Význam slova "no" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 240 výsledkov (2 strán)

  • no

    I. spoj. priraď. vyj. (mierny) odporovací vzťah, ale: vykloní sa, no pre hmlu nevidí;
    skromné, no dobré jedlo;
    usiluje sa, no (jednako) nestačí

    II. čast.

    1. uvádza výpoveď a dodáva jej rozlič. hodnotiace odtienky: no dobre, no pravdaže, no tak vidíš;
    chceš? – no, čo ja viem;
    no, pochlapil si sa;
    i no, no, nono (pri chlácholení): no, no, netreba sa hneď hnevať;
    i nože, nolen vyj. pobádanie: nože mi pomôž! nolen ešte pridajte!

    2. hovor. expr. ako samostatná výpoveď vyj. súhlas, áno, pravdaže, tak: si spokojný? – no! no nie? ako dôvetok pobáda na súhlas s výpoveďou, však(že), pravda: urobíme to, no nie?

    expr.: no toto! výraz údivu al. rozhorčenia;
    no a? (v replike) sú nejaké námietky? no zbohom! výraz rezignácie;
    že len no, až no veľmi (dobre)

    III. cit.

    1. i nono vyj. pohrozenie: nono, to nesmieš!

    2. vyj. povzbudzovanie, výzvu ap.: no! súri ho otec

  • nóbl hovor.

    I. neskl. príd. vznešený, jemný, noblesný: n. rodina, dáma

    II. prísl.: vznešene, jemne, noblesne: pohybuje sa veľmi n.

  • noblesa -y ž. jemnosť, elegancia, vznešenosť: správať sa, vystupovať s n-ou;

  • noblesne prísl.;

  • noblesnosť -i ž. noblesa

  • noblesný príd.: n-é pohyby, správanie;

  • noc -i ž. čas medzi západom a východom slnka, op. deň (význ. 2): tmavá, hviezdnatá n.;
    v n-i za tmy;
    spať celú n., túlať sa po n-iach;
    byť, ostať niekde na, cez n.;
    → polárna n.;
    → biele n-i;
    Veľká n. kresť. sviatok zmŕtvychvstania Krista;
    dobrú n.! pozdrav

    čierny ako n. úplne;
    vo dne v n-i, dňom i n-ou;
    od rána, od svitu do n-i celý deň;
    nemať → dňa ani n-i;

  • nôcka -y -cok ž. zdrob. expr.

  • nocľah -u m. ubytovanie na noc (mimo domova); prenocovanie: hľadať, poskytnúť n.

  • nocľaháreň -rne ž. ver. miestnosť, budova na hromadné prenocovanie: turistická n.

  • nocľažné s. poplatok za nocľah

  • nocľažnica -e -níc, nocľažníčka -y -čok ž.

  • nocľažník -a mn. -ci m. kto niekde prenocúva: mať n-a;

  • nočná ž. pracovná zmena, služba v noci: ísť na n-ú, mať n-ú;

  • nočníček -čka m. zdrob.

  • nočník -a m. nádoba na teles. potrebu: posadiť dieťa na n.;

  • nočný príd.: n. čas, n-é ticho;
    n. strážnik strážiaci v noci;
    n. hmyz;
    n-á lampa;
    n-á košeľa;
    n. podnik otvorený do neskorej noci;

  • nocovať nedok. byť, spať niekde cez noc: n. u známych, v hoteli

  • noetička -y -čiek ž.;

  • noetický príd.;

    noeticky prísl.

  • noetik -a mn. -ci m. odborník v noetike;

  • noetika -y ž. filoz. teória poznania, gnozeológia;

  • noha -y nôh ž.

