Význam slova "nes" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

neschodnosť -i ž.

neschodný príd. nevhodný na chôdzu al. jazdu: n-é cesty, n. terén;

neschopne prísl.;

neschopnosť -i ž.: pracovná n. (pri chorobe);
ekon. druhotná platobná n. zadlženosť podniku zapríčinená dlhmi iných podnikov

neschopný príd. kt. nemá vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho, nesúci, nespôsobilý: n. vedúci;
n. pochopiť niečo, n. pohybu;
n. jazdy, na jazdu;

nesčíselne prísl.

nesčíselnekrát čísl. nás. neurč. kniž. veľa ráz, mnohokrát: n. opakovať

nesčíselný príd. kniž. počtom obrovský, nespočítateľný, nespočetný: n-é množstvo, n-é straty;

nesebeckosť -i ž.

nesebecký príd. kt. nie je sebecký, nezištný, prajný; svedčiaci o tom: n. človek;
n-é správanie;

nesebecky prísl.: n. konať;

nešikovne prísl.;

nešikovnica -e -níc ž.

nešikovník -a mn. -ci m. hovor. nešikovný človek;

nešikovnosť -i ž.

nešikovný príd.

1. ktorému chýba šikovnosť, neobratný: n-á krajčírka, mať n-é ruky

2. hovor. nevhodný, neprimeraný, netrebný: n. skrutkovač, n-á formulácia (myšlienky);

neskafé neskl. s., neska -y -siek ž. hovor. granulovaná al. prášková instantná káva (z originálneho názvu ochrannej zn. Nescafé); nápoj z nej: denne vypiť tri neskafé, nesky

neskalený príd. ničím ne(na)rušený, naozajstný, čistý: n-á radosť

neskladne prísl.;

neskladnosť -i ž.

neskladný príd.

1. kt. nemožno uskladniť: n. tovar (napr. ovocie)

2. kt. al. do kt. sa zle ukladá: n. kufor;
n-á miestnosť;

nesklonnosť -i ž.

nesklonný príd.: lingv. n-é slová kt. sa neskloňujú;

neškodne prísl.;

neškodnosť -i ž.

neškodný príd. kt. ne(u)škodí, neškodiaci: n. plyn, n. sok

□ urobiť n-ým zneškodniť;

neškolenosť -i ž.

neškolený príd.

1. kt. nie je odb. vzdelaný: n. človek, personál;
n. hlas

2. n-é víno neupravované zásahmi po kvasení;

neskonale, neskonalo prísl.

neskonalý príd. kniž. veľký (význ. 6), nesmierny: n-á vďačnosť, túžba;

neskôr prísl. v neskoršom čase, neskoršie, op. skôr, skorej, prv: domov prídem n., n. ti to vysvetlím

● → skôr-n., skôr či n.

neskoro prísl.

1. po uplynutí určeného času, termínu, op. včas, načas: prísť do roboty n.

2. v pokročilom, neskorom čase, op. skoro, zavčasu: skoro odchádza, n. sa vracia;
príde n. večer

● kto n. chodí, sám sebe škodí

neskorobarokový príd. archit., výtvar. kt. pochádza z posledného obdobia baroka: n-á budova, n. oltár

neskorogotický príd. archit., výtvar. kt. pochádza z posledného obdobia gotiky: n-á radnica, socha

neskororománsky príd. archit., výtvar. kt. pochádza z posledného románskeho obdobia: n. kostol, portál

neskorý príd.

