Význam slova "nie nie" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 21 výsledkov (1 strana)
-
čnieť čnie čnejú nedok. vypínať sa, týčiť sa, strmieť: komíny č-jú do oblohy, z diaľky č-jú zrúcaniny hradu
-
dužnieť, dužieť -ie -ejú nedok. stávať sa dúžim, silnieť, mocnieť: chlapec d-ie, stromčeky d-jú
-
lačnieť -ie -ejú nedok. kniž. túžiť za niečím, žiadať si niečo: l. po vedomostiach, za vzdelaním
-
litánie -ií ž. pomn. náb. kat. modlitba pozostávajúca z radu vzývaní: Loretánske l. k Pane Márii;
pobožnosť s litániami -
mužnieť -ie -ejú nedok. stávať sa mužnejším, mužným: dospieval a m-l
-
nežnieť -ie -ejú nedok. stávať sa nežnejším, nežným
-
nie
I. čast.
1. expr. i nieže vyj. nesúhlas: n. tak, syn môj!
2. popiera platnosť výrazu al. vety; vyj. zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku: stalo sa to n. raz, n. je to pravda;
n. čas, usilovnosť mu chýba;
patrí mu to? – (vôbec) n.! (oddelená od ostatnej výpovede) znásobuje zápor, kt. je vo vete vyjadrený: n., neviem o tom;
v spoj. so záporným výrazom robí výraz kladným: n. neprávom sa hnevá právom; je súčasťou niekt. záporných tvarov: n. som volaný3. vyj. opravu (slova, výroku) so stupňovacím odtienkom: prosil, n., modlikal
4. ako dôvetok vyj. pobádanie na súhlas, pravda, všakže: pôjdeme domov, n.?
5. nie a nie v spoj. s neurč. vyj. neschopnosť konať dej: motor n. a n. naskočiť
II. spoj. priraď.
1. n. že by – ale, lež má dôrazne odporovací význ.: n. že by sa bol polepšil, ale stával sa horším
2. keď (už) n. – (tak) aspoň vyj. odstupňúvací vzťah: naučil sa keď už n. maľovať, tak aspoň kresliť
-
nieby, niežeby, pís. i nie (že) by spoj. priraď. má odstupňúvací význ., nieto(že)by: nezabije ani muchu, n. sliepku
-
niečí zám. neurč. označ. neurč. vlastníka al. pôvodcu, dačí, voľačí, čísi: n-ia ruka, n. článok
-
niečo -čoho zám. neurč.
1. vyj. neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení veci, javu, dačo, voľačo, čosi: hľadám n. (dôležité), daj mi n. (jesť ap.)
2. v postavení neurč. čísl. a prísl. označ. malé množstvo, trocha, dačo, čosi: vziať si n. jedla;
je na tom n. pravdy nie všetko;
je (o) n. starší3. expr. v postavení prísl. označ. veľké množstvo, veľmi veľa, veľmi mnoho: ten sa ma n. naprosil
● n. mu je necíti sa dobre;
expr.: to je n.! pozoruhodná vec;
to je n.? bezvýznamná vec;
také n.! čudná vec;
n. pod zub(y) jedlo;
n. znamenať mať hodnotu;
n. za n. nič nie je zadarmo;
lepšie n. ako nič -
pokánie -ia s. odvrátenie sa od vlastných zlých skutkov a predsavzatie byť lepším; odčiňujúci skutok: dať sa na p.;
uložiť niekomu p. za previnenie;
náb. sviatosť p-ia ktorou sa v kat. cirkvi odpúšťajú hriechy□ robiť p. kajať sa
-
spružnieť -ie -ejú dok. stať sa pružnejším, pružným: postava jej s-la
-
spyšnieť -ie -ejú dok. stať sa pyšným: pre samé chvály s-l;
rýchlo si s-l -
stučnieť -ie -ejú dok. stať sa tučnejším, tučným, stlstnúť, op. schudnúť: keď prestal športovať, s-l;
s. o päť kilogramov -
tŕnie -ia L -í s. hromad. tŕnisté krovie: pichľavé t., medza zarastená t-ím
● byť, sedieť ako na t-í byť nepokojný, netrpezlivý;
cíti sa, má sa ako nahý v t-í zle -
tučnieť -ie -ejú nedok. stávať sa tučnejším, tučným, tlstnúť, op. chudnúť: pren. t. z práce, z mozoľov iných žiť na úkor iných
-
zmalomyseľnieť -ie -ejú dok. stať sa malomyseľným: po prvom neúspechu z-l
-
zmužnieť -ie -ejú dok. stať sa mužným: z. v boji
-
zvážnieť -ie -ejú dok.
1. stať sa vážnejším, vážnym: chlapec rokmi z-l
2. nadobudnúť vážny výraz: tvár jej z-la
-
zvláčnieť -ie -ejú dok. stať sa vláčnym: cesto státím z-lo
-
zvlažnieť -ie -ejú dok. stať sa vlažným (význ. 1, 3): voda z-la;
ich vzťahy z-li