    1. celá dolná končatina živých tvorov, pomocou kt. sa pohybujú, stoja, al. len jej koncová časť od členka: dieťa už stojí na n-ách, pesštyri n-y;
    mať veľkú, malú n-u veľké, malé chodidlo;
    ploché n-y;
    k n-e zbraň! voj. povel

    2. podpera na predmete pripomínajúca dolnú končatinu: n. stola, postele

    3. v (bot.) názvoch rastlín: vtačia n., kozia n.

    n-y ako stĺpy silné, rovné;
    beží, uteká, ako, čo mu n-y stačia rýchle;
    mať n-y do o zakrivené do oblúka;
    mať n-y do iks zakrivené dovnútra;
    (deti sú) → samá ruka, samá n.;
    pliesť sa, motať sa niekomu (po)pod n-y zavadzať;
    ledva ho n-y nesú ťažko kráča; je ustatý;
    vliecť, ťahať n-y za sebou ťažko kráčať;
    drať si n-y nadarmo;
    (ani) n-u nevytiahnuť z domu a) nikam nejsť b) byť domased;
    byť celý deň na n-ách;
    n-y si necítiť byť ustatý (od chôdze, státia);
    vstať → ľavou n-ou (z postele);
    expr. dostať n-y;
    byť → jednou n-ou v hrobe;
    vziať, brať n-y na plecia d(áv)ať sa na útek;
    div že z nôh nespadol, skoro z nôh spadol bol veľmi prekvapený, zdesený ap.;
    (všetko,) čo má ruky a n-y všetci (schopní);
    všetko je na n-ách je tam zhon, ruch;
    stratiť zem, pôdu pod n-ami;
    horí mu → pôda pod n-ami;
    hádzať niekomu polená pod n-y;
    obrátiť (niečo, všetko) → hore n-ami;
    žiť na veľkej, na vysokej n-e;
    žiť na → voľnej n-e;
    → rukami-n-ami (držať sa, brániť sa ap.);
    jedna n. sem, druhá tam ponáhľaj sa! moja n. ta viac nevkročí už ta viac nepôjdem;
    stáť na → hlinených n-ách;
    lož má krátke n-y;
    kôňštyri n-y, a predsa sa potkne;

  • nohatý príd. expr. kt. má dlhé nohy, dlhonohý: n-í chlapci

  • nohavice -víc ž. pomn.

    1. časť vrchného al. spodného oblečenia, kt. zakrýva nohy a spodnú časť tela po pás: dlhé, krátke, pánske, dámske, tesilové n.;
    spodné n. spodky;
    pančuchové n.

    2. iba jedn. nohavica -e ž. časť nohavíc, kt. zakrýva nohu: pravá, ľavá n.

    drať n-e v školských laviciach;
    expr.: vyprášiť niekomu n-e zbiť ho;
    mať plné n-e báť sa;
    srdce mu spadlo do n-víc;

  • nohavičky -čiek ž. pomn. zdrob.: ženské n. súčasť bielizne

    vyrásť z detských n-čiek dospieť

  • nohavicový príd. k 1: n. kostým dámske sako a nohavice;

  • nohejbal -u m. šport. hra s pravidlami volejbalu, pri kt. sa lopta cez sieť odráža nohami;

  • nohejbalista -u m. hráč nohejbalu;

  • nohejbalistka -y -tiek ž.

  • nohejbalový príd.: n. zápas;

  • nokturno -a -túrn s. hud. lyrická skladba vyjadrujúca náladu pokojnej noci

  • nomád -a m. kočovník

  • nomenklatúra -y -túr ž. odb.

    1. systematický súbor názvov: botanická, zoologická n.

    2. súpis, zoznam: n. profesií;
    prevziať do n-y (straníckeho orgánu)

    3. (prv) pracovníci na vyšších miestach vybratí straníckymi orgánmi;
    pejor. funkcionári býv. režimu;

  • nomenklatúrny príd.

  • nominácia -ie ž. odb. nominovanie: n. reprezentantov;

  • nominačný príd.: n-é preteky, zápasy

  • nominalizmus -mu m.

    1. (v stredoveku) filoz. smer pokladajúci všeobecné pojmy iba za mená, za číre výtvory nášho myslenia

    2. ekon. teória hodnotiaca peniaze podľa ich nominálnej ceny nezávisle od hodnoty zlata

  • nominálne prísl.

