Význam slova "ném" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nemá ž. nemá žena

nemajetnosť -i ž.

nemajetný príd. kt. nemá majetok, (pomerne) chudobný, op. majetný: n-é vrstvy obyvateľstva;

nemálo

I. čísl. zákl. neurč. nie málo, (pomerne) veľa, mnoho: n. rokov prešlo

II. prísl. nie málo, pomerne dosť, hodne: n. sa zaradoval

nemalý -menší príd. nie malý, pomerne veľký, značný: n-é úsilie, n-ší rozsah

nemanželský príd. uskutočňovaný mimo manželstva: n-é styky;
n-é dieťa narodené mimo manželstva

nemastne, nemastno prísl.

nemastný príd. kt. je bez masti, mastnoty: n-é zemiaky neomastené

● expr. n.-neslaný, n., neslaný nevýrazný, nevyhranený;

nemčina -y ž. nem. jazyk; ako učebný predmet i nem. literatúra

nemčinár -a m. odborník v nemčine; učiteľ al. poslucháč nemčiny;

nemčinárka -y -rok ž.;

nemčinársky príd.

nemeckosť -i ž. nem. ráz

nemecký príd. k Nemec, Nemecko: n. jazyk;
N-á spolková republika, skr. NSR;
n. ovčiak plemeno psa, vlčiak;

nemecky prísl.: rozprávať (po) n.;

nemehlo -a -hiel s. pejor. nešikovný človek, ťarbák, ťarbavec (v nadávke)

nemenej, niemenej, pís. i nie menej prísl. práve tak(ý), rovnako: ďalšia správa, n. radostná

nemenlivo prísl.;

nemenlivosť -i ž.

nemenlivý príd. nemenný: n-é vzťahy;

nemenne prísl.;

nemennosť -i ž.

nemenný príd. kt. sa nemení, stále rovnaký, ustálený, nemenlivý: n. poriadok, postup;

nemenovaný príd. kt. nie je uvedený menom: všetky n-é prípady;
publ. n. zdroj ktorý nechce byť menovaný

nemierne prísl.;

nemiernosť -i ž.

nemierny príd. kt. nezachováva, prekračuje mieru, nestriedmy: byť n. v jedle;
n-e pitie (alkoholu);

nemiestne prísl.;

nemiestnosť -i ž.

nemiestny príd. kt. nie je (v danej situácii) namieste, nevhodný: n-a poznámka;
n-a skromnosť;

nemilo prísl.: n. sa ho to dotklo

nemilobohu prísl. expr.

1. zbytočne, nadarmo, podaromnici: n. márniť čas, peniaze

2. nehanebne, bohapusto: n. okrádať, kliať

nemilosrdne prísl.;

nemilosrdnosť -i ž.

nemilosrdný príd. kt. nemá milosrdenstva, bezcitný, krutý; svedčiaci o tom: n. človek;
byť n. k ľuďom;
n. boj;

nemilosť -i ž. neprajný postoj, nepriazeň: byť v n-i, dostať sa do n-i (u) vedúceho

● vydať niekoho na milosť a n. napospas

nemilý príd. kt. nie je príjemný al. želaný, nevítaný: n-í hostia, n-é prekvapenie, n-á povinnosť;

nemlado prísl.

nemladý príd. (pomerne) starý, postarší: už n. ženích

● n.-nestarý stredného veku;

nemluvňa -aťa mn. -atá -niat s. kniž. dojča; bábä;

nemluvniatko -a -tok s. zdrob.

nemnohý čísl. zákl. neurč. počtom malý, nepočetný: v n-ých prípadoch;
iba n-í súhlasili s návrhom máloktorí

nemo prísl. k 2: n. súhlasiť

II. nemý m. nemý človek;

nemoc -i mn. -i ž., vhodnejšie choroba

nemocenská ž. hovor.

1. nemocenské poistenie

2. nemocenské

nemocenský

I. príd.: n-é poistenie sociálne zabezpečenie aktívne činných pracovníkov (pri chorobe, materstve, príspevkami na deti atď.)

