Význam slova "nieä ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

čnieť čnie čnejú nedok. vypínať sa, týčiť sa, strmieť: komíny č-jú do oblohy, z diaľky č-jú zrúcaniny hradu

dužnieť, dužieť -ie -ejú nedok. stávať sa dúžim, silnieť, mocnieť: chlapec d-ie, stromčeky d-jú

lačnieť -ie -ejú nedok. kniž. túžiť za niečím, žiadať si niečo: l. po vedomostiach, za vzdelaním

litánie -ií ž. pomn. náb. kat. modlitba pozostávajúca z radu vzývaní: Loretánske l. k Pane Márii;
pobožnosť s litániami

● expr. robiť, čítať niekomu l. (zdĺhavo) vyčitovať

mužnieť -ie -ejú nedok. stávať sa mužnejším, mužným: dospieval a m-l

nežnieť -ie -ejú nedok. stávať sa nežnejším, nežným

nie

I. čast.

1. expr. i nieže vyj. nesúhlas: n. tak, syn môj!

2. popiera platnosť výrazu al. vety; vyj. zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku: stalo sa to n. raz, n. je to pravda;
n. čas, usilovnosť mu chýba;
patrí mu to? – (vôbec) n.! (oddelená od ostatnej výpovede) znásobuje zápor, kt. je vo vete vyjadrený: n., neviem o tom;
v spoj. so záporným výrazom robí výraz kladným: n. neprávom sa hnevá právom; je súčasťou niekt. záporných tvarov: n. som volaný

3. vyj. opravu (slova, výroku) so stupňovacím odtienkom: prosil, n., modlikal

4. ako dôvetok vyj. pobádanie na súhlas, pravda, všakže: pôjdeme domov, n.?

5. nie a nie v spoj. s neurč. vyj. neschopnosť konať dej: motor n. a n. naskočiť

II. spoj. priraď.

1. n. že by – ale, lež má dôrazne odporovací význ.: n. že by sa bol polepšil, ale stával sa horším

2. keď (už) n. – (tak) aspoň vyj. odstupňúvací vzťah: naučil sa keď už n. maľovať, tak aspoň kresliť

● → ako áno, ako n.;
prečo n.? áno, pravdaže

nieby, niežeby, pís. i nie (že) by spoj. priraď. má odstupňúvací význ., nieto(že)by: nezabije ani muchu, n. sliepku

niečí zám. neurč. označ. neurč. vlastníka al. pôvodcu, dačí, voľačí, čísi: n-ia ruka, n. článok

niečo -čoho zám. neurč.

1. vyj. neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení veci, javu, dačo, voľačo, čosi: hľadám n. (dôležité), daj mi n. (jesť ap.)

2. v postavení neurč. čísl. a prísl. označ. malé množstvo, trocha, dačo, čosi: vziať si n. jedla;
je na tom n. pravdy nie všetko;
je (o) n. starší

3. expr. v postavení prísl. označ. veľké množstvo, veľmi veľa, veľmi mnoho: ten sa ma n. naprosil

● n. mu je necíti sa dobre;
expr.: to je n.! pozoruhodná vec;
to je n.? bezvýznamná vec;
také n.! čudná vec;
n. pod zub(y) jedlo;
n. znamenať mať hodnotu;
n. za n. nič nie je zadarmo;
lepšie n. ako nič

pokánie -ia s. odvrátenie sa od vlastných zlých skutkov a predsavzatie byť lepším; odčiňujúci skutok: dať sa na p.;
uložiť niekomu p. za previnenie;
náb. sviatosť p-ia ktorou sa v kat. cirkvi odpúšťajú hriechy

□ robiť p. kajať sa

spružnieť -ie -ejú dok. stať sa pružnejším, pružným: postava jej s-la

spyšnieť -ie -ejú dok. stať sa pyšným: pre samé chvály s-l;
rýchlo si s-l

stučnieť -ie -ejú dok. stať sa tučnejším, tučným, stlstnúť, op. schudnúť: keď prestal športovať, s-l;
s. o päť kilogramov

tŕnie -ia L -í s. hromad. tŕnisté krovie: pichľavé t., medza zarastená t-ím

● byť, sedieť ako na t-í byť nepokojný, netrpezlivý;
cíti sa, má sa ako nahý v t-í zle

tučnieť -ie -ejú nedok. stávať sa tučnejším, tučným, tlstnúť, op. chudnúť: pren. t. z práce, z mozoľov iných žiť na úkor iných

zmalomyseľnieť -ie -ejú dok. stať sa malomyseľným: po prvom neúspechu z-l

zmužnieť -ie -ejú dok. stať sa mužným: z. v boji

zvážnieť -ie -ejú dok.

1. stať sa vážnejším, vážnym: chlapec rokmi z-l

2. nadobudnúť vážny výraz: tvár jej z-la

zvláčnieť -ie -ejú dok. stať sa vláčnym: cesto státím z-lo

zvlažnieť -ie -ejú dok. stať sa vlažným (význ. 1, 3): voda z-la;
ich vzťahy z-li