  • nominálny príd. odb. výslovne vyjadrený: ekon. n-a hodnota bankoviek uvedená na nich, menovitá;
    n-a mzda vyjadrená v peniazoch;

  • nominant -a m. kto je nominovaný: n. vlády, politickej strany;

  • nominantka -y -tiek ž.

  • nominatív -u m. gram. 1. pád (v skloňovaní);

  • nominatívny príd.: n. tvar

  • nominovať nedok. i dok. odb. určovať, určiť, vyberať, vybrať: n. hráčov do reprezentačného mužstva

  • noneto -a -net s. hud. súbor 9 hlasov al. nástrojov; skladba pre ne

  • nonkonformný príd. kniž. nekonformný: n. postoj vedeckých pracovníkov

  • nonpareille [-rej] -lla m. (franc.) typ. typ najdrobnejšieho písma

  • nonšalancia -ie ž. kniž. (vedomá) nedbanlivosť, nenútenosť: n. v obliekaní;

  • nonšalantne prísl.;

  • nonšalantnosť -i ž.

  • nonšalantný príd.: n-é správanie;

  • nonsens -u m. kniž. nezmysel

  • nonstop

    I. neskl. príd. hovor. nepretržitý: n. program (v kine)

    II. prísl. hovor. bez prerušenia, nepretržite: premietať (film) n.

    III. nonstop -u m. nepretržité premietanie filmov

  • nora -y nôr ž. poľov. podzemná skrýša niekt. zvierat, diera: n. líšky, jazveca

  • norčí príd.: n-ie mláďa

  • nórčina -y ž. nórsky jazyk

  • nordický príd. severský; škandinávsky: n. typ, n-á kultúra

  • noriť nedok. kniž. ponárať: n. ruky do vody;
    n. prsty do vlasov

    // noriť sa: mesiac sa n-í do mrakov;

  • norka -y -riek ž.

    1. drobná šelma s pretiahnutým telom a vzácnou kožušinou, zool. Lutretia

    2. kožušina z tejto šelmy;

  • norkový príd.: n. kožuch;

  • norma -y -riem ž.

    1. záväzné pravidlo ustálené predpismi, zvykom ap.; súbor takých pravidiel: mravná, spoločenská, právna n.;
    štátna (technická) n.;
    jazyková n. jazykové jednotky a zákonitosti uvedomované ako záväzné

    2. množstvo práce určenej na istú časovú jednotku: splniť, prekročiť n-u;
    tvrdá, mäkká n.;

  • normál -u m. normálna miera, zvyčajný stav, bežná úroveň: presahovať n., teplota nad n-om;

  • normalizácia -ie ž.

    1. normalizovanie: technická n.;
    n. medzinárodných stykov

    2. polit. obnovenie tvrdej línie komunizmu po r. 1968 v býv. ČSSR; obdobie od tejto udalosti do r. 1989;

  • normalizačný príd.: n-á komisia;
    n. tlak

  • normalizátor -a m. pejor. uskutočňovateľ normalizácie (význ. 2): horliví n-i;

  • normalizátorský príd.: n-é úsilie

  • normalizovať nedok. i dok.

    1. (predpisom ap.) určovať, určiť jednotnosť (noriem): n. výrobné postupy;
    n-ný formát jednotne určený

    2. upravovať, upraviť do normálneho stavu: n. pomery, medzinárodné vzťahy

    3. uskutočňovať, uskutočniť normalizáciu (význ. 2)

    // normalizovať sa st(áv)ať sa normálnym: situácia sa n-la

  • normálne prísl.: n. sa správať;

  • normálnosť -i ž.

  • normálny príd.

    1. zvyčajný, bežný, obyčajný: n. stav, tlak;
    n. človek a) duševne zdravý b) neodlišujúci sa od priemeru

    2. zodpovedajúci norme; normalizovaný: n. rozchod koľajníc;

  • normálový príd.

