Význam slova "n�� �� a" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

čašníčka -y -čok, čašnica -e -níc ž.;

čašnícky príd.: č. kabát

čašník -a mn. -ci m. kto obsluhuje hostí vo ver. pohostinstvách, pri oficiálnych podujatiach ap.;

černokňažnícky príd.;

černokňažníctvo -a s.

černokňažník -a mn. -ci m. čarodejník, strigôň, bosorák (v rozprávkach);

cigánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec (v etnickom zmysle Cigánča) s. cigánske dieťa;

kňažná -ej mn. -é -žien ž.

1. hist. panovníčka (kmeňa)

2. členka kniežacieho rodu; manželka kniežaťa

náležať -í -ia nedok. kniž. patriť (význ. 1 3), prislúchať: n. k váženým občanom;
n-í mu vďaka, odmena

nálezkyňa -e -kýň ž.;

národovkyňa -e -kýň ž.;

nástupkyňa -e -kýň ž.

nevďačník -a mn. -ci m. nevďačný človek;

nevďačný príd.

1. kt. neprejavuje vďačnosť: n-é deti

2. kt. neprináša uspokojenie, úspech: n-á robota;

nocľažné s. poplatok za nocľah

nocľažník -a mn. -ci m. kto niekde prenocúva: mať n-a;

obťažný príd. namáhavý, ťažký: o. úsek cesty, o. cvik, o-á situácia;

pánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec, páňa -aťa mn. -atá -ňat s. pejor. panské dieťa: mestské p-a;

peňažnícky príd.: p-e družstvo;

peňažníctvo -a s. sústava hospodárenia s peniazmi: znárodnenie p-a

peňažník -a mn. -ci m. v min. finančník, bankár;

peňažný príd.

1. týkajúci sa peňazí, finančný: p-é ústavy, p-á reforma, p-á jednotka;
p. automat bankomat

2. vyjadrený v peniazoch: p-á hotovosť, p-é príjmy, p. trest;

povďačný príd. obyč. v spoj. byť p. prejavovať, pociťovať vďaku, byť vďačný: byť p. za poskytnutú pomoc;
bol by som vám p., keby ...;

rozťažný príd. odb. schopný zväčšovať svoj objem pôsobením tepla;

súťažný príd.: s-á prehliadka, výstava, s. poriadok

súvzťažný príd. kt. je vo vzájomnom vzťahu s niečím, odpovedajúci si, korelačný: s-é pojmy, dvojice;

ťažkomyseľný príd. melancholický, trudnomyseľný;

ťažný² príd. týkajúci sa ťažby: ban. ť-á veža na dopravu vyťaženého nerastu z bane na povrch

ťažný¹ príd.

1. určený na ťahanie: ť. kôň;
ť-é lano

2. (o látkach) schopný predlžovať sa ťahom: ť. kov

3. určený na výrobu ťahaním: tech. ť. lis, ť-á stolica;

vďačný príd.

1. pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o tom: v-é deti, bol mu v. za preukázané služby;
v. pohľad

2. prinášajúci uspokojenie, priaznivý výsledok: v-á robota, úloha, v-á téma;

vzťažný príd. lingv.: v-á funkcia zámen vyjadrujúca podraď. vzťah medzi vetami;
v-á veta vedľ. veta uvedená zámenom vo vzťaž. funkcii