1. kt. nastáva až po určenom čase, neskoro uskutočnený, oneskorený, op. skorý, včasný: n. príchod (do práce), n-á ľútosť

2. časovo pokročilý, op. skorý, včasný: n. večer, n-á jar;
n-é ovocie;
odložiť niečo na n-ší čas

neskrotne prísl.;

neskrotnosť -i ž.

neskrotný príd. kt. sa nedá skrotiť, nepremožiteľný, nezdolný: n. hnev, n-á povaha, túžba;

neskrývane prísl.

neskrývaný príd. zjavný, zrejmý, netajený: n. obdiv, n-á nenávisť;

neskúsene prísl.;

neskúsenosť -i ž.

neskúsený príd. kt. nemá skúsenosti; svedčiaci o tom: n. mladík, n-é dievča;
n-á ruka neistá;

neskutočne prísl.

neskutočný príd. kt. reálne nejestvuje, vymyslený, fantastický: n. svet rozprávok;
n-é ticho neprirodzené;

neslano, neslane prísl.

neslaný príd. kt. nemá slanú chuť, ne(o)solený: n-é zemiaky;
n-á diéta bez soli

● expr. n.-nemastný, n., nemastný nevýrazný, nevyhranený;

neslávne prísl.: n. sa skončiť

neslávny príd. expr. kt. má zlý priebeh, záver, nedobrý, žalostný: n. pád, koniec;

nesloboda -y ž. (úplný) nedostatok slobody; poroba, závislosť: sociálna, národná n., žiť v n-e

neslovesný príd. gram.: n-á veta ktorej prísudkom al. vetným základom nie je sloveso;
n. prísudok kt. sa skladá zo sponového slovesa a mena

neslušne prísl.: n. jesť;

neslušnosť -i ž.

neslušný príd. kt. nie je v súlade so slušnosťou, nevychovaný: n. človek;
n-é správanie;
n-é vtipy neprístojné;

neslýchane prísl.;

neslýchanosť -i ž.

neslýchaný príd. výnimočný, mimoriadny, neuveriteľný: n-á udalosť, krivda, bezočivosť;
to je (čosi) n-é!

● → nevídaný, n.;

nesmelo prísl.;

nesmelosť -i ž.

nesmelý príd. málo odvážny, bojazlivý; svedčiaci o tejto vlastnosti: n. mládenec;
n. pohľad, pokus;

nesmierne prísl.: mať n. rád matku;

nesmiernosť -i ž.

nesmierny príd. veľký rozmermi, intenzitou, ohromný, obrovský: n. vesmír, n-e vzdialenosti, n-a radosť;

nesmrteľne prísl.;

nesmrteľnosť -i ž.

nesmrteľný príd. nepodliehajúci smrti: náb. n-á duša;

nesolventný príd. neschopný plniť fin. záväzky: n. podnik

nespavosť -i ž. chorobná neschopnosť spať: trpieť na n., n-ou

nespisovne prísl.;

nespisovnosť -i ž.

nespisovný príd. kt. nevyhovuje norme spis. jazyka: n-é slovo, n-á výslovnosť;

nespočetne prísl.

nespočetný príd. nespočítateľný, nesčíselný: n-é zástupy, množstvo;

nespočítateľne prísl.

nespočítateľný príd. veľmi početný, nesčíselný, nespočetný: n-é množstvo;

nespokojenec -nca m. nespokojný človek

nespokojne prísl.;

nespokojnosť -i ž.: prejavy n-i

nespokojný príd. kt. pociťuje neľúbosť, prejavuje nesúhlas: n. zákazník, n. s výsledkom;

nespoľahlivo prísl.;

nespoľahlivosť -i ž.

nespoľahlivý príd. na ktorého sa nemožno spoľahnúť, nie dôveryhodný; svedčiaci o tom: n. človek;
n-á informácia;

nespoločenskosť -i ž.

nespoločenský príd.

1. kt. sa vyhýba spoloč. styku, uzavretý, samotársky: n-í chlapci

2. odporujúci spoloč. pravidlám: n-é správanie;

nespoločensky prísl.: prejaviť sa n.;

nesporne

I. prísl.: n. dôležitý (fakt);

nespornosť -i ž.

