Význam slova "na��" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 385 výsledkov (4 strán)

  • almužna -y -žien ž. malý dar (žobrákovi), milodar: pýtať, dostať a-u;

  • angína -y -gín ž. zápal mandlí: hnisavá a.

  • anténa -y -tén ž. konštrukcia na príjem al. vysielanie elektromagnetických vĺn;

  • antifóna -y -fón ž. striedavý spev a chrámový verš najmä pri žalmoch v kresť. liturgii;

  • aréna -y arén ž. priestor, kde sa konajú zápasy, predstavenia ap.: cirkusová a.;

  • autokolóna -y -lón ž. skupina áut za sebou

  • autovakcína -y -cín ž. lek. očkovacia látka vypestovaná z choroboplodných zárodkov chorého

  • balerína -y -rín ž. (sólová) baletka

  • bez ohľadu na predl. s A: bez o. na výsledok nehľadiac na

  • blondína -y -dín, blondínka -y -nok ž.

  • brána -y brán ž.

    1. (široký) vchod do domu, dvora al. iného priestoru; konštrukcia, kt. ho uzatvára, vráta: drevená, železná b.;
    mestská, hradná b.;
    búchať na b-u;

    2. pri šport. hrách ohraničený priestor, kt. je cieľom útoku: útočiť na b-u;
    ťah na bránu priamočiary útok na strelenie gólu i fraz. priamočiare, cieľavedomé konanie

    3. obyč. pomn. brány poľnohosp. náradie na povrchové kyprenie pôdy;

  • disciplína -y -lín ž.

    1. dodržiavanie pravidiel, predpisov, povinností: pracovná, vojenská d.;
    porušiť, vyžadovať d-u

    2. vedný, umel., šport. ap. odbor: filozofická d., vlastivedné d-y, lyžiarske d-y;

  • do neurčita, na neurčito príslov. výrazy;

  • dohasínať -a nedok. prestávať horieť, svietiť: oheň, sviečka d-a;

  • doktrína -y -rín ž. súhrn zásad, pravidiel: vojenská d.;
    vyhlásiť d-u

  • doména -y -mén ž. kniž. rozhodujúca oblasť pôsobenia: d-ou slovenskej poézie je lyrika

  • donekonečna prísl. expr. nekonečne dlho, neprestajne, ustavične, stále: d. omáľať niečo

  • nedok. dosychať, doschýnať -a

  • eskadróna -y -rón ž. voj. jazdecká jednotka; stotina jazdy

  • fatamorgána -y -gán ž. svetelný úkaz (obyč. na púšti), pri kt. sa vo vzduchu zjavujú obrazy vzdialených predmetov: f. oázy;

  • fazóna -y -zón ž.

    1. tvar, strih (obyč. častí oblečenia); forma: f. šiat, klobúka;
    stratiť f-u

    2. golier, chlopňa: úzka f.

    expr. to nemá f-u primeranú spoloč. formu;

  • figurína -y -rín ž. umelo zhotovená postava, bábka: krajčírska f. manekýn(ka);
    voskové f-y

  • fontána -y -tán ž. ozdobná nádrž s tečúcou al. striekajúcou vodou;

  • fortúna -y ž. kniž. šťastena

  • georgína -y -gín ž. záhradný jesenný kvet rozlič. farieb, bot. Dahlia

  • gilotína -y -tín ž. mechanizmus na popravovanie ľudí sťatím

  • harpúna -y -pún ž. kovový oštep na lane použ. na lov morských rýb

  • kabína -y -bín ž. malý uzavretý priestor pre obmedzený počet osôb: k. lanovky, nákladného auta;
    lodná k. kajuta;
    k. pre tlmočníka;

  • kantiléna -y -lén ž. spevné, melodické miesto v skladbe; skladba, báseň takéhoto rázu

  • kantína -y -tín ž. hovor. bufet v závode, v kasárňach ap.

  • karabína -y -bín ž. ľahká krátka puška;

  • karanténa -y -tén ž. izolácia chorých al. podozrivých z choroby s cieľom zamedziť šírenie nákazy; zariadenie na takúto izoláciu: vyhlásiť k-u;
    byť v k-e;

  • karavána -y -ván ž. skupina cestujúcich v púšti na ťavách ap.: obchodná k.;

    kniž. → psy brešú, ale k. ide ďalej

  • kolóna -y -lón ž.

    1. prúd presúvajúceho sa vojska: postupujúce k-y;
    k. tankov

    2. rad (vozidiel): dlhá k. áut

    3. tech. zariadenie v podobe valca na delenie zmesi (napr. pri destilácii)

    kniž. → piata k.

  • komúna -y -mún ž. združenie ľudí na zákl. spoločného vlastníctva: založiť k-u;
    Parížska k. prvá revolučná vláda s účasťou proletariátu (1871);

  • koróna -y ž. najvrchnejšia časť slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara

  • krinolína -y -lín ž. v min. odstávajúca naberaná sukňa: rokoková k.

