Význam slova "ne" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nemysliteľný príd. vylúčený, nemožný: je n-é, aby odmietol

nenadarmo prísl. nie zbytočne; odôvodnene: n. ho odsudzujú, n. sa o ňom vraví, že ...

nenáhlivo prísl.: n. prichádza

nenáhlivý príd. kt. neprejavuje náhlivosť, pomalý; pokojný: n-á chôdza, reč;

nenahraditeľnosť -i ž.

nenahraditeľný príd. kt., ktorého nemožno nahradiť; veľký (význ. 10): n. priateľ, n-á strata;

nenáležite prísl.: n. sa správať;

nenáležitosť -i ž.

nenáležitý príd. nesprávny, neprimeraný, nevhodný: n. výraz, postup;

nenápadne prísl.: n. odísť;

nenápadnosť -i ž.

nenápadný príd. kt. nevzbudzuje pozornosť: n. človek, n-é šaty;

nenapodobniteľne, nenapodobiteľne prísl.;

nenapodobniteľnosť, nenapodobiteľnosť -i ž.

nenapodobniteľný, nenapodobiteľný príd. kt. nemožno napodob(n)iť; jedinečný: n-é čaro, gesto;

nenapraviteľne prísl.;

nenapraviteľnosť -i ž.

nenapraviteľný príd. kt. sa nedá napraviť: n. hriešnik, zlodej nepolepšiteľný;
n-á chyba;

nenáročne prísl.;

nenáročnosť -i ž.

nenáročný príd. nemajúci (veľké) nároky, skromný, jednoduchý: n. človek, n-á strava, zábava;

nenásilne prísl.;

nenásilnosť -i ž.

nenásilný príd. kt. nie je silený; prirodzený, nenútený: n. smiech, n-é gestá;

nenašskosť -i ž.

nenašský príd. kt. nie je príznačný pre rodné, domáce prostredie, cudzí: n-é spôsoby, zvyky;

nenašsky prísl.;

nenasýtenosť -i ž.

nenasýtený príd.

1. nie (dosť) nasýtený, hladný: n. žalúdok

2. chem. n. roztok v kt. sa rozpustná látka (ešte) rozpúšťa, op. nasýtený;

nenásytne prísl.;

nenásytník -a mn. -ci m. nenásytný človek

nenásytnosť -i ž.

nenásytný príd.

1. kt. sa nevie (dosť) nasýtiť, stále hladný: n-á šelma, n-é dojča

2. požadujúci stále viac, chtivý: n-á túžba;
n. lakomec chamtivý;

nenávidieť -í -ia nedok. pociťovať nenávisť, op. milovať (význ. 2, 3): n. soka;
n-ený tyran;
n. klamstvo

● expr. na smrť n. veľmi

nenávisť -i ž. silný (citový) odpor, nepriateľský vzťah, nevraživosť: n. k nepriateľovi;
triedna, rasová n.;
cítiť, pociťovať n.;

nenávistne prísl.;

nenávistnosť -i ž.

nenávistný príd.: n. pohľad;

nenávratne prísl.: n. sa pominúť navždy;

nenávratnosť -i ž.

nenávratný príd. kt. sa už nevráti: n-á minulosť;
n. obal kt. sa nevracia (na opätovné použitie), op. návratný;

nenazdajky prísl. neočakávane, zrazu, znezrady: n. prišla návšteva, n. zazrieť

nenažranec -nca m. pejor. nenásytník (obyč. v nadávke)

nenažratý príd. pejor. nenásytný (význ. 1)

neni subšt. nie je (→ byť)

nenormálne prísl.;

nenormálnosť -i ž.

nenormálny príd. odlišný od normy, normálnosti, neprirodzený, abnormálny: n. vývin, stav;
n. človek úchylný;

nenútene prísl.: n. sa zabávať;

nenútenosť -i ž.

nenútený príd. nie vynútený, prirodzený, nenásilný, uvoľnený: n-é správanie, n-á zábava;

neoblomne prísl.;

neoblomnosť -i ž.

neoblomný príd. kt. sa nedá obmäkčiť, neústupný, tvrdohlavý; pevný: n. charakter, otec ostal n. (proti prosbám);

neobmedzene prísl.: n. vládnuť;

neobmedzenosť -i ž.

neobmedzený príd. neohraničený, úplný: byť priestorovo n.;
n-é možnosti;
n-á dôvera;

neobratne prísl.;

neobratnosť -i ž.

neobratný príd. pohybovo nešikovný, málo zručný, nemotorný, ťarbavý; svedčiaci o tom;
n. človek;
n-é pohyby;

neobyčajne prísl.: n. úspešný veľmi;

neobyčajnosť -i ž.

neobyčajný príd.

