Význam slova "nu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nuansa [nü-] -y -í/-áns ž. (franc.) kniž. jemný rozdiel, odtienok: významová n., n. hlasu, tónu

ňuch -u m. čuch zvierat, expr. i ľudí: pes má dobrý ň.

● expr. mať na niečo (dobrý) ň. vedieť vytušiť;

ňucháč -a m. ňufák: psí ň.;

ňucháčik -a m. zdrob.

ňuchať nedok.

1. (o zvieratách, expr. i o ľuďoch) ňuchom vnímať, zisťovať: pes n-á (zver)

2. expr. (o človeku) zvedavo zisťovať, sliediť: n-á po dome (, čo by našiel);

dok. ňuchnúť -e -ú -chol

ňuchový príd.

nuda -y ž. nepríjemný pocit (prázdnoty, otupenosti) pri nedostatku činnosti, dlhá chvíľa: zmocnila sa ho n.;
je tu n. nudno;
expr. zabíjať n-u;

nudista -u m. stúpenec nudizmu;

nudistický príd.: n-á pláž

nudistka -y -tiek ž.;

nudiť nedok. spôsobovať nudu: n. spoločníka, román ho n-í

// nudiť sa pociťovať nudu, mať dlhú chvíľu: n. sa na zábave

nudizmus -mu m. kult nahoty a jeho rozširovanie;

nudne, nudno prísl. i vetná prísl.: n. rozprávať;
je tu n.

nudný príd. spôsobujúci nudu, nezaujímavý: n. človek, film;

núdza -e ž.

1. veľký nedostatok životných potrieb, bieda: trpieť n-u

2. nedostatok, bieda, tvŕdza: je n. o byty, o vodu

3. zlá situácia, ťažkosti, tvŕdza: obrátiť sa na niekoho v čase n-e;
východisko z n-e

● robiť z n-e cnosť predstierať dobrovoľnosť rozhodnutia;
v n-i poznáš priateľa;
n. do roboty zobúdza, n. železo láme keď treba, všetko sa dá prekonať;

núdzovo prísl.: n. pristáť (o lietadle)

núdzový príd. urobený al. použitý v núdzi al. z nedostatku iných možností: n-é riešenie;
n. východ vo ver. budovách, kinách ap.;
n-é osvetlenie;

ňufáčik -a m. zdrob.;

ňufáčisko -a s., v jedn. i m. zvel.

ňufák -a m.

1. predná pretiahnutá časť hlavy niekt. cicavcov, ňucháč: psí, medvedí n.

2. hovor. pejor. nos, ňucháč: chlap s veľkým n-om;

nugat, nugát -u m. čokoládová cukrovinková masa s prímesou mandlí; cukrovinka z nej;

nugatový, nugátový príd.: n-é bonbóny, n-á čokoláda

núkať -a nedok.

1. vyzývať niekoho, aby niečo prijal, zjedol ap., ponúkať: n. koláče, n. hostí jedlom, n. tovar (na predaj);
nedajte sa n.! zdvorilostná formula pri pohostení

2. dávať podnet na vykonanie niečoho, ponúkať, vyzývať, pobádať: n. hosťa, aby si sadol, n. dieťa do učenia;
n. sa za spoločníka

● nedá sa (dva razy) n. nezdráha sa (jesť ap.)

// núkať sa

1. prejavovať ochotu niečo urobiť, ponúkať sa: pomôžem ti, n-a sa

2. (o javoch, veciach) byť naporúdzi, ponúkať sa, naskytovať sa: n-a sa mu šťastie, n-a sa im príležitosť dobre zarobiť

nukleárny príd. odb. jadrový (význ. 2): n-a energia, fyzika, n-e zbrane

nula -y núl ž.

I. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 0;
mat. číslo, kt. je medzi kladnými a zápornými číslami: n. celých, dve desatiny;
teplota 2 °C nad, pod n-ou;
hovor. je pod n-ou mrzne

● byť na n-e, klesnúť na, pod n-u (obyč. o nálade) veľmi sa zhoršiť;
rovnať sa n-e (o úsilí, výsledku ap.) byť bez úspechu

II. ž.

1. číslica 0: pripísať n-u

2. hovor. pejor. niekto bezvýznamný, niktoš, nič;
bezo mňa si n., spoločenská n.;

nulita -y ž. práv., kniž. neplatnosť, anulovanie: n. dohody;

nulitný príd. neplatný

nulový príd. majúci hodnotu nuly: n. výsledok, n-á rýchlosť;
expr. n. človek bezvýznamný;
n. bod (merania) východiskový;
n. variant zrieknutie sa vzájomných nárokov (pri majetkových sporoch ap.);
lingv. n-á prípona, morféma v gram. tvaroch nevyjadrená (napr. muž-ø, muž-a);
elektrotech. n. vodič bez prúdu

nultý čísl. rad. k 0: mat. n-á mocnina;
geogr. n. poludník od kt. sa počítajú poludníky, greenwichský

numerický príd. odb. číselný: n. výpočet;
n-á matematika;

numericky prísl.

numero -a -mier s. zastar. al. expr. číslo

numizmatička -y -čiek ž.;

numizmatický príd.: n-á zbierka

numizmatik -a mn. -ci m.

1. odborník v numizmatike

2. zberateľ mincí;

numizmatika -y ž. odbor histórie zaoberajúci sa mincami, medailami a mincovníctvom;

nuncius -ia mn. -ovia m. pápežský vyslanec

núrať, núrať sa, ňúrať, ňúrať sa -a nedok. expr.

1. hrabať sa (význ. 5), kutať (sa): n. (sa) v skrini, po zásuvkách

2. iba núrať, ňúrať sliediť, snoriť: všade n-a, čo by sa dozvedel;
n., ň. za informáciami;
čo za mnou ň-š?

nútene prísl.;

nútenosť -i ž.

nútený príd.

1. robený pod nátlakom, z nevyhnutnosti ap., nedobrovoľný: n-é práce, n-á dražba;
n-é zabitie (dobytka na bitúnku)

2. neprirodzený, násilný, neúprimný: n. úsmev;

opak. nútievať -a

// nútiť sa s premáhaním sa usilovať niečo robiť: n. sa do jedla, n. sa počúvať;

opak. nútievať sa

nútiť -i nedok.

1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti, poháňať, prinucovať: n. dieťa do učenia;
do všetkého ho treba n.;
n-l ho odísť, aby odišiel;
bol n-ený (odísť ap.) musel

2. popudzovať, dráždiť: neos. n-i ho do kašľa, n-i ho vracať;

nutkať nedok. (o cite al. pocite) podnecovať, pobádať, nútiť: niečo ho n-á obzrieť sa;
má n-nie na dávenie;
neos. n-á ho do spevu

nutkavo prísl.;

nutkavosť -i ž.

nutkavý príd. naliehavý, pobádajúci, nútiaci: n-á otázka, túžba;

nutne prísl.;

nutnosť -i ž.: urobiť niečo z n-i

nutný príd. nevyhnutný, naliehavý, potrebný: treba urobiť, čo je n-é;
práv. n-á obrana v krajnej núdzi;
ekon. n-á práca, n. produkt

● n-é zlo s kt. sa treba zmieriť;

nutrí príd.: n-ie mláďa

nutria -ie ž.

1. vodný hlodavec s cennou hnedou kožušinou, zool. Myocastor

2. kožušina z tohto hlodavca;

nutričný príd. odb. týkajúci sa výživy, výživový: n-á hodnota jedla

nutriový príd.: n. golier;

nuž

I. spoj. priraď. vyj. dôsledkový vzťah, (a) tak: dávali, n. bral

II. čast.

1. nadväzuje na kontext al. situáciu: n. vidieť, že mu je lepšie, n. dobre, n. áno;
často vo výrazoch n. tak, n. teda, n. veď, n. ale

2. má pobádací význ.: n., poďme! n., začnime!

tučnučko, tučnunko, tučnulinko prísl.

tučnučký, tučnunký, tučnulinký príd. expr. (pekne, na pohľad príjemne) tučný: t-é dieťa, t-á tvárička;