  • normatív -u m. odb. predpis, ustanovenie, pravidlo: n. zásob, kvality norma

  • normatívne prísl.;

  • normatívnosť -i ž.

  • normatívny príd. kt. určuje normu al. z nej vychádza: n. orgán;
    n-a príručka;

  • normohodina -y -dín ž. ekon. množstvo práce vykonané za 1 hodinu

  • normovač -a m. pracovník, kt. určuje a kontroluje (prac.) normy: podnikový n.

  • normovať nedok. i dok.

    1. určovať, určiť normu: n. pracovný výkon;
    n-ná práca

    2. (jednotne) ustanovovať, ustanoviť, zjednocovať, zjednotiť: n. odbornú terminológiu

  • normový príd.

  • nórsky príd. k Nór, Nórsko: n-e fjordy;

    nórsky prísl.: rozprávať (po) n.

  • nos -a m.

    1. výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý, krivý n.;
    orlí n. zahnutý;
    dýchať n-om;
    zápach mu udrel do n-a náhle ho pocítil

    2. niečo podobné nosu, vyčnievajúca predná časť niečoho: n. člna, lietadla

    n. ako cvikla červený;
    mať (dobrý) n. na niečo vedieť odhadnúť, vycítiť;
    rozprávať, hundrať si popod n. nezrozumiteľne;
    expr.: hádzať niekomu → frčky do n-a;
    brnkať niekomu popod, na n. zadierať, dráždiť;
    krčiť n., n-om, ohŕňať n. nad niekým, niečím prejavovať nechuť, pohŕdanie;
    ísť rovno za n-om neodbočiť;
    vziať, uchytiť niekomu niečo spo(po)d, spred n-a predbehnúť, predstihnúť v niečom;
    mať niečo pred, pod n-om celkom blízko;
    padnúť na n. doluznak;
    nevystrčí n. z domu nechodí medzi ľudí;
    (ujsť) pred n-om tesne;
    vešať, ovesiť n. byť a) sklamaný b) zahanbený;
    odísť s dlhým, ovisnutým, zveseným n-om;
    dať, dostať po n-e pokarhať, byť pokarhaný;
    pchať, strkať n. do niečoho, do všetkého miešať sa, starieť sa;
    všade musí n. strčiť je zvedavý;
    vodiť, ťahať niekoho za n. zavádzať;
    mucha mu sadla na n.;
    niečo mu → sadlo na n.;
    zavesiť niekomu niečo na n. prezradiť;
    vidieť mu to na n-e;
    nik ti z n-a neodhryzne nič sa ti nestane; neboj sa;
    preťahovať niekomu → medové motúz(ik)y popod n.;

  • noša -e ž. plachta, obyč. s popruhmi na nosenie na chrbte; jej obsah: n. trávy;

  • nosáň -a m. expr. človek s veľkým nosom

  • nosatý príd. expr. majúci veľký nos: n-á tvár

  • nosič -a m. živ.

    1. kto sa zamestnáva nosením: n. batožín, streliva, staničný n.

    2. i neživ. mn. -e nositeľ (význ. 3), prenášač: n. malárie;

    nosič -a mn. -e m. neživ.

    1. predmet, kt. niečo nesie, podopiera, drží: n. rakety, n. kladky, n. na bicykli

    2. odb. prostriedok na zvukový záznam; gramofónová al. kompaktná platňa, kazeta: z albumu speváka sa už predalo 100 tisíc n-ov;

  • nosička -y -čiek ž.;

  • nosičový príd.