1. kt. sa nevyskytuje často al. pravidelne, nezvyčajný, zvláštny: n. úkaz, n-é meno

2. nevšedný, mimoriadny, výnimočný: n. záujem;

neočakávane prísl.;

neočakávanosť -i ž.

neočakávaný príd. kt. nebol očakávaný, nečakaný, nepredvídaný: n-á návšteva, smrť, n. úspech;

neoceniteľne prísl.;

neoceniteľnosť -i ž.

neoceniteľný príd. veľmi cenný, vzácny: n. človek, n-é služby;

neochota -y ž. nedostatok ochoty, nechuť: n. pracovať, prejaviť n-u

neochvejne prísl.: n. veriť;

neochvejnosť -i ž.

neochvejný príd. kniž. neotrasiteľný, pevný, nezlomný: n-á dôvera;

neodborne prísl.;

neodborníčka -y -čok ž.

neodborník -a mn. -ci m. kto o niečom nemá odb. vedomosti, laik;

neodbornosť -i ž.

neodborný príd. kt. nezodpovedá odb. poznatkom, laický: n-á práca, n. zákrok;

neodbytne prísl.;

neodbytnosť -i ž.

neodbytný príd. kt. sa nedá odohnať, dotieravý: n. obdivovateľ, n-é myšlienky;

neoddeliteľne prísl.;

neoddeliteľnosť -i ž.

neoddeliteľný príd. kt. sa nedá, nemá oddeliť (od daného celku); neodlučiteľný: n-á časť celku;
obsah a forma sú n-é;

neodkladne prísl.;

neodkladnosť -i ž.

neodkladný príd. kt. nemožno odkladať, súrny, naliehavý: n-é povinnosti, opatrenia;

neodlučiteľne prísl.;

neodlučiteľnosť -i ž.

neodlučiteľný príd. kt. sa nedá, nemá odlúčiť; neoddeliteľný: n-í priatelia;
n-á súvislosť;

neodolateľne prísl.;

neodolateľnosť -i ž.

neodolateľný príd. ktorému nemožno odolať, veľmi príťažlivý: n. muž, úsmev, n-á vôňa;

neodškriepiteľne prísl.

neodškriepiteľný príd. hovor. nepopierateľný, nesporný, nepochybný, istý: n. fakt;

neodvolateľne prísl.: n. zamietnuť;

neodvolateľnosť -i ž.

neodvolateľný príd. kt. nemôže byť odvolaný; nezmeniteľný: n-é slová, rozhodnutie;

neodvratne prísl.: n. sa blížiť;

neodvratnosť -i ž.

neodvratný príd. kt. nemožno odvrátiť, nevyhnutný: n. koniec, n-é zlo;

neofašista -u m. stúpenec neofašizmu;

neofašistický príd.

neofašizmus -mu m. fašizmus v novej podobe;

neoficiálne prísl.: n. vyhlásiť;

neoficiálnosť -i ž.

neoficiálny príd. kt. nemá oficiálny ráz: správy z n-ych prameňov;

neogabane prísl.;

neogabanec -nca m. hovor. expr. neogabaný človek; neokresanec, neokrôchanec

neogabanosť -i ž.

neogabaný príd. hovor. expr.

1. kt. nie je o(b)riadený, neupravený, neporiadny: n. zovňajšok, chodiť n.

2. neobratný, ťarbavý, nemotorný, neohrabaný: n-é správanie;

neohrabane prísl.;

neohrabanec -nca m. hovor. expr. neohrabaný človek, neokresanec

neohrabanosť -i ž.

neohrabaný príd. hovor. expr. neobratný, ťarbavý, nemotorný, nešikovný; neuhladený: n. chlapec;
n-é pohyby;

neohraničene prísl.;

neohraničenosť -i ž.

neohraničený príd. kt. nemá určený rozsah, neobmedzený; úplný: n. priestor;
n-é možnosti;
n-á moc absolútna;

neohrozene prísl.;

neohrozenosť -i ž.