Význam slova "nóv" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 121 výsledkov (2 strán)
-
nov -u m. astron. fáza Mesiaca, v kt. je obrátený k Zemi neosvetlenou časťou, nový mesiac
-
nováčik -a/-čka mn. -ovia m.
1. začiatočník v nejakej činnosti; neskúsený človek: n. súboru, bola v kolektíve n-om
2. vojak, kt. nastúpil zákl. voj. službu: nástup, prísaha n-ov;
-
nováčikovský príd.
-
novátor -a m. priekopník v istej prac. oblasti;
-
novátorka -y -riek ž.;
-
novátorský príd.: n. prístup, n-é hnutie;
novátorsky prísl.;
-
novátorstvo -a s. priekopníctvo
-
novela2 -y -viel ž. nová práv. norma, kt. dopĺňa al. mení doterajšiu: n. zákona
novela1 -y -viel ž. kratší (zhustený) epický prozaický útvar;
-
novelista -u m. kto píše novely;
-
novelistka -y -tiek ž.
-
novelizácia -ie ž. novelizovanie: n. zákona;
-
novelizačný príd.
-
novelizovať nedok. i dok. upravovať, upraviť práv. normu novelou: n. zákon
-
novelový príd.;
-
november -bra L -i m. 11. mesiac v roku;
-
novembrový príd.: n-é počasie
-
novic -a m. čakateľ na prijatie do rehole;
-
noviciát -u m. prípravné obdobie pred vstupom do rehole; budova pre novicov
-
novicka -y -ciek ž.
-
novielka -y -lok ž. zdrob.
-
novina -y -vín ž. nová správa al. udalosť, novinka: dozvedieť sa, oznámiť radostnú n-u;
mám pre vás n-u -
novinár -a m. kto pracuje autorsky a redaktorsky v novinách, časopisoch, žurnalista;
-
novinárka -y -rok ž.;
-
novinársky príd. i prísl.: n. štýl práce
● expr. n-a kačica nepravdivá, senzačná správa;
-
novinárstvo -a s.
1. činnosť, povolanie novinára
2. teória a prax tejto činnosti; odbor na vys. škole, žurnalistika: katedra n-a
-
novinka -y -niek ž.
1. trocha expr. novina: dozvedieť sa n-u
2. nová vec (napr. na trhu); nový spôsob (činnosti ap.): módna n.;
literárne n-y nové diela;
n-y v stavebníctve novoty -
novinky -niek ž. pomn. zdrob. expr.
-
novinový príd.: n. článok;
n. papier;
n. stánok v kt. sa predáva najmä tlač; -
noviny -vín ž. pomn. (denná al. týždenná) periodická tlač: čítať n., vydávať n.;
televízne, rozhlasové n. správy;
→ nástenné n.; -
novo prísl.: pôsobiť n.;
n. postaviť, n. objaviť (od)znova; -
novobarok -a m. výtvar. smer napodobňujúci barokové formy;
-
novobarokový príd.
-
novodobý príd. týkajúci sa novej doby, súčasný; moderný: n-é dejiny umenia, n. človek
-
novodur -u m. nemäkčený, tvrdý, málo ohybný polyvinylchlorid;
-
novodurový príd.: n-é rúrky
-
novogotický príd.: n-á budova
-
novogotika -y ž. výtvar. smer v 19. stor. napodobňujúci gotické formy;
-
novogréčtina -y ž. novodobá (nie antická) gréčtina
-
novokaín -u m. alkaloid použ. v lek. na miestne umŕtvovanie;
-
novokaínový príd.: n-á injekcia
-
novoklasicistický príd.
-
novoklasicizmus -mu m. neoklasicizmus;
-
novomanžel -a mn. -ia m.
1. mladomanžel
2. v mn. novomanželia mladomanželia;
-
novomanželka -y -liek ž.;
-
novomanželský príd.