  • lagúna -y -gún ž. pobrežné jazero oddelené piesočným valom od mora: benátska l.;

  • latrína -y -rín ž. primitívny, obyč. nekrytý záchod: vojenská l.;

  • lavína -y -vín ž. rýchly zosuv hmôt po príkrom svahu: snehová, skalná l.;
    padanie l-ín;

    valiť sa, šíriť sa ap. ako l. prudko, rýchle;

  • limuzína -y -zín ž. uzavretá karoséria osob. auta; auto s takou karosériou;

  • mandolína -y -lín ž. menší strunový brnkací hud. nástroj

  • matróna -y -rón ž.

    1. dôstojná staršia žena: vznešené rímske m-y

    2. expr., obyč. pejor. (staršia) žena statnej postavy;

  • medecína -y -cín ž. hovor. liek

  • medicína -y ž.

    1. lekárska veda, lekárstvo: študovať m-u;
    doktor m-y;
    alternatívna m. metódy liečenia prirodzenými, prírodnými prostriedkami

    2. liek, medecína;

  • meluzína -y -zín ž. expr. (podľa Meluzíny, mytol. bytosti) víchrica

  • membrána -y -rán ž. tenká a pružná platnička al. blana použ. pri rozlič. zariadeniach: gumová, uhlíková m., telefónna m.;

  • migréna -y ž. prudké bolenie hlavy

  • mína -y mín ž. teleso s náložou vybuchujúce zapálením, nárazom ap.; náboj mínometu: časovaná, protitanková m.;

  • mizanscéna -y -scén ž. div. kompozičné režijné stvárnenie drámy, inscenovanie: riešenie jednotlivých m-én

  • mokasína -y -sín, mokasínka -y -nok ž. obyč. mn. ľahká obuv na nízkom podpätku a bez šnurovania; pôv. indiánska obuv;

  • moréna -y -rén ž. geol. skalný nános unášaný ľadovcom;

  • na1 predl.

    A. s A vyj.

    1. smerovanie na povrch al. zasahovanie predmetu z hociktorej strany, príp. smer vôbec, op. z(o): vysadnúť na koňa, skočiť na zem, prilepiť na stenu, zavesiť na klinec, cestovať na Kysuce, na Slovensko, vyjsť na vzduch;
    cesta na Brezno

    2. účel, cieľ: ísť na obed, na víno, slúžiť na česť, potrebovať na obživu;
    vhodný na pitie;
    kefa na šaty

    3. spôsob, nástroj, prostriedok al. mieru (príp. vo forme účinku): upiecť na mäkko, vypiť na dúšok;
    kachle na nočný prúd;
    napichnúť na vidličku, počuť na vlastné uši;
    priblížiť sa na dva metre, na dosah ruky, plniť plán na 100 %;
    schudnúť na triesku;
    vzduch na omdletie;
    starosť na starosť (sa hromadí)

    4. zreteľ: slabý na srdce;
    urobiť veľa na svoj vek;
    byť primladý na funkciu

    5. čas: na jar, na Vianoce;
    (odložiť) na nasledujúci týždeň, prísť na chvíľu;
    láska na celý život;
    (hneď) na to bezprostredne po tom

    6. príčinu: prísť na zavolanie, strhnúť sa na hrmot, umrieť na infarkt

    7. väzbu pri slovesách a menách: ukazovať na príčiny, myslieť na rodičov, volať na kamaráta, spytovať sa na zdravie;
    byť odkázaný na pomoc;
    kandidát na prezidenta

    B. s L vyj.

    1. miesto na povrchu al. prostredie: sedieť na stoličke, žiť na dedine, na Kysuciach, byť učiteľom na vysokej škole, mať na mysli, ležať na slnku

    2. účel, cieľ: byť na odchode

    3. spôsob, nástroj, prostriedok al. mieru: ležať na chrbte, skúsiť na vlastnej koži, hrať na husliach;
    hra na organe;
    porezať sa na skle, viezť sa na aute;
    odprevadiť na veľkom kuse;
    záplata na záplate, hlava na hlave

    4. zreteľ: získať na váhe, ublížiť na cti;
    zdravý na tele i na duchu;
    strata na prémiách

    5. čas: vrátiť sa na svitaní, na konci roka;
    na začiatku storočia

    6. príčinu: smiať sa na vtipoch, uškrnúť sa na pripomienke

    7. väzbu pri slovesách a menách: lipnúť na deťoch, zakladať si na povesti, dohodnúť sa na postupe;
    záleží na ňom, ako sa rozhodne;
    práca, účasť na pláne

    8. (v spoj. so slovesom byť) stav: byť na rade, na programe, byť na ústupe, na príčine niečoho, byť na odpočinku

    na2 cit. vyj.

    1. i nate (pri mn.) ponúkanie, tu máš, tu máte, vezmi(te) si!

    2. opakované volanie na domáce zvieratá: na, mačička, na!

    3. i rezignáciu, zľahčovanie ap.: n., zasa plače!

  • na belaso → nabelaso;

  • na bielo → nabielo;

  • na bledo → nabledo;

  • na boso → naboso;

  • na bronzovo → nabronzovo;

  • na červeno → načerveno;

  • na chrumkavo → nachrumkavo;

  • na čierno → načierno;

  • na čisto → načisto;

  • na divo → nadivo;

  • na divoko → nadivoko;

  • na drobno → nadrobno;

  • na fialovo → nafialovo;

  • na fľaku → nafľaku

    expr. nezostane po ňom animastný f.;

  • na guľato → naguľato;

  • na hladko → nahladko;

  • na hlucho → nahlucho;

  • na hnedo → nahnedo;

  • na jemno → najemno;

  • na končito, na končisto príslov. výrazy: zastrúhať ceruzku na k-o

  • na konto predl. s G vyj. zásahový vzťah s odtienkom zreteľa: povedať niečo na k. správy

  • na krémovo → nakrémovo;

  • na kyslo → nakyslo;

  • na ležato → naležato;

  • na mäkko → namäkko;

  • na mieste → namieste

    → teplé m.;
    mať dušu, srdce na m-e uspokojiť sa;
    kniž. na → tvári m-a;
    byť na m-e mŕtvy hneď;
    na vašom m-e (by som to nerobil) byť vami;
    prešľapovať na m-e;

  • na mokro → namokro;

  • na nečisto → nanečisto;

  • na nešťastie → nanešťastie

  • na oceľovo → naoceľovo;

  • na ostro → naostro;

  • na polomäkko, do polomäkka príslov. výrazy: udusiť mäso na p-o

  • na popolavo → napopolavo;

  • na rozdiel od predl. s G: na r. od ostatných nerád športuje;

  • na široko-ďaleko → naširoko-ďaleko

  • na sivo → nasivo;

  • na šťastie → našťastie

  • na stojato → nastojato;

  • na suchonasucho, do sucha → dosucha;

  • na tehlovo → natehlovo;

  • na tmavo → natmavo;

  • na tuho → natuho;

  • na tvrdo → natvrdo;

  • na účet predl. s G na trovy, na úkor: žiť na ú. celej rodiny;

  • na ujmu predl. s G na úkor, na škodu: priživovať sa na u-u ostatných

  • na úkor predl. s G vyj. (záporný) zásahový vzťah: zvýšiť kvantitu na ú. kvality

  • na vlhko → navlhko;

  • na základe predl. s G: odsúdili ho na z. dôkazov;
    konať na z. skúseností;

  • na zeleno → nazeleno;

  • na živo → naživo;

  • na žlto → nažlto;

  • nedok. načahovať

    // načiahnuť sa natiahnuť sa (význ. 3), vystrieť sa: n. sa za pohárom;

  • nedok. načahovať sa

  • načakať sa dok. stráviť veľa času čakaním: n. sa na vlak, čo som sa ťa n-l!

  • načapovať dok. čapovaním naliať: n. pivo, za pohár vína

  • načarbať -e -ú dok. expr. neúhľadne (a rýchlo) napísať, načmárať, naškriabať: n. úlohu, podpis

  • načas prísl.

    1. vo vhodnom al. určenom čase; včas, presne: vlak prišiel n.

    2. na neurčitý, obyč. krátky čas, dočasne: ubytovať sa iba n., n. sa uspokojil

  • načase vetná prísl. je n. je príhodný čas, je vhodné, potrebné, treba: je n. začať, odísť

  • načasovať dok.

    1. nastaviť vybuchnutie (výbušniny) na určený čas: n. bombu, nálož

    2. hovor. rozvrhnúť na istý čas: n. vrcholnú výkonnosť športovca

  • načať -čne -čnú dok.

    1. narušiť celistvosť niečoho odobratím časti: n. koláč, fľašu, úspory;
    n-tý sud;

    2. urobiť 1. fázu istej činnosti, začať: n. pletenie (svetra);

  • načechrať dok. expr. načuchrať: n. si vlasy;
    n-ná vlna;

  • nedok. načechrávať -a

  • načerpať dok.

    1. čerpaním odobrať (tekutinu), nabrať: n. vodu (-y) zo studne

    2. získať, nadobudnúť: n. nové sily, nových síl, odvahu, poučenie

  • načertiť sa -rť/-i! dok. expr. nahnevať sa, nazlostiť sa

  • načerveniť dok. natrieť načerveno: n. si líca

  • načerveno, pís. i na červeno prísl. na červenú farbu, dočervena: zafarbiť n.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: vkf, ã â ice, oza, jog, proã æ ã, kca, vcs, pkå, dnv, sdw, hmc, pqa, cj1, uc2, oes
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV