Význam slova "n k" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

čašník -a mn. -ci m. kto obsluhuje hostí vo ver. pohostinstvách, pri oficiálnych podujatiach ap.;

černokňažník -a mn. -ci m. čarodejník, strigôň, bosorák (v rozprávkach);

cudzoložník -a mn. -ci m. kto sa dopustil, dopúšťa cudzoložstva;

dlžník -a mn. -ci m.

1. kto má peňaž. dlh: prinútiť d-a platiť

2. kto má morálny dlh, záväzok ap.: národ zostal umelcovi d-om;

dobrovoľník -a mn. -ci m. kto dobrovoľne niečo vykonáva: slovenskí d-i (z r. 1848 – 49);
prihlásiť sa k d-om;

dvojmesačník -a m. periodikum vychádzajúce každé 2 mesiace: vydávať d.

dvojplošník -a m. lietadlo s 2 nosnými plochami nad sebou

falošník -a mn. -ci m. falošný človek;

finančník -a mn. -ci m.

1. kto sa zaoberá peňažníctvom

2. podnikateľ v peňaž. oblasti

františkán -a m. člen rehole, kt. v 13. stor. založil sv. František z Assisi;

jablčník -a m. koláč s jablkami, jablkový koláč

jarmočník -a mn. -ci m. predavač na jarmoku; návštevník jarmoku;

jednoplošník -a m. lietadlo s 1 párom nosných plôch

klobučník -a mn. -ci m. kto vyrába al. predáva klobúky;

kňažná -ej mn. -é -žien ž.

1. hist. panovníčka (kmeňa)

2. členka kniežacieho rodu; manželka kniežaťa

koaličník -a mn. -ci m. publ. príslušník koalície: aj podaktorí k-ci hlasovali proti;

konečník -a m. vývod hrubého čreva;

kožušník -a mn. -ci m. odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov; samostatný živnostník;

krasorečník -a m. kto má záľubu v krasorečnení;

kúpeľný príd.: k. dom, k-á liečba;
k. orchester, k-é mesto

kysličník -a m. chem. zlúčenina prvku s kyslíkom, oxid: k. uhličitý, k-y kovov

labužník -a mn. -ci m. milovník dobrého jedla al. iných pôžitkov, pôžitkár;

ľahkomyseľník -a mn. -ci m. ľahkomyseľný človek;

lastovičník -a m. rastlina so žltými kvetmi roniaca žlté mlieko, bot. Chelidonium

lichobežník -a m. geom. štvoruholník s dvoma rovnobežnými a dvoma rôznobežnými stranami: (ne)rovnoramenný l.;

lúpežník -a mn. -ci m. kniž. zbojník; lupič;

maloroľník -a mn. -ci m. roľník s malou výmerou pôdy;

mesačník -a m. časopis vychádzajúci raz za mesiac

mládežník -a mn. -ci m. príslušník mládeže, mladého pokolenia al. hnutia mládeže;

náčelník -a mn. -ci m.

1. kto stojí na čele istej organizácie, úradu, zložky ap.: n. stanice, policajného oddelenia, generálneho štábu

2. hlava kmeňa al. rodu: indiánsky n.;

náčrtník -a m. zastaráv. skicár

nádenník -a mn. -ci m. pomocný robotník (v min. pracujúci za dennú mzdu);

náhradník -a mn. -ci m. osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť: mať v práci n-a;
n-i futbalového mužstva;

náhrdelník -a m. ozdoba nosená na hrdle: jantárový n.

náhrobník -a m. náhrobok

nájomník -a mn. -ci m.

1. kto má niečo v nájme: n. garáže

2. užívateľ bytu: prišli noví n-i, mať v byte n-a;

náklaďák -a m. subšt. náklad(n)iak

nákolenník -a m. chránidlo kolena (obyč. pri športoch)

námesačník -a mn. -ci m. námesačný človek;

námestník -a mn. -ci m. zástupca (vyššej funkcie): n. ministra, riaditeľa;

námorník -a mn. -ci m. člen posádky na (námornej) lodi;

nápadník -a mn. -ci m. kto sa o niečo, o niekoho uchádza, uchádzač: dievča má n-a pytača;

náplecník -a m. pásik (látky) na pleciach uniformy s označením hodnosti

náprstník -a m. liečivá bylina s lievikovitými kvetmi, bot. Digitalis

nárazník -a m. predmet na vozidle na zachytenie nárazov: predný, zadný n. auta;

národík -a m. zdrob. k 1, 2, 4 i expr.

násilník -a mn. -ci m. kto sa dopúšťa násilia;

následník -a mn. -ci m. kto nasleduje al. má nasledovať po niekom (ako panovník, vysoký funkcionár ap.), nástupca: n. trónu;

nástupník -a mn. -ci m. práv. kto preberá dedičstvo po predchádzajúcom dedičovi;

násypník -a m. tech. zariadenie na nasýpanie: n. zemiakov, koksu

nátržník -a m. trváca rastlina s rozkonáreným podzemkom a žltými drobnými kvetmi, bot. Potentilla

návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla;

neposlušník -a mn. -ci m. neposlušný človek;

nevďačník -a mn. -ci m. nevďačný človek;

nevoľník -a mn. -ci m. za feud. poddaný človek pripútaný k feud. pôde;

nocľažník -a mn. -ci m. kto niekde prenocúva: mať n-a;

nočník -a m. nádoba na teles. potrebu: posadiť dieťa na n.;

obežník -a m. úr. prípis určený viacerým inštitúciám al. pracovníkom: vydať o.;

opozičník -a mn. -ci m. obyč. pejor. kto je (zásadne) v opozícii, odporca: nepoučiteľní o-i

peľník -a m. peľnica

peňažník -a mn. -ci m. v min. finančník, bankár;

perečník, peračník -a m. schránka na žiacke písacie potreby

pištoľník -a mn. -ci m. strelec (z pištole) dávajúci sa najímať za peniaze;
pejor. ozbrojený násilník: p-i z podsvetia

pobočník -a mn. -ci m. dôstojník pridelený vyššiemu veliteľovi;
hist. dôverník vys. hodnostára: maršalov p.;
p. kráľa

podbrušník -a m. remeň upínaný pod bruchom koňa: pritiahnuť p.

podnožník -a m. astron. nadir, op. nadhlavník, zenit

pohraničník -a mn. -ci m. príslušník ozbrojenej moci strážiaci št. hranice, hraničiar; v min. príslušník Pohraničnej stráže

polročník -a m. časopis, publikácia vychádzajúca každý polrok

poručník -a mn. -ci m. práv. osoba vykonávajúca poručenstvo (význ. 1);

posmešník -a mn. -ci m. kto sa rád posmieva, posmeškár: uštipačný p.;

potočník -a m.

1. mrkvovitá rastlina rastúca pri vode, bot. Sium

2. hmyz s chlpatými krídelkami žijúci pri vode, zool. Phrygenea

požívačník -a mn. -ci m. pôžitkár;

práporečník, správ. zástavník

prasačník -a, prasačinec -nca m. chliev pre prasce (pri veľkochove)

prašník, správ. peľnica

predrečník -a mn. -ci m. predchádzajúci rečník

prieložník -a mn. N a A -y m. brodivý vták, zool. Glareola

priesečník -a m. geom. spoločný bod pretínajúcich sa čiar

prietržník -a m. drobná plazivá bylina, bot. Herniaria

príložník -a m. pravítko na rysovanie na rysovacej doske

príslušník -a mn. -ci m.

1. kto patrí do istého spoločenstva, do istej skupiny, organizácie: p. rodiny, národa;
slovenský štátny p.;
p. Policajného zboru SR

2. hovor. v min. príslušník Verejnej bezpečnosti, policajt;

pupočník -a m. anat. zväzok ciev spájajúci placentu s plodom, pupočná šnúra

rečník -a mn. -ci m.

1. kto reční pri význ. polit., prac. ap. príležitosti: slávnostný r.

2. kto vie rečniť: dobrý, pohotový, rodený r.;

rehoľník -a mn. -ci m. člen rehole;

ročník -a m.

1. ľudia narodení v 1 roku al. predmety vzniknuté v tom istom roku: vy ste mladší r.;
starý r. koňaku;
voj. odvodný r.

2. škol. stupeň, kt. navštevujú počas 1 roka žiaci, študenti rovnakého veku; žiaci, študenti tohto stupňa: prvý r. gymnázia, medicíny;
siedme r-y majú dnes voľno

3. kompletný súbor čísel časopisu z 1 roka: neúplný r. Slovenských národných novín

4. podujatie usporadúvané každý rok: 50. r. Medzinárodného maratónu mieru;

roľník -a mn. -ci m. kto obrába pôdu a chová hosp. zvieratá; poľnohospodár: malý, stredný, družstevný r.;
nakupovať od r-ov;

rovnobežník -a m. geom. štvoruholník, ktorého protiľahlé strany sú rovnobežné

rozkošník -a mn. -ci m. pôžitkár, požívačník;

rôznobežník -a m. geom. štvoruholník s rôznobežnými stranami

roztopašník -a mn. -ci m. samopašník

ručník -a m.

1. šatka nosená na hlave al. na pleciach: hodvábny, vlnený r.

2. vreckovka: utrieť si nos do r-a;

salašník -a mn. -ci m.

1. chovateľ oviec na salašoch

2. majiteľ al. správca salaša, bača, valach;

samopašník -a mn. -ci m. samopašný človek, obyč. dieťa;

slnečník -a m. roztváracia striežka pod. dáždniku na ochranu pred priamymi slnečnými lúčmi

smrteľník -a mn. -ci m. expr. každý živý človek: to čaká každého s-a;
to nie je pre nás s-ov obyčajných ľudí;

spiatočník -a mn. -ci m. kto je proti akémukoľvek pokroku, napredovaniu;

spoločník -a mn. -ci m.

1. kto koná niečo spoločne s niekým: s. zo školských lavíc, s. vo vlaku;
byť niekomu s-om;
expr. čertov s. zlý človek

2. kto má fin. al. inú účasť v podnikaní: obchodný s., s. firmy

3. kto je zručný v spoloč. zábave: znamenitý, duchaplný s.;
byť dobrým s-om;

súložník -a mn. -ci m. kto súloží (obyč. mimo manželstva);

sústružník -a mn. -ci m. odborník pracujúci so sústruhom, tokár;

svetobežník -a mn. -ci m. kto veľa chodí, cestuje po svete, svetobežec: dobrodružný s.;
futbaloví s-ci;

svojvoľník -a mn. -ci m. svojvoľný človek;

tanečník -a mn. -ci m. kto tancuje (zo zábavy al. profesionálne): dobrý t., striedať t-ov;
prvý t. súboru;

tlmočník -a mn. -ci m.

1. osoba tlmočiaca jazykový prejav: dorozumieť sa pomocou t-a

2. hlásateľ (význ. 1), predstaviteľ; prostredník: t. názorov;
t. vôle niekoho;

tvarožník -a m. tvarohovník

uličník -a mn. -ci m. nevychovaný, samopašný chlapec, nezbedník;

útočník -a mn. -ci m. kto útočí: nebezpečný ú.;
stredný ú.;

vaječník -a m. anat. časť žen. al. samičieho pohlavného ústroja, v kt. sa tvoria vajíčka

vrtuľník -a m. helikoptéra: vojenský v.;

všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;

výkričník -a m. interpunkčné znamienko označujúce zvolanie, rozkaz, výzvu (napr. aká krása! odíď! nefajčiť!)

výtržník -a mn. -ci m. kto robí výtržnosti;

začiatočník -a mn. -ci m. kto začína v prac. ap. činnosti: angličtina pre z-ov;
zaúčať z-ov nováčikov;

záložník -a mn. -ci m. vojak al. hráč v zálohe (význ. 2): povolať z-ov;
stredný z. (vo futbale);

zámočník -a mn. -ci m. odborník vo výrobe, montovaní a oprave železných predmetov: strojný z.;

žlčník -a m. orgán niekt. stavovcov podobný vaku, v kt. sa zhromažďuje žlč: operácia ž-a, byť chorý na ž.;

zlomyseľník -a mn. -ci m. zlomyseľný človek;

zotrvačník -a m. súčasť strojov, mechanizmov udržiavajúca rovnomernosť ich chodu;