-
novonarodeniatko -a -tok s. expr. novorodenec, novorodeniatko
-
novonarodený
I. príd. práve, nedávno narodený; novorodený: n. syn;
cítiť sa ako n. ako znova narodenýII. novonarodený m. novonarodený človek: úmrtnosť n-ých
-
novopečený príd. hovor. expr. kt. sa práve, nedávno niečím stal: n. manžel, vodič
-
novopozitivista -u m. stúpenec novopozitivizmu;
-
novopozitivistický príd.
-
novopozitivizmus -mu m. filoz. smer v 20. stor. založený na logickom empirizme a vyznávajúci všestranné možnosti vedy;
-
novoročný príd. vzťahujúci sa na Nový a nasledujúci rok: n. pozdrav;
n-é želanie -
novorodenec -nca m. práve, nedávno narodené dieťa, novo(na)rodeniatko;
-
novorodenecký príd.: n. vek do 4 týždňov
-
novorodeniatko -a -tok s. expr. novorodenec, novonarodeniatko
-
novorodený príd. novonarodený: n-é dieťa
-
novoromantický príd.
-
novoromantik -a mn. -ci m. stúpenec novoromantizmu;
-
novoromantizmus -mu m. umel. smer nadväzujúci na romantizmus;
-
novosť -i ž.: n. zážitkov novota (význ. 1)
-
novostavba -y -vieb ž. rozostavaná al. práve, nedávno postavená budova: n. divadla, bývať v n-e
-
novota -y -vôt ž.
1. iba jedn. novosť, čerstvosť: n. zážitkov, dýchať, svietiť n-ou
-
novotár -a m. často pejor. kto má rád, kto zavádza novoty (význ. 2) (aj nepotrebné);
-
novotársky príd. i prísl.;
-
novotárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k novotár: n. vedúceho
2. (nepotrebné) novoty: nevítané n-a
-
novotvar -u m.
1. lek. nový (chorobný) útvar, nádor
2. lingv. novoutvorený jazykový prostriedok (slovo, tvar, väzba), neologizmus
-
novousadlík -a mn. -ci m. kto sa usadil na novom mieste, nový obyvateľ: integrácia n-ov
-
novoutvorený príd. práve, nedávno utvorený: n-á vláda, n-é slovo
-
novovek -u m. obdobie od objavenia Ameriky (1492);
-
novoveký príd.: n-é dejiny
-
novovymenovaný príd. práve, nedávno al. znova vymenovaný: n. minister
-
novozákonný príd. týkajúci sa Nového zákona: n-é podobenstvá
-
novozaložený príd. práve, nedávno založený, novozriadený: n-á ustanovizeň
-
novozískaný príd. práve, nedávno al. znova získaný: n. člen;
n. majetok novonadobudnutý -
novozrodený príd. práve, nedávno zrodený; novovzniknutý: n. štát, n-é myšlienky;
cítiť sa ako n. ako znova zrodený -
novozvolený príd. práve, nedávno al. znova zvolený: n. prezident, výbor
-
novučký, novunký, novučičký, novulinký príd. expr. veľmi nový: n. dom;
n. nový (pri zdôraznení); -
nóvum -va s. kniž. novota, novinka: n. vo výrobe;
to je pre mňa n. -
nový príd.
1. kt. práve, nedávno vznikol, op. starý: n-é šaty, sídlisko, najnovšia móda, n-á úroda;
n-é zemiaky rané;
n. mesiac nov;
n-é korenie sušené bobuľky stredoamer. stromu pimentovníka pravého, bot. Pimenta;
expr. novučičký n. úplne nový; v geogr. názvoch: N-é Zámky2. iný ako dosiaľ, predtým nejestvujúci, op. starý: prísť na n-é pracovisko, n-é metódy práce, začať n. život;
N. rok deň 1. januára3. nasledujúci po predchádzajúcom, ďalší: v n-om roku to napravím;
mať n-é správy, načerpať n-é sily, napísať n-ú knihu;
čo (máte) n-é? zdvorilostná otázka;
N. zákon časť Biblie4. súčasný, novodobý, moderný, op. starý: n. vek, n-á doba, výchova n-ého človeka;
N. svet Amerika vo vzťahu k Európe● expr. dívať sa, hľadieť ako teľa na n-é vráta začudovane;
(vidieť niečo) v n-om svetle inak ako doteraz;
hľadať n-é cesty iné riešenie;
robiť niečo po n-om ináč ako doteraz;
n-é vetry vejú, dujú zmenili sa pomery;
nič n-é pod slnkom všetko sa iba opakuje;
n-á metla dobre zametá, metie nový pracovník býva horlivý; -
návšteva -y -tev ž.
