Význam slova "mrz" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

mrzáčik -a/-čka mn. -ovia m. zdrob. zjemn.

mrzačiť nedok. robiť mrzákom, kaličiť: m-enie detí;
m. si nohy;

mrzáčka -y -čok ž.;

mrzácky príd.;

mrzáctvo -a s.;

mrzák -a mn. -ci m. človek s trvalou teles. chybou, kalika: byť m. na nohy;

mrzieť -í -ia iba 3. os. nedok. vzbudzovať pocit nepríjemnosti, nespokojnosti al. zlosti: hádka ho m-la;
m-í ma, že musím čakať;
m-í ma to ľutujem;

opak. mrzievať -a

// mrzieť sa pociťovať nespokojnosť, mrzutosť; hnevať sa, zlostiť sa: m. sa na deti, na seba, na neporiadok;

opak. mrzievať sa

mrzko prísl. i vetná prísl.: m. hovoriť;
vonku je m.;

mrzkosť -i ž.

mrzký príd.

1. škaredý, nepekný, špatný, ošklivý: m-á vec, m. pohľad, m-é počasie

2. zlý (význ. 1), podlý, (ne)hanebný: m. čin, m-é klebety;

mrznúť -e -ú -zol nedok.

1. tuhnúť od mrazu: voda, sneh m-e;
neos.: m-e je mráz;
expr. m-e, len tak treští

2. trpieť zimou, krehnúť: m-l a nespal;
m-e mu nos;
zver m-e hynie od mrazu

● → krv mu m-e v žilách

mrzuto, mrzute prísl.;

mrzutosť -i ž.: prejaviť m.;
spôsobiť m. nepríjemnosť

mrzutý príd.

1. kt. má, prejavuje zlú náladu, neprívetivý, nevľúdny, namrzený: byť m.;
m. výraz

2. spôsobujúci nepríjemnosť, nepríjemný: m-á vec;