Význam slova "neh" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 44 výsledkov (1 strana)
-
nehanblivec -vca m. nehanblivý človek, nehanebník;
-
nehanblivica -e -víc ž.
-
nehanebne prísl.: n. sa správať;
-
nehanebnica -e -níc ž.
-
nehanebnosť -i ž.
1. iba jedn. k nehanebný
-
nehanebný príd.
1. hanebný, neprístojný, podlý, zlý: n. čin, zradca
-
nehasený príd.: n-é vápno pálený vápenec
-
nehatene prísl.
-
nehatený príd. kt. nemá prekážky, voľný: (ničím) n. rozvoj, priebeh;
-
nehľadiac na predl. s A vyj. vylučovanie, odhliadnuc od: n. na niektoré osobitné prípady, poučka platí;
-
nehlasne prísl.: n. sa pohybovať
-
nehlboko prísl.
-
nehlučne prísl.: n. sa pohybovať
-
nehmatateľný príd. kt. sa nedá nahmatať: n. pulz
-
nehmotný príd. kt. nie je hmotný, nemateriálny; duchovný: vyzerať ako n. prízrak;
n-é investície -
nehnuteľnosť -i ž. nehnuteľný majetok, nehnuteľné veci: predaj n-í
-
nehnuteľný príd. práv. kt. sa nedá premiestňovať, prenášať, kt. má trvalý ráz, op. hnuteľný: n. majetok, n-é veci pozemky, stavby ap.;
-
nehoda -y -hôd ž. nešťastná, nepríjemná udalosť, zlá príhoda: dopravná n., zapríčiniť n-u, jazdiť bez n-y;
-
nehodnica -e -níc ž.
-
nehodno1 vetná prísl. nestojí za to, nevyplatí sa: n. sa za to trápiť;
n. spomínať -
nehodný príd.
1. kniž. i nehoden, nehodna, nehodno2 iba v prís. nezasluhujúci si niečo, niekoho: byť, zostať n. lásky
2. neprimeraný, nedôstojný: názory n-é jeho vzdelania
-
nehodový príd.: n-á služba;
-
nehorázne prísl.;
-
nehoráznosť -i ž.
-
nehorázny príd., vhodnejšie poburujúci, bezočivý, neslýchaný: n-a klebeta, lož;
-
nehospodárne prísl.;
-
nehospodárnosť -i ž.
-
nehospodárny príd. odporujúci zásadám hospodárnosti, neekonomický: n. spôsob výroby;
-
nehostinne prísl.;
-
nehostinnosť -i ž.
-
nehostinný príd. kniž. nevhodný na život (človeka), drsný, nevľúdny: n. kraj;
-
nehovoriac o predl. s L vyj. vylučovanie, nevraviac o: je statočný, n. o iných vlastnostiach;
-
nehrdzavejúci príd. kt. nepodlieha hrdzaveniu: n. príbor;
n-a oceľ antikorová -
nehybne prísl.: n. stáť;
-
nehybnosť -i ž.
-
nehybný príd. kt. je bez schopnosti pohybu, meravý: n-é telo;
n-á tvár nič nevyjadrujúca; -
nehynúci príd. kniž. kt. nezaniká, stály, trvalý: n-a pamiatka, sláva