Význam slova "o" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

obeť -e ž.

1. dar Bohu (božstvu); úkon odovzdávania obetného daru, obeta: zápalná, nekrvavá o.

2. nezištné konanie v prospech druhého a na úkor seba: o. vlasti;
výchova vyžaduje o-e;
urobiť niečo za cenu o-í

3. kto, čo podlieha ničivému účinku niečoho: o-e zemetrasenia, vojny;
padnúť za o. nepriateľovi;
vrhnúť sa na svoju o. korisť

□ priniesť o. obetovať sa;

obeta -y obiet ž. obeť (význ. 1, 2): eucharistická o.;
matkina o-a nebola márna;
byť schopný o-y

□ prinášať o-y obetovať sa;

obetavo prísl.: o. pracovať;

obetavosť -i ž.

obetavý príd. ochotný prinášať obete; svedčiaci o tejto ochote, nezištný: o-á matka;
o. čin, o. výkon;

obetný príd.

obetný príd. k 1: o. oltár, dar

● o. baránok kto sa musí obetovať

obetovať nedok. i dok.

1. náb. prinášať, priniesť ako obetu: o. omšu;
o. utrpenie (Bohu);
cirk. O-nie Pána kat. sviatok 2. februára, Hromnice

2. venovať, d(áv)ať na úkor seba: o. voľný čas deťom;
o. na charitatívnu činnosť

3. vzd(áv)ať sa (výhod ap.) v prospech niečoho, zriekať sa, zriecť sa: o. dovolenku štúdiu;
o. sa za cudzie záujmy;

opak. obetúvať -a

// obetovať sa venovať sa niečomu na úkor seba: o. sa práci, rodine

obezita -y ž. tučnota, telnatosť: boj proti o-e

obeživo -a s. súhrn peňazí v obehu: vzrast o-a

obežnica -e -níc ž. planéta (význ. 1)

obežník -a m. úr. prípis určený viacerým inštitúciám al. pracovníkom: vydať o.;

obežníkový príd.

obežný príd.: o-á rýchlosť, dráha;
o-é prostriedky, o. kapitál

obézny príd. tučný, telnatý

obhádzať -dže -džu dok. hádzaním navrstviť na povrch, obhodiť: o. dom (omietkou);
o. sa blatom;

nedok. obhadzovať

obhajca -u mn. -ovia m. kto niečo al. niekoho obhajuje, obhajovateľ; zástupca, zástanca, obranca: o. našich záujmov;
o. obžalovaného práv. zástupca;
o. titulu (v šport. súťaži);

obhájiť -i -a dok. uviesť dostačujúce argumenty proti (možným) námietkam: o. svoje presvedčenie;
o. nevinu obžalovaného;
pred súdom sa dobre o-l;
o. dizertačnú prácu preukázať, že zodpovedá požiadavkám na získanie vedeckej hodnosti;
o. majstrovský titul udržať si ho;

obhajkyňa -e -kýň ž.

obhajoba -y -job ž. obhajovanie: nepovedať na svoju o-u ani slovo;
o. dizertačnej práce;

obhajobný príd.: o-á reč

obhajovací príd. určený na obhajovanie: o-ia reč

nedok. obhajovať

obhajovateľ -a mn. -ia m. obhajca;

obhajovateľka -y -liek ž.

nedok. obháňať -a

// obohnať sa odháňaním sa zbaviť: nemohol sa o. pred muchami;

nedok. obháňať sa

nedok. obhárať -a

nedok. obhliadať sa

nedok. obhliadať, obhliadať si -a

// obhliadnuť sa obzrieť sa;

obhliadka -y -dok ž. obhliadnutie: o. poškodeného vozidla, o. miesta (činu);
o. mesta prehliadka;
práv. o. mŕtvoly

obhliadnuť, obhliadnuť si -e -u -dol dok. kniž. obzrieť (si), prezrieť (si): o. situáciu, o. si terén;
práv. iba obhliadnuť úradne prezrieť: o. mŕtvolu;

obhodiť dok. obhádzať: o. múry, fasádu;

obhorieť -í -ia dok. zhorieť dookola na povrchu, ohorieť: o-ené brvná;

obhospodarovať nedok. hospodáriť na niečom, s niečím: o. pozemky, o-nie pôdy

obhŕknuť -e -u -kol dok. expr. zhŕknuť sa okolo, obkolesiť, obklopiť: deti o-li otca

nedok. obhŕňať -a

obhrnúť -ie -ú dok. hrnutím nahromadiť (zem) okolo niečoho, ohrnúť: o. strom (zemou);

nedok. obhrýzať -a

obhrýzť -hryzie -hryzú -hrýzol dok.

1. hryzením dookola odstrániť povrch, ohrýzť, ohlodať: o. kosti, o. si nechty;
o-ená ceruzka

2. hryzením dookola odstrániť z povrchu niečoho, ohrýzť: o. mladé listy;

obidva, oba neživ., obidvaja, obaja živ. m., obidve, obe ž. a s. obidvoch, oboch I obidvoma/-i, oboma/-i čísl. zákl. vyj. počet 2 vyčerpávajúci všetky dané veci, javy, jeden i druhý: obidva, oba domy, vtáky, prípady;
prišli obidvaja, obaja priatelia;
lúčiť sa s obidvoma, oboma sestrami, deťmi

obidvoje, oboje obyč. neskl. čísl. skup. vyj. počet 2 ako vyčerpávajúci; jedny i druhé, jedno i druhé: o. nožníc, nožnice;
o. uší, o. sardiniek;
o. detí

nedok. obiehať, k 2, 3 i obehávať -a: kapitál obieha je v obehu, koluje

obieliť -i -ľ! dok.

1. natrieť (obyč. nabielo), vybieliť: o. steny, izbu

2. olúpať (význ. 1, 2), očistiť, ošúpať: o. (si) jablko, o. vŕbový prút;
o. šupku

nedok. obíjať -a

// obiť sa údermi sa poškodiť: pri sťahovaní sa riad o-l;
o-tá šálka;

nedok. obíjať sa

obilie -ia s.

1. súhrnné označenie poľnohosp. plodín (pšenice, raže, jačmeňa, ovsa), zbožie: pestovať o., úroda o-ia

2. zrno týchto plodín, zbožie: mlieť o.;

obilnica -e -níc ž. zastaráv. obilná sýpka;

obilnina -y obyč. mn. obilniny -nín ž. súhrnné označenie obilia a ďalších poľnohosp. plodín (kukurice, prosa, ryže ap.)

obilninár -a m. pestovateľ obilia;

obilninársky príd.: o-a oblasť

obilninárstvo -a s. pestovanie obilia;

obilný príd.: o. klas, o-é pole;
o. sklad, o. kombajn

obilovina, správ. obilnina

obísť obíde obídu obišiel obídený dok.

1. (chôdzou) vykonať kruhový pohyb okolo niečoho: o. záhradu;
o. okolo domu

2. prejsť okľukou s cieľom vyhnúť sa: o. kaluž;
keď sa mali stretnúť, radšej sa o-li

3. prejsť popri niečom, niekom: o-l ma bez pozdravu

4. zámerne nevziať do úvahy, vyhnúť sa: o. predpisy, o. nadriadených;
o. problém

5. postupne navštíviť (s cieľom vybaviť niečo), urobiť obchôdzku: o. dlžníkov, o. známych;

6. obstáť, pochodiť, povodiť sa: pri kúpe o-l dobre

● o. lacno, nasucho, so suchou kožou neutrpieť ujmu;

obiť -je -jú dok.

1. pribíjaním pokryť: o. chatu doskami, strechu plechom;
o-té špice topánok (plieškom)

2. údermi pozrážať, otĺcť: o. orechy

3. údermi poškodiť, otĺcť: o. riad, o. múr;

objasnenosť -i ž. počet, množstvo objasnených prípadov pri vyšetrovaní zločinov: o. vrážd stúpa

objasniť dok. urobiť jasnejším, jasným (význ. 2, 3), osvetliť: o. význam slova;
o. si otázku;
žiadať o-enie postupu;

nedok. objasňovať

// objasniť sa stať sa jasným, zreteľným, vysvetliť sa, vyjasniť sa: prípad sa o-l;

nedok. objasňovať sa

objať -jíme -jímu dok. obopnúť rukami (obyč. na vyjadrenie lásky, priateľstva): o. dievča okolo pása;
nežne sa o-li;
držať syna v o-tí;

objav -u m. čo bolo al. je objavené;
vedecký o.;
tá kniha je pre mňa o. niečo nečakané

□ urobiť o. objaviť;

objaviť dok.

1. novými poznatkami odhaliť doteraz neznámu vec, jav: o. prírodný zákon, o. nové súvislosti

2. (nečakane) nájsť, zistiť: na stole o-l list;
o. úkryt

● iron. o. Ameriku nezistiť nič nové;

objaviteľ -a mn. -lia m. kto niečo objavil: o. gravitácie, o. Tróje;

objaviteľka -y -liek ž.;

objaviteľský príd.: o. čin

objavne prísl.;

objavnosť -i ž.

objavný príd.: o. čin, o-á plavba;

nedok. objavovať

// objaviť sa zjaviť sa, ukázať sa, vyskytnúť sa: o-li sa príznaky chrípky;
na tvári sa mu o-l úsmev;

nedok. objavovať sa

nedok. objedať

nedok. objedať sa -á, objedávať sa -a

objednať dok.

1. (ústne al. písomne) požiadať o dodanie tovaru, o vykonanie istej služby, práce ap.: o. tovar;
o. si obed;
o-ný časopis

2. pozvať na istý čas: o. zákazníka o týždeň;

objednávací príd. určený na objednávanie: o. lístok

nedok. objednávať -a

// objednať sa hovor. dohodnúť sa o termíne návštevy, poskytnutia istej služby ap.: o. sa u lekára, u kaderníčky;

nedok. objednávať sa

objednávateľ -a mn. -ia m. kto objednáva;

objednávateľka -y -liek ž.;

objednávateľský príd.

objednávka -y -vok ž. žiadosť o dodanie tovaru, vykonanie služby ap.; tlačivo s touto žiadosťou: urobiť niečo na o-u;
vyplniť o-u;
spoločenská o.

objekt -u m.

1. predmet (význ. 2), op. subjekt: o. skúmania, výchovy, myslenia

2. komplex zariadení slúžiaci istému cieľu: hospodársky, školský, rekreačný o.

3. gram. predmet;

objektív -u m. sústava šošoviek v opt. prístrojoch utvárajúca reálny obraz pozorovaného predmetu

objektivista -u m. stúpenec objektivizmu;

objektivistický príd.

objektivistka -y -tiek ž.;

objektivita -y ž. objektívnosť, op. subjektivita

objektivizácia -ie ž. objektivizovanie: o. faktov;

objektivizačný príd.

objektivizmus -mu m.

1. filoz. poznávanie vychádzajúce iba zo skúmania objektívnych faktov skutočnosti a obchádzajúce jeho subjektívne stránky, op. subjektivizmus

2. objektívne hodnotenie, pristupovanie, op. subjektivizmus;

objektivizovať nedok. i dok. (u)robiť objektívnym: o. namerané hodnoty;
o. rozhodnutie

objektívne prísl.: o. jestvovať;
o. posúdiť;

objektívnosť -i ž.

objektívny príd.

1. jestvujúci nezávisle od subjektívneho vedomia, skutočný, faktický, op. subjektívny: o. činiteľ, svet, zákon, o-e podmienky

2. nezaujatý, nestranný, op. subjektívny: o. rozhodca, o. divák, učiteľ;

objektový príd.

objem -u m.

1. priestorový rozmer telesa: zväčšovať, zmenšovať o.;
o. nádoby

2. rozsah, množstvo, miera: o. výroby, plánovaný o. investícií

3. obvod: o. pása, hlavy;

objemnosť -i ž.

objemný príd. majúci veľký objem: o. sud, o-á kniha;
o. hrudník;

objemový príd.: o-á hmotnosť;
poľnohosp. o-é krmivá (napr. seno, slama, plevy)

objesť -je -jedia -jedz! -jedol -jedený dok.

1. zjesť dookola povrch niečoho: o. kosť, stehno

2. zjesť dookola z povrchu niečoho: o. mäso (z kosti);

objesť sa -je -jedia -jedz! -jedol -jedený dok. prejesť sa, presýtiť sa: o. sa klobásy;
nechcem sa o.;

nedok. objímať -a

objímka -y -mok ž. súčiastka, kt. obopnutím spája inú súčiastku: o. žiarovky, o. obrazovky

obkiadzať -a nedok. okiadzať (význ. 1, 2): dym mu o-l hlavu;
expr. o. predstavených líškať sa im

obklad -u m.

1. látka prikladaná na telo s cieľom liečiť: studený, octanový o., priložiť si, dať si o.

2. obloženie: mramorový o. stien, interiérový o.

obkladač -a m. kto obkladá (steny ap.): murár o.;

obkladačka -y -čiek ž.

1. žena, kt. obkladá (steny, podlahy ap.)

2. tenkostenné stavivo na ochranné al. dekoračné obkladanie stien: porcelánové o-y

obkladačský príd.: o-é práce

nedok. obkladať

obklásť -kladie -kladú -klaď! -kládol -kladený dok. obložiť: kúpeľňu o. kachličkami;
o. sa vankúšmi;

obkliesniť -i dok. okliesniť: o. strom;

nedok. obkliesňovať

obklopiť dok.

1. postaviť sa okolo, obstúpiť, obstať, obkolesiť: prítomní o-li prednášateľa

2. rozložiť okolo: dom je o-ený zeleňou;
o. sa priateľmi, peknými vecami;

nedok. obklopovať

obkľúčiť -i dok. postaviť sa okolo, obkolesiť; obklopiť: vojsko o-lo mesto;
dostať sa z nepriateľského o-enia;
deti o-li otca;

nedok. obkľučovať