1. príchod k niekomu, niekam s cieľom ostať tam istý čas: ísť , prísť na n-u k rodine;
štátna n. v Slovenskej republike;
n. Bratislavy;
úradné n-y2. príchod s cieľom zúčastniť sa na niečom: n. divadla
3. návštevník, hosť, hostia: čakať, dostať, prijať n-u, mali sme n-u;
-
návštevníčka -y -čok ž.
-
návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla; -
návštevnosť -i ž. počet návštevníkov: n. knižnice, kín
-
návštevný príd. k 1: n. deň pre úr. návštevy;
-
včelín -a m. stavba, v kt. sú umiestnené včelie úle: šum ako vo v-e
-
vďačný príd.
1. pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o tom: v-é deti, bol mu v. za preukázané služby;
v. pohľad2. prinášajúci uspokojenie, priaznivý výsledok: v-á robota, úloha, v-á téma;
-
vínčisko -a -čisk s. zvel.
-
všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;
-
všetečný [-t-] príd. priveľmi (i nemiestne) zvedavý; svedčiaci o tom: v-é dieťa;
v-é otázky; -
výbušný príd.
1. kt. má schopnosť vybuchnúť, explozívny: v-á zmes, v-é látky
2. kt. prudko reaguje, prudký, explozívny: v. človek, v-á povaha;
-
výhražný príd. vyjadrujúci vyhrážku: v. list;
v. pohľad; -
výkričník -a m. interpunkčné znamienko označujúce zvolanie, rozkaz, výzvu (napr. aká krása! odíď! nefajčiť!)
-
výlučný príd.
1. patriaci iba jednej osobe, skupine, výhradný: v-é právo
2. odlišujúci sa od bežného, mimoriadny, exkluzívny: v-é postavenie, prostredie;
-
výnimočný príd. kt. sa javí ako výnimka, nevšedný, neobyčajný, mimoriadny, zvláštny: v. zjav, prípad;
v-é postavenie osobitné;
v. stav v kt. sa rušia al. obmedzujú isté občianske slobody; -
výpožičný príd. týkajúci sa požičiavania: v. lístok, v. čas
-
výrečný príd.
1. kt. plynne, pohotovo, rád hovorí: v. prednášateľ, rozprávač
2. výrazný (význ. 1, 2), presvedčivý, významný: v-é svedectvo;
v. posunok; -
výrobno-organizačný príd. týkajúci sa organizácie výroby: v-é opatrenie
-
výročný príd.
1. k výročie: v. deň
2. konaný raz do roka, každoročne sa opakujúci: v-á plenárka, v-á správa;
v. jarmok;
v-é sviatky -
výsmešný príd. vyjadrujúci výsmech: v-é slová, pohľady;
-
výstižný príd. kt. dobre vystihuje, priliehavý: v. citát, preklad, argument, v. opis;
-
výstražný príd.: v-á tabuľa, dopravná značka;
-
výtlačný príd. určený na vytláčanie kvapaliny: v-é potrubie
-
výtržníčka -y -čok ž.;
-
výtržnícky príd. i prísl.;
-
výtržníctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k výtržník
2. výtržnícky skutok
-
výtržník -a mn. -ci m. kto robí výtržnosti;
-
výučné s. poplatok za vyučenie
-
výučný príd.: v. list doklad o vyučení