Význam slova "nó" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

no

I. spoj. priraď. vyj. (mierny) odporovací vzťah, ale: vykloní sa, no pre hmlu nevidí;
skromné, no dobré jedlo;
usiluje sa, no (jednako) nestačí

II. čast.

1. uvádza výpoveď a dodáva jej rozlič. hodnotiace odtienky: no dobre, no pravdaže, no tak vidíš;
chceš? – no, čo ja viem;
no, pochlapil si sa;
i no, no, nono (pri chlácholení): no, no, netreba sa hneď hnevať;
i nože, nolen vyj. pobádanie: nože mi pomôž! nolen ešte pridajte!

2. hovor. expr. ako samostatná výpoveď vyj. súhlas, áno, pravdaže, tak: si spokojný? – no! no nie? ako dôvetok pobáda na súhlas s výpoveďou, však(že), pravda: urobíme to, no nie?

● expr.: no toto! výraz údivu al. rozhorčenia;
no a? (v replike) sú nejaké námietky? no zbohom! výraz rezignácie;
že len no, až no veľmi (dobre)

III. cit.

1. i nono vyj. pohrozenie: nono, to nesmieš!

2. vyj. povzbudzovanie, výzvu ap.: no! súri ho otec

nóbl hovor.

I. neskl. príd. vznešený, jemný, noblesný: n. rodina, dáma

II. prísl.: vznešene, jemne, noblesne: pohybuje sa veľmi n.

noblesa -y ž. jemnosť, elegancia, vznešenosť: správať sa, vystupovať s n-ou;

noblesne prísl.;

noblesnosť -i ž. noblesa

noblesný príd.: n-é pohyby, správanie;

noc -i ž. čas medzi západom a východom slnka, op. deň (význ. 2): tmavá, hviezdnatá n.;
v n-i za tmy;
spať celú n., túlať sa po n-iach;
byť, ostať niekde na, cez n.;
→ polárna n.;
→ biele n-i;
Veľká n. kresť. sviatok zmŕtvychvstania Krista;
dobrú n.! pozdrav

● čierny ako n. úplne;
vo dne v n-i, dňom i n-ou;
od rána, od svitu do n-i celý deň;
nemať → dňa ani n-i;

nôcka -y -cok ž. zdrob. expr.

nocľah -u m. ubytovanie na noc (mimo domova); prenocovanie: hľadať, poskytnúť n.

nocľaháreň -rne ž. ver. miestnosť, budova na hromadné prenocovanie: turistická n.

nocľažné s. poplatok za nocľah

nocľažnica -e -níc, nocľažníčka -y -čok ž.

nocľažník -a mn. -ci m. kto niekde prenocúva: mať n-a;

nočná ž. pracovná zmena, služba v noci: ísť na n-ú, mať n-ú;

nočníček -čka m. zdrob.

nočník -a m. nádoba na teles. potrebu: posadiť dieťa na n.;

nočný príd.: n. čas, n-é ticho;
n. strážnik strážiaci v noci;
n. hmyz;
n-á lampa;
n-á košeľa;
n. podnik otvorený do neskorej noci;

nocovať nedok. byť, spať niekde cez noc: n. u známych, v hoteli

noetička -y -čiek ž.;

noetický príd.;

noeticky prísl.

noetik -a mn. -ci m. odborník v noetike;

noetika -y ž. filoz. teória poznania, gnozeológia;

noha -y nôh ž.

1. celá dolná končatina živých tvorov, pomocou kt. sa pohybujú, stoja, al. len jej koncová časť od členka: dieťa už stojí na n-ách, pes má štyri n-y;
mať veľkú, malú n-u veľké, malé chodidlo;
ploché n-y;
k n-e zbraň! voj. povel

2. podpera na predmete pripomínajúca dolnú končatinu: n. stola, postele

3. v (bot.) názvoch rastlín: vtačia n., kozia n.