II. nemocenské s. peňaž. dávka vyplácaná práceneschopnému poistencovi namiesto mzdy: výška, výplata n-ého;

nemocnica -e -níc ž. (lôžková) zdrav. inštitúcia na liečenie al. ošetrovanie chorých: fakultná n., ležať v n-i, previezť do n-e;

nemocnička -y -čiek ž. zdrob.

nemocničný príd.: n-é liečenie, n-á izba;

nemocný

I. príd., vhodnejšie chorý: n-é dieťa

II. nemocný m., vhodnejšie chorý: opatrovať n-ého

nemoherný príd.

nemohra -y -hier ž. pantomíma;

nemohúci príd. kniž. bezmocný, slabý, nevládny; neschopný: n. od bolesti, n-a zúrivosť;
n. starec;

nemohúcne prísl. nemohúco;

nemohúcnosť -i ž.

nemohúco prísl.: n. ležať, prizerať sa;

nemohúcosť -i ž.

nemorálne prísl.;

nemorálnosť -i ž.

1. iba jedn. k nemorálny: n. podplácania

2. nemorálny čin: trestať za n-i

nemorálny príd. nemravný: n. človek, skutok;

nemóresne prísl.: n. jesť;

nemóresnosť -i ž.

nemóresný príd. hovor. expr. nevychovaný, neslušný: n-é dieťa;
n-é správanie;

nemota -y ž.

1. neschopnosť hovoriť

2. úplné ticho, mĺkvosť

● expr. spiť sa do n-y veľmi

nemotorne prísl.;

nemotornosť -i ž.

nemotorný príd. neobratný, nešikovný, ťarbavý: n. človek, pohyb;

nemovitý, nemovitosť, správ. nehnuteľný, nehnuteľnosť

nemožne prísl. k 2: n. sa oblieka;

nemožnosť -i ž.

1. iba jedn. k nemožný: n. dokazovať

2. nemožné, neuskutočniteľné veci: žiadať, dokázať n-i;
to je (holá) n.

● expr. do n-i veľmi veľa

nemožný príd.

1. kt. nemôže byť, neuskutočniteľný, vylúčený, op. možný: n-á požiadavka, je n-é súhlasiť;
je n-é, aby ...

2. expr. nevhodný, nevyhovujúci, zlý: n. stav, n-é šaty;
ten človek je n. nevie sa správať, je nešikovný ap.;

nemravne prísl.;

nemravnica -e -níc ž.;

nemravnícky príd.

nemravník -a mn. -ci m. nemravný človek;

nemravnosť -i ž.

1. iba jedn. k nemravný

2. nemravný čin: dopúšťať sa n-í

nemravný príd. porušujúci mravné zásady; odporujúci mravným zásadám, nemorálny: n. človek;
n. čin, život;

nemý

I. príd.

1. kt. nemá schopnosť hovoriť: narodiť sa n.

2. kt. nevydáva zvuk, mlčanlivý, tichý: n. svedok, súhlas, obdiv;
n. film neozvučený, op. zvukový

● n-á tvár, n. tvor zviera;
n-ému (dieťaťu) ani vlastná mať nerozumie dorozumieť sa možno len s tým, kto vyjadrí, čo chce;

nemysliteľný príd. vylúčený, nemožný: je n-é, aby odmietol

angažmán -u m. i neskl. s. zmluva na pod(áv)anie umel. výkonu (v súbore); takto získané zamestnanie: dostať, prijať a.

aranžmán -u m. i neskl. s. usporiadanie, úprava

mačný, máčny príd.

● expr. ani m. mak, máčik, ani za, o m. mak, máčik vôbec nie, ani trocha;

márnomyseľný príd. preceňujúci svoje prednosti, márnivý, samoľúby; svedčiaci o tom: m-é dievča;
m-á povaha;

mätežný príd.

mátožný príd.

1. vzbudzujúci hrôzu, strašidelný, hrôzostrašný: m. zjav, sen, m-á vidina

2. expr. malátny (význ. 1), chabý: m. výkon;

n. m. skr. nad morom