Význam slova "obé" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 42 výsledkov (1 strana)

  • obec obce ž.

    1. územnosprávna jednotka charakterizovaná súvislým domovým osídlením a vlastným názvom: horská, rodná o.;
    → stredisková o.;
    predstavenstvo o-e;

    2. kniž. skupina ľudí so spoločnými záujmami: umelecká o. umelci;
    novinárska o. novinári;
    čitateľská o. čitatelia;

  • obecať -ia dok. kniž. zastar. obetovať, venovať, darovať: o-l mu celý majetok

  • obecenstvo -a s. ľudia zhromaždení na nejakom ver. podujatí, publikum; diváci, poslucháči: koncertné, športové o.;
    vkus o-a

  • obecný príd.

    1. k obec: o. pozemok, o-á knižnica;
    o. úrad;
    usporiadať niečo na o-é trovy

    2. zastar. jednoduchý, prostý, pospolitý: o. ľud

    3. správ. všeobecný

  • obed -a m.

    1. hlav. jedlo dňa podávané na poludnie: slávnostný o., studený, sýty o.;
    uvariť, zjesť o.

    2. poludnie: prísť pred o-om, po o-e, cez o.;

  • obedár -a L -i mn. -e m. súprava nádob na prenášanie (teplého) jedla

  • obedík -a m. zdrob. k 1

  • obedňajší príd. hovor. poludňajší: o-ia prestávka, o. vlak

  • obedný, obedový príd.: o-ný čas;
    o-ová súprava;

  • obedovať nedok. jesť (ako) obed: o. neskoro;
    čo si o-l?

  • opak. obedúvať -a

  • obeh -u m. pohyb do kruhu s návratom do začiatočného bodu, kolobeh, cirkulácia: o. krvi, o. Zeme okolo Slnka;
    o. vody;
    o. peňazí;
    dať do o-u, stiahnuť z o-u (bankovky);

  • obehať dok. expr. (postupne) ponavštevovať, obehnúť: o. všetkých susedov

  • obehnúť -e -ú -hol dok.

    1. vykonať pohyb, beh okolo niečoho: o. okolo jazera, ihriska;
    Mesiac o-l okolo Zeme;

    2. behom obísť (význ. 2): chcel som všetkých o.;
    šofér o-l kolónu

    3. expr. obehať: o. známych, úrady;

  • obehový príd.: o-á voda, o-é ústrojenstvo;

  • obelasieť -ie -ejú dok. stať sa belasým, omodrieť: prsty mu o-li od zimy

  • obelieť -ie -ejú dok. stať sa bielym, zbelieť: vlasy mu o-li ošediveli

  • obelisk -u m. vys. štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy: egyptský o., víťazný, pamätný o.

  • oberač -a m. živ. kto oberá (plody, kvety ap.): o. ovocia, o. chmeľu;

    oberač -a mn. -e m. neživ. nástroj na oberanie ovocia

  • oberačka -y -čiek ž.

    1. k oberač

    2. často mn. oberanie plodov; čas tohto oberania: v záhrade je po o-e;
    blížia sa o-y (hrozna);

  • oberačkový príd. k 2: o-é slávnosti

  • nedok. oberať: o-né ovocie, op. trasené

  • oberučný príd.

    1. obojručný: o. nôž

    2. zastaráv. obratný, šikovný, súci: o-á dievka

  • obesenec -nca m. obesený človek

  • obesiť dok.

    1. usmrtiť zavesením, stiahnutím slučky okolo krku: o. sa na strom;
    smrť o-ením

    2. hovor. zavesiť (význ. 1): o. si reťaz okolo krku

    // obesiť sa expr. zavesiť sa (význ. 2): o. sa na niekoho i pren. upriamiť sa

    expr. o. sa niekomu na krk vnútiť sa

  • obeť -e ž.

    1. dar Bohu (božstvu); úkon odovzdávania obetného daru, obeta: zápalná, nekrvavá o.

    2. nezištné konanie v prospech druhého a na úkor seba: o. vlasti;
    výchova vyžaduje o-e;
    urobiť niečo za cenu o-í

    3. kto, čo podlieha ničivému účinku niečoho: o-e zemetrasenia, vojny;
    padnúť za o. nepriateľovi;
    vrhnúť sa na svoju o. korisť

    priniesť o. obetovať sa;

  • obeta -y obiet ž. obeť (význ. 1, 2): eucharistická o.;
    matkina o-a nebola márna;
    byť schopný o-y

    prinášať o-y obetovať sa;

  • obetavo prísl.: o. pracovať;

  • obetavosť -i ž.

  • obetavý príd. ochotný prinášať obete; svedčiaci o tejto ochote, nezištný: o-á matka;
    o. čin, o. výkon;

  • obetný príd.

    obetný príd. k 1: o. oltár, dar

    o. baránok kto sa musí obetovať

  • obetovať nedok. i dok.

    1. náb. prinášať, priniesť ako obetu: o. omšu;
    o. utrpenie (Bohu);
    cirk. O-nie Pána kat. sviatok 2. februára, Hromnice

    2. venovať, d(áv)ať na úkor seba: o. voľný čas deťom;
    o. na charitatívnu činnosť

    3. vzd(áv)ať sa (výhod ap.) v prospech niečoho, zriekať sa, zriecť sa: o. dovolenku štúdiu;
    o. sa za cudzie záujmy;

  • opak. obetúvať -a

    // obetovať sa venovať sa niečomu na úkor seba: o. sa práci, rodine

  • obezita -y ž. tučnota, telnatosť: boj proti o-e

  • obeživo -a s. súhrn peňazí v obehu: vzrast o-a

  • obežnica -e -níc ž. planéta (význ. 1)

  • obežník -a m. úr. prípis určený viacerým inštitúciám al. pracovníkom: vydať o.;

  • obežníkový príd.

  • obežný príd.: o-á rýchlosť, dráha;
    o-é prostriedky, o. kapitál

  • obézny príd. tučný, telnatý

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV