

obaliť -ľ! dok.

1. dať do obalu, zabaliť: o. šaty igelitom, do igelitu

2. obložiť vrstvou niečoho: o. mäso v strúhanke;
zemeguľa je o-ená atmosférou;

obálka -y -lok ž.

1. papierový obal na list, spis ap.: zalepiť o-u

2. graficky upravený obal knihy;

obálkový príd.;

obáločka -y -čiek ž. zdrob.

obaľovač -a mn. N a A -e m. hmyz, ktorého húsenice poškodzujú listy stromov;
zool. obaľovače Tortricidae

obaľovací príd. určený na obaľovanie: o. materiál

nedok. obaľovať

// obaliť sa husto sa pokryť, obložiť sa: telo sa o-lo tukom;

nedok. obaľovať sa

obalovina -y -vín ž. materiál na výr. obalov

obalový príd.: o-á technika;
o-á vrstva

obanovať dok. hovor. oľutovať: o-l svoj čin;
o-l, že odriekol cestu

obapolne prísl.;

obapolnosť -i ž.

obapolný príd. kniž. obojstranný, vzájomný: o-á spokojnosť;

obar -u m. vývar z mäsa a vnútorností spracúvaných pri zakáľačke;

nedok. obárať, opárať -a

// obariť sa, opariť sa popáliť sa horúcou tekutinou al. parou

obarenina, oparenina -y -nín ž. popálenina spôsobená obarením

obariť, opariť dok.

1. obliať vriacou (horúcou) vodou al. ponoriť do nej: o. sliepku, brava

2. popáliť horúcou tekutinou al. parou: o. si ruku, o. si jazyk polievkou

● stáť, byť, ostať ako o-ený byť zarazený;

obarový príd.: o-á polievka;
o-é kolienko

obava -y obáv ž. pocit stiesnenosti, strach: o. o dieťa, o zdravie;
o. pred neúspechom;
žiť bez obáv o budúcnosť;
prenasledovala ho o., že...

□ mať o-u, že ... obávať sa

obávaný príd. vzbudzujúci obavu: o-á choroba, o. protivník

obávať sa -a nedok. pociťovať obavu, báť sa, strachovať sa: o. sa neúspechu;
o. sa odmietnuť niečo;
o-a sa, že príde neskoro;
o. sa o budúcnosť

občan -a mn. -ia m. príslušník štátu, mesta al. obce: slovenskí štátni o-ia;
čestný o. mesta;

občas prísl. chvíľ(k)ami, (za)vše, z času na čas, kedy-tedy; niekedy: o. čosi zapišťalo;
o. doma pomáhal

občasník -a m. program, tlačový orgán zverejňovaný nepravidelne, občas: televízny o. o podnikaní; vydávať o.

občasný príd. občas sa vyskytujúci: o. dážď

občerstvenie -ia s. jedlo a nápoje (v menšom množstve) podávané na osvieženie: ísť na (malé) o., roznášať o.

občerstviť dok. osviežiť, vzpružiť: o. sa studenou vodou;
o. pamäť obnoviť;

nedok. občerstvovať

nedok. obchádzať -a, obchodiť¹

1. k 1 – 5

2. (musieť) opatrovať, obsluhovať: rada ho o-í, len keď ostane;
nemôžem vás toľkých o.

// obísť sa

1. nestretnúť sa (náhodou), minúť sa: obidvaja boli v meste, ale sa o-li

2. zaobísť sa: o. sa bez peňazí, bez rodiny, o. sa s málom;
musíme sa o.;

nedok. obchádzať sa k 1

obchádzka -y -dzok ž.

1. obchádzanie

2. cesta nahrádzajúca uzavretú komunikáciu; jazda na nej: vyhnúť sa o-e;

obchádzkový príd.: o-á trasa

obchendovať nedok. hovor. expr. postávať, motať sa: o. okolo domu;
čo tu o-š?

obchod -u m.

1. výmena (kúpa a predaj) tovarov a akt tejto výmeny; príslušné odvetvie národného hospodárstva: vnútorný, zahraničný o.;
o. s obilím;
uzavrieť (výhodný) o.;
ministerstvo o-u

2. podnik zaoberajúci sa predajom; miestnosť, kde sa predáva: o. s textilom, s obuvou;
ísť do o-u

● o. s → bielym mäsom;

obchodík -a m. zdrob.

obchodiť² dok. obísť (význ. 5): o-l všetkých známych

obchodníčka -y -čok ž.;

obchodnícky príd. i prísl.

obchodník -a mn. -ci m. kto sa zaoberá obchodom ako živnostník: zahraniční o-i s naftou;
podomový o.;

obchodný príd.: o. styk, o. partner;
o-á štvrť, o. dom;

obchodovať nedok. zaoberať sa obchodom (význ. 1): nelegálne o., o. s drevom;
o. so zahraničím;

obchodovateľnosť -i ž.

obchodovateľný príd. kt. sa môže stať predmetom obchodu, s kt. sa môže obchodovať: dlhopisy sú o-é;

obchôdzka -y -dzok ž. postupná návšteva rozlič. miest, osôb ap. s istým cieľom, pochôdzka: o. po pamätihodnostiach mesta

nedok. obchvacovať

obchvat -u m.

1. voj. obchvátenie: dobyť mesto o-om

2. dopr. vedenie cesty okolo obce, mesta: autostrádový o.;

obchvátiť -i dok. urobiť voj. manéver s cieľom obkolesiť protivníka;

obchvatný príd.: o. manéver; o. oblúk

obchytať dok. chytiť na viacerých miestach (a obyč. znehodnotiť): o. nábytok;
o-ná kniha;

nedok. obchytávať -a

obchytkávať -a nedok. expr. (jemne) obchytávať, ohmatkávať, oblápať

občiahnuť -ne -nu -hol dok. obsiahnuť (význ. 1), obopnúť, obomknúť: o. strom

občianka -y -nok ž.

1. k občan

2. subšt. občianska legitimácia

občianskoprávny príd. týkajúci sa občianskeho práva: o-e zmluvy

občiansky príd.

1. k občan: o-a povinnosť;
o-a vybavenosť súhrn zariadení potrebných na život občana;
o. preukaz o totožnosti občana;
o-a vojna vnútri štátu;
o-a výchova škol. predmet;
o-e právo týkajúce sa majetkových a vlastníckych vzťahov

2. civilný: o. pohreb;
o. zamestnanec, op. vojenský;

občiansky prísl.;

občianstvo -a s.

1. príslušnosť k štátu; listina potvrdzujúca túto príslušnosť: slovenské štátne o.

2. hromad. občania

obcovať nedok. zastar. mať do činenia, stýkať sa: o. s ľuďmi;
pohlavné, telesné o-nie súlož

obďaleč

I. prísl. neďaleko: auto zastalo o.

II. predl. s G blízko, neďaleko; bokom: stál o. domu

obdariť dok. obdarovať (obyč. niečím nehmotným): o. niekoho úsmevom;
človek o-ený nadaním

obdarovaný m. kto dostal dar, op. darca

obdarovať dok. dať dar, darovať niekomu niečo: o. priateľa knihou;
bohato niekoho o.;

nedok. obdarúvať -a

obdenník -a m. noviny, kt. vychádzajú každý druhý deň

nedok. obdierať -a;

// obdrať sa používaním sa trocha zodrať, odrať sa, o(b)šúchať sa: čižmy sa rýchlo o-li;

nedok. obdierať sa

obdiv -u m. veľké uznanie a záujem: úprimný o.;
vzbudiť, zaslúžiť si o.;
neskrýva nad tým o.

● stavať, vystaviť na o. (sveta, svetu) vystatovať sa niečím;

obdivne prísl.

obdivný príd.: o. vzťah;

obdivovať nedok. prejavovať obdiv: o. prírodu, umenie, odvahu niekoho

obdivovateľ -a mn. -ia m. kto niekoho, niečo obdivuje, ctiteľ: o. umenia;

obdivovateľka -y -liek ž.

obdivuhodne prísl.

obdivuhodný príd. zasluhujúci si obdiv, pozoruhodný: o. výkon;

obdĺžnik -a m.

1. pravouhlý štvoruholník s nerovnakými stranami

2. plocha al. predmet takého tvaru: o. dverí;

obdĺžnikovitý príd. majúci tvar obdĺžnika; podlhovastý

obdĺžnikový príd.: o-á budova

obdoba -y -dôb ž. približná zhoda, podobnosť, analógia, paralela: nájsť o-u medzi jazykmi;
nemá to (v dejinách) o-u;

obdobie -ia s. (väčší) časový úsek, etapa: ročné o-ia, skúškové, dovolenkové o.;
zimné o. sezóna;
o. sucha

obdobne prísl.;

obdobnosť -i ž.

obdobný príd.: o. jav;

obdrať -derie -derú -dratý/-draný dok. používaním, nosením trocha zodrať, o(b)šúchať: o. šaty, topánky, o-tá/-ná pohovka;

obdržať -í -ia dok. subšt. dostať: o-né spisy prijaté;
o-né góly inkasované

obec obce ž.

1. územnosprávna jednotka charakterizovaná súvislým domovým osídlením a vlastným názvom: horská, rodná o.;
→ stredisková o.;
predstavenstvo o-e;

2. kniž. skupina ľudí so spoločnými záujmami: umelecká o. umelci;
novinárska o. novinári;
čitateľská o. čitatelia;

obecať -ia dok. kniž. zastar. obetovať, venovať, darovať: o-l mu celý majetok

obecenstvo -a s. ľudia zhromaždení na nejakom ver. podujatí, publikum; diváci, poslucháči: koncertné, športové o.;
vkus o-a

obecný príd.

1. k obec: o. pozemok, o-á knižnica;
o. úrad;
usporiadať niečo na o-é trovy

2. zastar. jednoduchý, prostý, pospolitý: o. ľud

3. správ. všeobecný

obed -a m.

1. hlav. jedlo dňa podávané na poludnie: slávnostný o., studený, sýty o.;
uvariť, zjesť o.

2. poludnie: prísť pred o-om, po o-e, cez o.;

obedár -a L -i mn. -e m. súprava nádob na prenášanie (teplého) jedla

obedík -a m. zdrob. k 1

obedňajší príd. hovor. poludňajší: o-ia prestávka, o. vlak

obedný, obedový príd.: o-ný čas;
o-ová súprava;

obedovať nedok. jesť (ako) obed: o. neskoro;
čo si o-l?

opak. obedúvať -a

obeh -u m. pohyb do kruhu s návratom do začiatočného bodu, kolobeh, cirkulácia: o. krvi, o. Zeme okolo Slnka;
o. vody;
o. peňazí;
dať do o-u, stiahnuť z o-u (bankovky);

obehať dok. expr. (postupne) ponavštevovať, obehnúť: o. všetkých susedov

obehnúť -e -ú -hol dok.

1. vykonať pohyb, beh okolo niečoho: o. okolo jazera, ihriska;
Mesiac o-l okolo Zeme;

2. behom obísť (význ. 2): chcel som všetkých o.;
šofér o-l kolónu

3. expr. obehať: o. známych, úrady;

obehový príd.: o-á voda, o-é ústrojenstvo;

obelasieť -ie -ejú dok. stať sa belasým, omodrieť: prsty mu o-li od zimy

obelieť -ie -ejú dok. stať sa bielym, zbelieť: vlasy mu o-li ošediveli

obelisk -u m. vys. štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy: egyptský o., víťazný, pamätný o.

oberač -a m. živ. kto oberá (plody, kvety ap.): o. ovocia, o. chmeľu;

oberač -a mn. -e m. neživ. nástroj na oberanie ovocia

oberačka -y -čiek ž.

1. k oberač

2. často mn. oberanie plodov; čas tohto oberania: v záhrade je po o-e;
blížia sa o-y (hrozna);

oberačkový príd. k 2: o-é slávnosti

nedok. oberať: o-né ovocie, op. trasené

oberučný príd.

1. obojručný: o. nôž

2. zastaráv. obratný, šikovný, súci: o-á dievka

obesenec -nca m. obesený človek

obesiť dok.

1. usmrtiť zavesením, stiahnutím slučky okolo krku: o. sa na strom;
smrť o-ením

2. hovor. zavesiť (význ. 1): o. si reťaz okolo krku

// obesiť sa expr. zavesiť sa (význ. 2): o. sa na niekoho i pren. upriamiť sa

● expr. o. sa niekomu na krk vnútiť sa

obeť -e ž.

1. dar Bohu (božstvu); úkon odovzdávania obetného daru, obeta: zápalná, nekrvavá o.

2. nezištné konanie v prospech druhého a na úkor seba: o. vlasti;
výchova vyžaduje o-e;
urobiť niečo za cenu o-í

3. kto, čo podlieha ničivému účinku niečoho: o-e zemetrasenia, vojny;
padnúť za o. nepriateľovi;
vrhnúť sa na svoju o. korisť

□ priniesť o. obetovať sa;

obeta -y obiet ž. obeť (význ. 1, 2): eucharistická o.;
matkina o-a nebola márna;
byť schopný o-y

□ prinášať o-y obetovať sa;

obetavo prísl.: o. pracovať;

obetavosť -i ž.

obetavý príd. ochotný prinášať obete; svedčiaci o tejto ochote, nezištný: o-á matka;
o. čin, o. výkon;

obetný príd.