  • nosičský príd.;

  • nosidlo -a obyč. pomn. nosidlá -diel s. konštrukcia na prenášanie bremien, osôb: murárske n-á, odniesť ranených na n-ách

  • opak. nosievať -a

    // niesť sa

    1. spočívať na niečom pohybujúcom sa: n. sa na koni, dieťa sa n-ie na otcových pleciach

    2. pomaly sa pohybovať v priestore, vznášať sa: za autom sa n-ie oblak prachu;
    vôňa, hudba sa n-ie zďaleka

    3. expr. kráčať, vykračovať si: dievča sa hrdo n-ie

    zvesť sa n-ie z úst do úst šíri sa;

    opak. nosievať -a

    // nosiť sa

    1. (opakovane, často, zvyčajne ap.) niesť sa (význ. 1, 3): n. sa na koni;
    expr. dievča sa hrdo n-í

    2. zastaráv. obliekať sa, šatiť sa: n. sa po sedliacky;

  • opak. nosievať sa

  • nosisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.

  • nosiť nedok.

    1. (opakovane, často, zvyčajne ap.) niesť (význ. 1, 2, 4 – 6): n. dieťa na rukách, n. nákupy;
    n. jedlo na stôl, nohy ho ešte dobre n-ia;
    n-í meno po otcovi;
    strom n-í dobré ovocie

    2. (opakovane, často, zvyčajne ap.) mať niečo na sebe al. pri sebe (oblečenie, ozdobu, výstroj ap.): n. (jedny) topánky, také šaty sa už nen-ia, n. uniformu, n. smútok, n. okuliare, legitimáciu, zbraň, n. bradu

    n-í dieťa pod srdcom je ťarchavá;
    n. niekoho na rukách prejavovať mu veľkú lásku;
    n. niečo v hlave stále na to myslieť;
    n. niekoho v → srdci;
    n. drevo do hory nepotrebne rozmnožovať niečo;
    expr. n. parohy byť klamaným manželom;

  • nositeľ -a mn. -ia m.

    1. kto niečo predstavuje, reprezentant: n. štátnej moci;
    n. kultúry

    2. kto niečo má, vlastní (meno, titul ap.): n. Nobelovej ceny;
    n. tohto mena

    3. i neživ. L -i mn. -e kto, čo niečo rozširuje, prenášateľ, šíriteľ, nosič: n. infekcie;
    n-e dedičných vlastností;

  • nositeľka -y -liek ž.

  • nosítka, správ. nosidlá

  • nôška -y -šok ž. zdrob.

  • nosnica -e -níc ž. sliepka, kt. znáša vajcia: dobrá n.

  • nosník -a m. nosná časť konštrukcie: mostný, oceľový n.;

  • nosníkový príd.

  • nosnosť -i ž.

    1. schopnosť zniesť isté zaťaženie: n. (nákladného auta) 5 ton

    2. účinnosť, pôsobnosť: umelecká n.

    3. schopnosť niesť vajcia: zvyšovať n. sliepok

    4. množstvo znesených vajec za isté obdobie

  • nosný2 príd.

    1. kt. niečo nesie, podopiera, drží: n. pilier, n-á konštrukcia;
    n-á raketa kt. vynáša kozmickú loď na obežnú dráhu

    2. schopný al. vhodný na dosiahnutie účinku: n-á myšlienka dramatického diela

    3. chovaný na znášanie vajec: n-é plemeno;

  • nosohltan -a m. nosová časť hltana;

  • nosohltanový príd.: n-á sliznica

  • nosorožec -žca mn. N a A -e m. veľký tropický bylinožravý cicavec s rohom (al. dvoma) na prednej časti hlavy, zool. Rhinoceros;

  • nosoroží príd.

  • nosovka -y -viek ž. nosová samohláska

  • nosový, zried. nosný1 príd. k 1: n-á dutina;
    n. hlas fufnavý;
    fon. n-á hláska vyslovovaná s účasťou nosovej dutiny;
    n-né dierky;

  • nostalgia -ie ž. clivá túžba po niečom vzdialenom: n. po domove;

  • nostalgickosť -i ž.

  • nostalgický príd.: n-á nálada;
    n-á pieseň clivá;

    nostalgicky prísl.;

  • noštek, nosík -a m. zdrob.;

  • nostrifikácia -ie ž. nostrifikovanie: n. diplomu;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV