Význam slova "nor" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nora -y nôr ž. poľov. podzemná skrýša niekt. zvierat, diera: n. líšky, jazveca

norčí príd.: n-ie mláďa

nórčina -y ž. nórsky jazyk

nordický príd. severský; škandinávsky: n. typ, n-á kultúra

noriť nedok. kniž. ponárať: n. ruky do vody;
n. prsty do vlasov

// noriť sa: mesiac sa n-í do mrakov;

norka -y -riek ž.

1. drobná šelma s pretiahnutým telom a vzácnou kožušinou, zool. Lutretia

2. kožušina z tejto šelmy;

norkový príd.: n. kožuch;

norma -y -riem ž.

1. záväzné pravidlo ustálené predpismi, zvykom ap.; súbor takých pravidiel: mravná, spoločenská, právna n.;
štátna (technická) n.;
jazyková n. jazykové jednotky a zákonitosti uvedomované ako záväzné

2. množstvo práce určenej na istú časovú jednotku: splniť, prekročiť n-u;
tvrdá, mäkká n.;

normál -u m. normálna miera, zvyčajný stav, bežná úroveň: presahovať n., teplota nad n-om;

normalizácia -ie ž.

1. normalizovanie: technická n.;
n. medzinárodných stykov

2. polit. obnovenie tvrdej línie komunizmu po r. 1968 v býv. ČSSR; obdobie od tejto udalosti do r. 1989;

normalizačný príd.: n-á komisia;
n. tlak

normalizátor -a m. pejor. uskutočňovateľ normalizácie (význ. 2): horliví n-i;

normalizátorský príd.: n-é úsilie

normalizovať nedok. i dok.

1. (predpisom ap.) určovať, určiť jednotnosť (noriem): n. výrobné postupy;
n-ný formát jednotne určený

2. upravovať, upraviť do normálneho stavu: n. pomery, medzinárodné vzťahy

3. uskutočňovať, uskutočniť normalizáciu (význ. 2)

// normalizovať sa st(áv)ať sa normálnym: situácia sa n-la

normálne prísl.: n. sa správať;

normálnosť -i ž.

normálny príd.

1. zvyčajný, bežný, obyčajný: n. stav, tlak;
n. človek a) duševne zdravý b) neodlišujúci sa od priemeru

2. zodpovedajúci norme; normalizovaný: n. rozchod koľajníc;

normálový príd.

normatív -u m. odb. predpis, ustanovenie, pravidlo: n. zásob, kvality norma

normatívne prísl.;

normatívnosť -i ž.

normatívny príd. kt. určuje normu al. z nej vychádza: n. orgán;
n-a príručka;

normohodina -y -dín ž. ekon. množstvo práce vykonané za 1 hodinu

normovač -a m. pracovník, kt. určuje a kontroluje (prac.) normy: podnikový n.

normovať nedok. i dok.

1. určovať, určiť normu: n. pracovný výkon;
n-ná práca

2. (jednotne) ustanovovať, ustanoviť, zjednocovať, zjednotiť: n. odbornú terminológiu

normový príd.

nórsky príd. k Nór, Nórsko: n-e fjordy;

nórsky prísl.: rozprávať (po) n.