Význam slova "neu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

neúčasť -i ž.

1. (osobná) neprítomnosť; nezúčastnenie sa na, v niečom: oznámiť n. na vyučovaní;
n. v akcii

2. nevšímavosť, nezáujem, ľahostajnosť: prejaviť n. s trpiacim;

neúčastne prísl.

neúčastný príd. k 2: n. pozorovateľ, pohľad;

neučený príd. neškolený (význ. 1); jednoduchý: n. človek

neúcta -y ž. nedostatok úcty, neúctivosť, nepozornosť: n. k starším

neudržateľne prísl.;

neudržateľnosť -i ž.

neudržateľný príd. kt. sa nemôže udržať, kt. nemožno zachovať: n. stav, n-á situácia, n-é pomery;

neuhasiteľne prísl.

neuhasiteľný príd. kt. nemožno uhasiť: n. smäd, n-á túžba veľký (-á);

neumelo, neumele prísl.;

neumelosť -i ž.

neumelý príd. kt. nie je v niečom cvičený, neobratný, neškolený; svedčiaci o tom: n-á ruka;
n-é kresby, písmo;

neúmerne prísl.;

neúmernosť -i ž.

neúmerný príd. kt. nie je v náležitom pomere, nepomerný, neprimeraný: výkon je n. námahe;
n. vzrast;

neúmorne prísl.: n. pracovať;

neúmornosť -i ž.

neúmorný príd. neúnavný, vytrvalý: v práci je n., n-é úsilie;

neúnavne prísl.: n. cvičiť;

neúnavnosť -i ž.

neúnavný príd. kt. neberie ohľad na únavu, vytrvalý, neúmorný: n. pracovník, n-é úsilie;

neúnosne prísl.;

neúnosnosť -i ž.

neúnosný príd. okolnostiam neprimeraný, nadmerný: n-é požiadavky;
finančne n-é investície;

neúplne prísl.;

neúplnosť -i ž.

neúplný príd. ktorému niečo chýba, čiastočný, nekompletný: n. počet, n-é údaje;

neúprosne prísl.;

neúprosnosť -i ž.

neúprosný príd.

1. ktorého nemožno obmäkčiť, neoblomný: otec ostal n.

2. nezmeniteľný, neľútostný, krutý: n. osud, n-á smrť;

neuralgia -ie ž. lek. záchvatová nervová bolesť;

neuralgický príd.: n. bod i pren. citlivé miesto niečoho

neurasténia -ie ž. lek. nervová vyčerpanosť;

neurastenička -y -čiek ž.;

neurastenický príd.

neurastenik -a mn. -ci m. kto trpí na neurasténiu;

neurčite, neurčito prísl.: n. odpovedať;

neurčitkový príd.: n. kmeň

neurčitok -tku m. gram. pomenovací tvar slovesa s príponou -ť, infinitív;

neurčitosť -i ž.

neurčitý príd. kt. nie je dosť výrazný al. vymedzený, nejasný, op. presný, určitý: n-é obrysy, n. pocit;
človek n-ého veku;
lingv.: n. člen;
n. (slovesný) tvar kt. nevyjadruje kategórie spôsobu, času ani osoby;
n-é číslovky, zámená;

neúrečne prísl. neúrekom: n. vyrástol

neúrečný príd. hovor. expr. pekný, súci, vydarený: dieťa máte n-é, n-á úroda;

neúrekom hovor. expr.

I. prísl. hodne, značne: chlapec n. narástol

II. čísl. zákl. neurč. iba v mennom prís. a doplnku vyj. veľký počet, veľké množstvo: peňazí má n.

III. čast. veru, naozaj: roboty má n. dosť;
n. podarené deti!

neúroda -y -rod ž. (veľmi) malá, slabá úroda: postihla nás n.

neurológ -a mn. -ovia m. odborník v neurológii;

neurológia -ie ž. lek. odbor zaoberajúci sa chorobami nervového systému;

neurologička -y -čiek ž.;

neurologický príd.: n-á klinika

neurotička -y -čiek ž.;

neurotický príd.: n. stav (pacienta)

neurotik -a mn. -ci m. kto trpí na neurózu;

neuróza -y ž. lek. choroba spôsobovaná poruchou vyššej nervovej činnosti;

neúspech -u m. nevydarený výsledok, nezdar: n. filmu, mať n. v práci, príčiny n-u

neúspešne prísl.;

neúspešnosť -i ž.

neúspešný príd. kt. nemá úspech; nevydarený: n. umelec;
n. pokus, n-á práca;

neustále prísl.

neustály príd. kniž. ustavičný, neprestajný, nepretržitý, stály: n. pohyb;

neústavný príd. kt. je v rozpore s ústavou, protiústavný: n. krok poslanca

neústrojne prísl. k 2: n. utvorený;

neústrojnosť -i ž.

neústrojný príd.

1. chem. anorganický: n-é látky

2. bez vzájomnej súvislosti, cudzorodý, neorganický: n-é zložky (v diele), n. slovný tvar;

neústupne prísl.;

neústupnosť -i ž.

neústupný príd. kt. odoláva nátlaku, nepoddajný, tvrdošijný, neoblomný; svedčiaci o tom: n. človek, dieťa je n-é;
n. postoj;

neutešený príd. neradostný, nedobrý; smutný: n-é pomery, n. stav

neutrál -a m. živ. neutrálny, nestranný človek: politika n-ov;

neutrál -u m. neživ. hovor. pokojová poloha rýchlostnej páky (motor. vozidla)

neutralita -y ž. neutrálnosť, nestrannosť: zachovávať, porušiť (štátnu) n-u

neutralizácia -ie ž. neutralizovanie: n. protikladov;
chem. reakcia medzi kyselinou a zásadou, pri kt. vzniká soľ a voda;

neutralizačný príd.: n. prostriedok, účinok

neutralizovať nedok. i dok. (u)robiť neutrálnym: n. zápachy;
chem. vystavovať, vystaviť neutralizácii

// neutralizovať sa st(áv)ať sa neutrálnym: protiklady sa n-jú

neutrálne prísl.: prejaviť sa, tváriť sa n.;

neutrálnosť -i ž. neutralita

neutrálny príd.

1. kt. nenadŕža ani jednej (spornej) strane, nestranný: n. štát, pozorovateľ, n-e územie, zostať n-ym

2. kt. nemá nápadné odlišnosti, bezpríznakový: n-e (farebné) pozadie, štylisticky n-e slovo;
chem. kt. nemá vlastnosti kyseliny ani zásady: n-e roztoky;

neutrón -u m. fyz. častica atómového jadra bez elektr. náboja;

neutrónový príd.: n-á bomba

neutrum -tra -tier s. gram. stred. rod; podst. m. stred. rodu

neuvážene prísl.: n. sľúbiť;

neuváženosť -i ž.

neuvážený príd. prenáhlený, nerozmyslený: n-é slová, n. čin;

neuveriteľne prísl.: za n. krátky čas;

neuveriteľnosť -i ž.

neuveriteľný príd. kt. presahuje hranice pravdepodobnosti, ťažko uveriteľný: n. príbeh, n-á odvaha;