● n-y ako stĺpy silné, rovné;
beží, uteká, ako, čo mu n-y stačia rýchle;
mať n-y do o zakrivené do oblúka;
mať n-y do iks zakrivené dovnútra;
(deti sú) → samá ruka, samá n.;
pliesť sa, motať sa niekomu (po)pod n-y zavadzať;
ledva ho n-y nesú ťažko kráča; je ustatý;
vliecť, ťahať n-y za sebou ťažko kráčať;
→ drať si n-y nadarmo;
(ani) n-u nevytiahnuť z domu a) nikam nejsť b) byť domased;
byť celý deň na n-ách;
n-y si necítiť byť ustatý (od chôdze, státia);
vstať → ľavou n-ou (z postele);
expr. → dostať n-y;
byť → jednou n-ou v hrobe;
vziať, brať n-y na plecia d(áv)ať sa na útek;
div že z nôh nespadol, skoro z nôh spadol bol veľmi prekvapený, zdesený ap.;
(všetko,) čo má ruky a n-y všetci (schopní);
všetko je na n-ách je tam zhon, ruch;
→ stratiť zem, pôdu pod n-ami;
horí mu → pôda pod n-ami;
→ hádzať niekomu polená pod n-y;
obrátiť (niečo, všetko) → hore n-ami;
→ žiť na veľkej, na vysokej n-e;
žiť na → voľnej n-e;
→ rukami-n-ami (držať sa, brániť sa ap.);
jedna n. sem, druhá tam ponáhľaj sa! moja n. ta viac nevkročí už ta viac nepôjdem;
stáť na → hlinených n-ách;
→ lož má krátke n-y;
→ kôň má štyri n-y, a predsa sa potkne;

nohatý príd. expr. kt. má dlhé nohy, dlhonohý: n-í chlapci

nohavice -víc ž. pomn.

1. časť vrchného al. spodného oblečenia, kt. zakrýva nohy a spodnú časť tela po pás: dlhé, krátke, pánske, dámske, tesilové n.;
spodné n. spodky;
pančuchové n.

2. iba jedn. nohavica -e ž. časť nohavíc, kt. zakrýva nohu: pravá, ľavá n.

● → drať n-e v školských laviciach;
expr.: vyprášiť niekomu n-e zbiť ho;
mať plné n-e báť sa;
→ srdce mu spadlo do n-víc;

nohavičky -čiek ž. pomn. zdrob.: ženské n. súčasť bielizne

● vyrásť z detských n-čiek dospieť

nohavicový príd. k 1: n. kostým dámske sako a nohavice;

nohejbal -u m. šport. hra s pravidlami volejbalu, pri kt. sa lopta cez sieť odráža nohami;

nohejbalista -u m. hráč nohejbalu;

nohejbalistka -y -tiek ž.

nohejbalový príd.: n. zápas;

nokturno -a -túrn s. hud. lyrická skladba vyjadrujúca náladu pokojnej noci

nomád -a m. kočovník

nomenklatúra -y -túr ž. odb.

1. systematický súbor názvov: botanická, zoologická n.

2. súpis, zoznam: n. profesií;
prevziať do n-y (straníckeho orgánu)

3. (prv) pracovníci na vyšších miestach vybratí straníckymi orgánmi;
pejor. funkcionári býv. režimu;

nomenklatúrny príd.

nominácia -ie ž. odb. nominovanie: n. reprezentantov;

nominačný príd.: n-é preteky, zápasy

nominalizmus -mu m.

1. (v stredoveku) filoz. smer pokladajúci všeobecné pojmy iba za mená, za číre výtvory nášho myslenia

2. ekon. teória hodnotiaca peniaze podľa ich nominálnej ceny nezávisle od hodnoty zlata

nominálne prísl.

nominálny príd. odb. výslovne vyjadrený: ekon. n-a hodnota bankoviek uvedená na nich, menovitá;
n-a mzda vyjadrená v peniazoch;

nominant -a m. kto je nominovaný: n. vlády, politickej strany;

nominantka -y -tiek ž.

nominatív -u m. gram. 1. pád (v skloňovaní);

nominatívny príd.: n. tvar

nominovať nedok. i dok. odb. určovať, určiť, vyberať, vybrať: n. hráčov do reprezentačného mužstva

noneto -a -net s. hud. súbor 9 hlasov al. nástrojov; skladba pre ne

nonkonformný príd. kniž. nekonformný: n. postoj vedeckých pracovníkov

nonpareille [-rej] -lla m. (franc.) typ. typ najdrobnejšieho písma

nonšalancia -ie ž. kniž. (vedomá) nedbanlivosť, nenútenosť: n. v obliekaní;

nonšalantne prísl.;

nonšalantnosť -i ž.

nonšalantný príd.: n-é správanie;

nonsens -u m. kniž. nezmysel

nonstop

I. neskl. príd. hovor. nepretržitý: n. program (v kine)

II. prísl. hovor. bez prerušenia, nepretržite: premietať (film) n.

III. nonstop -u m. nepretržité premietanie filmov

nora -y nôr ž. poľov. podzemná skrýša niekt. zvierat, diera: n. líšky, jazveca

norčí príd.: n-ie mláďa

nórčina -y ž. nórsky jazyk

nordický príd. severský; škandinávsky: n. typ, n-á kultúra

noriť nedok. kniž. ponárať: n. ruky do vody;
n. prsty do vlasov

// noriť sa: mesiac sa n-í do mrakov;

norka -y -riek ž.