II. nesporne čast. nepochybne, iste, isto(tne): je to n. tak

nesporný príd. nepochybný, nepopierateľný, istý: n. fakt, úspech;

nešportovo, nešportove prísl.: n. oblečený;
n. sa zachovať nečestne

nešportový príd.

1. kt. nemá šport. výzor al. vzťah k športu: n. typ

2. kt. je v rozpore so šport. cťou: n. zásah;

nespratne prísl.;

nespratník -a mn. -ci m. expr. nespratný človek, výtržník

nespratnosť -i ž.

nespratný príd. (stále) nespokojný, neznášanlivý; nedisciplinovaný; svedčiaci o tom: n. človek;
n-á povaha;

nesprávne prísl.;

nesprávnosť -i ž.

nesprávny príd. kt. je v rozpore so správnosťou, chybný, mylný, nenáležitý: n. údaj, n-a výchova, výslovnosť;

nespravodlivo prísl.: n. odsúdiť;

nespravodlivosť -i ž.

1. iba jedn. k nespravodlivý

2. nespravodlivý čin, krivda: dopustiť sa n-i, napraviť n.

nespravodlivý príd. kt. koná, je v rozpore so spravodlivosťou, krivdiaci: n. vychovávateľ;
n. trest;

nespútane prísl.;

nespútanosť -i ž.

nespútaný príd. (príliš) bujný (význ. 2), neviazaný: n-á zábava, n. život;
n-á fantázia neobmedzená;

nestály príd.

1. kt. nemá vytrvalosť, vrtkavý: n. človek, byť n. v láske

2. kt. podlieha zmenám, (pre)menlivý, vrtkavý: n-e počasie;
šťastie je n-e

neštandardný príd. iný ako zvyčajný; horší, ako je bežná úroveň: n. postup;
n-é správanie

nestarnúci príd. kt. sa zdá stále mladý; stále svieži: n-a umelkyňa;
n-e piesne

nešťastie -ia s.

1. príhoda so zlým zakončením, tragická udalosť, nehoda: železničné n., prihodilo sa mu n., zaviniť n. (v doprave)

2. zlé položenie, zlý údel, trápenie: pomáhať ľuďom v n-í, prenasleduje ho n.

□ dostať sa, prísť do n-ia

● stáť, vyzerať ako kopa, kôpka, hŕba n-ia strápene;
→ šťastie v n-í;
šťastie v hre, n. v láske;
n. nechodí po horách, ale po ľuďoch;
n. (nikdy) nechodí samo;

nešťastne prísl.: n. pochodiť;
tváriť sa n.;
n. sa zaľúbiť;
n. zasiahnuť

nešťastnica -e -níc ž.

nešťastník -a mn. -ci m. človek postihnutý nešťastím, úbožiak: topiaci sa n.;
expr. ty n. (jeden)! zvolanie v rozhorčení;

nešťastný príd.

1. ktorého, ktorý stihlo nešťastie, úbohý: n. stroskotanec, n-á rodina

2. zronený, zdrvený, zúfalý: n. pohľad;
byť (celý) n. z neúspechu

3. kt. prináša nešťastie, osudný, zlý: n-á náhoda, n. deň

4. expr. kt. spôsobuje nepríjemnosti: kde je to n-é pero?

neštátny príd. kt. nie je štátny, kt. nepatrí štátu: n-e podniky

nestatočne prísl.;

nestatočnosť -i ž.

1. iba jedn. k nestatočný

2. nestatočný čin: dopustiť sa n-i

nestatočný príd. kt. koná, je v rozpore so statočnosťou, nepoctivý, nesvedomitý: n. pracovník;
n. predaj;

nestor -a mn. -i/-ovia m. najstarší (a obyč. vážený) člen nejakého spoločenstva, senior: n. slovenskej hudby

nestraníčka -y -čok ž.;

nestranícky príd.

nestraník -a mn. -ci m. kto nie je členom nejakej strany, op. straník: celý život bol n-om;