1. drobná šelma s pretiahnutým telom a vzácnou kožušinou, zool. Lutretia

2. kožušina z tejto šelmy;

norkový príd.: n. kožuch;

norma -y -riem ž.

1. záväzné pravidlo ustálené predpismi, zvykom ap.; súbor takých pravidiel: mravná, spoločenská, právna n.;
štátna (technická) n.;
jazyková n. jazykové jednotky a zákonitosti uvedomované ako záväzné

2. množstvo práce určenej na istú časovú jednotku: splniť, prekročiť n-u;
tvrdá, mäkká n.;

normál -u m. normálna miera, zvyčajný stav, bežná úroveň: presahovať n., teplota nad n-om;

normalizácia -ie ž.

1. normalizovanie: technická n.;
n. medzinárodných stykov

2. polit. obnovenie tvrdej línie komunizmu po r. 1968 v býv. ČSSR; obdobie od tejto udalosti do r. 1989;

normalizačný príd.: n-á komisia;
n. tlak

normalizátor -a m. pejor. uskutočňovateľ normalizácie (význ. 2): horliví n-i;

normalizátorský príd.: n-é úsilie

normalizovať nedok. i dok.

1. (predpisom ap.) určovať, určiť jednotnosť (noriem): n. výrobné postupy;
n-ný formát jednotne určený

2. upravovať, upraviť do normálneho stavu: n. pomery, medzinárodné vzťahy

3. uskutočňovať, uskutočniť normalizáciu (význ. 2)

// normalizovať sa st(áv)ať sa normálnym: situácia sa n-la

normálne prísl.: n. sa správať;

normálnosť -i ž.

normálny príd.

1. zvyčajný, bežný, obyčajný: n. stav, tlak;
n. človek a) duševne zdravý b) neodlišujúci sa od priemeru

2. zodpovedajúci norme; normalizovaný: n. rozchod koľajníc;

normálový príd.

normatív -u m. odb. predpis, ustanovenie, pravidlo: n. zásob, kvality norma

normatívne prísl.;

normatívnosť -i ž.

normatívny príd. kt. určuje normu al. z nej vychádza: n. orgán;
n-a príručka;

normohodina -y -dín ž. ekon. množstvo práce vykonané za 1 hodinu

normovač -a m. pracovník, kt. určuje a kontroluje (prac.) normy: podnikový n.

normovať nedok. i dok.

1. určovať, určiť normu: n. pracovný výkon;
n-ná práca

2. (jednotne) ustanovovať, ustanoviť, zjednocovať, zjednotiť: n. odbornú terminológiu

normový príd.

nórsky príd. k Nór, Nórsko: n-e fjordy;

nórsky prísl.: rozprávať (po) n.

nos -a m.

1. výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý, krivý n.;
orlí n. zahnutý;
dýchať n-om;
zápach mu udrel do n-a náhle ho pocítil

2. niečo podobné nosu, vyčnievajúca predná časť niečoho: n. člna, lietadla

● n. ako cvikla červený;
mať (dobrý) n. na niečo vedieť odhadnúť, vycítiť;
rozprávať, hundrať si popod n. nezrozumiteľne;
expr.: hádzať niekomu → frčky do n-a;
brnkať niekomu popod, na n. zadierať, dráždiť;
krčiť n., n-om, ohŕňať n. nad niekým, niečím prejavovať nechuť, pohŕdanie;
ísť rovno za n-om neodbočiť;
vziať, uchytiť niekomu niečo spo(po)d, spred n-a predbehnúť, predstihnúť v niečom;
mať niečo pred, pod n-om celkom blízko;
padnúť na n. doluznak;
nevystrčí n. z domu nechodí medzi ľudí;
(ujsť) pred n-om tesne;
vešať, ovesiť n. byť a) sklamaný b) zahanbený;
→ odísť s dlhým, ovisnutým, zveseným n-om;
dať, dostať po n-e pokarhať, byť pokarhaný;
pchať, strkať n. do niečoho, do všetkého miešať sa, starieť sa;
všade musí n. strčiť je zvedavý;
vodiť, ťahať niekoho za n. zavádzať;
→ mucha mu sadla na n.;
niečo mu → sadlo na n.;
zavesiť niekomu niečo na n. prezradiť;
vidieť mu to na n-e;
nik ti z n-a neodhryzne nič sa ti nestane; neboj sa;
preťahovať niekomu → medové motúz(ik)y popod n.;

noša -e ž. plachta, obyč. s popruhmi na nosenie na chrbte; jej obsah: n. trávy;

nosáň -a m. expr. človek s veľkým nosom

nosatý príd. expr. majúci veľký nos: n-á tvár

nosič -a m. živ.

1. kto sa zamestnáva nosením: n. batožín, streliva, staničný n.

2. i neživ. mn. -e nositeľ (význ. 3), prenášač: n. malárie;

nosič -a mn. -e m. neživ.

1. predmet, kt. niečo nesie, podopiera, drží: n. rakety, n. kladky, n. na bicykli

2. odb. prostriedok na zvukový záznam; gramofónová al. kompaktná platňa, kazeta: z albumu speváka sa už predalo 100 tisíc n-ov;

nosička -y -čiek ž.;

nosičový príd.

nosičský príd.;

nosidlo -a obyč. pomn. nosidlá -diel s. konštrukcia na prenášanie bremien, osôb: murárske n-á, odniesť ranených na n-ách

opak. nosievať -a

// niesť sa

1. spočívať na niečom pohybujúcom sa: n. sa na koni, dieťa sa n-ie na otcových pleciach

2. pomaly sa pohybovať v priestore, vznášať sa: za autom sa n-ie oblak prachu;
vôňa, hudba sa n-ie zďaleka

3. expr. kráčať, vykračovať si: dievča sa hrdo n-ie

● zvesť sa n-ie z úst do úst šíri sa;

opak. nosievať -a

// nosiť sa

1. (opakovane, často, zvyčajne ap.) niesť sa (význ. 1, 3): n. sa na koni;
expr. dievča sa hrdo n-í

2. zastaráv. obliekať sa, šatiť sa: n. sa po sedliacky;

opak. nosievať sa

nosisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.

nosiť nedok.

1. (opakovane, často, zvyčajne ap.) niesť (význ. 1, 2, 4 – 6): n. dieťa na rukách, n. nákupy;
n. jedlo na stôl, nohy ho ešte dobre n-ia;
n-í meno po otcovi;
strom n-í dobré ovocie

2. (opakovane, často, zvyčajne ap.) mať niečo na sebe al. pri sebe (oblečenie, ozdobu, výstroj ap.): n. (jedny) topánky, také šaty sa už nen-ia, n. uniformu, n. smútok, n. okuliare, legitimáciu, zbraň, n. bradu

● n-í dieťa pod srdcom je ťarchavá;
n. niekoho na rukách prejavovať mu veľkú lásku;
n. niečo v hlave stále na to myslieť;
n. niekoho v → srdci;
n. drevo do hory nepotrebne rozmnožovať niečo;
expr. n. parohy byť klamaným manželom;

nositeľ -a mn. -ia m.

1. kto niečo predstavuje, reprezentant: n. štátnej moci;
n. kultúry

2. kto niečo má, vlastní (meno, titul ap.): n. Nobelovej ceny;
n. tohto mena

3. i neživ. L -i mn. -e kto, čo niečo rozširuje, prenášateľ, šíriteľ, nosič: n. infekcie;
n-e dedičných vlastností;

nositeľka -y -liek ž.

nosítka, správ. nosidlá

nôška -y -šok ž. zdrob.

nosnica -e -níc ž. sliepka, kt. znáša vajcia: dobrá n.

nosník -a m. nosná časť konštrukcie: mostný, oceľový n.;

nosníkový príd.

nosnosť -i ž.

1. schopnosť zniesť isté zaťaženie: n. (nákladného auta) 5 ton

2. účinnosť, pôsobnosť: umelecká n.

3. schopnosť niesť vajcia: zvyšovať n. sliepok

4. množstvo znesených vajec za isté obdobie

nosný² príd.

1. kt. niečo nesie, podopiera, drží: n. pilier, n-á konštrukcia;
n-á raketa kt. vynáša kozmickú loď na obežnú dráhu

2. schopný al. vhodný na dosiahnutie účinku: n-á myšlienka dramatického diela

3. chovaný na znášanie vajec: n-é plemeno;

nosohltan -a m. nosová časť hltana;

nosohltanový príd.: n-á sliznica

nosorožec -žca mn. N a A -e m. veľký tropický bylinožravý cicavec s rohom (al. dvoma) na prednej časti hlavy, zool. Rhinoceros;

nosoroží príd.

nosovka -y -viek ž. nosová samohláska

nosový, zried. nosný¹ príd. k 1: n-á dutina;
n. hlas fufnavý;
fon. n-á hláska vyslovovaná s účasťou nosovej dutiny;
n-né dierky;

nostalgia -ie ž. clivá túžba po niečom vzdialenom: n. po domove;

nostalgickosť -i ž.

nostalgický príd.: n-á nálada;
n-á pieseň clivá;

nostalgicky prísl.;

noštek, nosík -a m. zdrob.;

nostrifikácia -ie ž. nostrifikovanie: n. diplomu;