Význam slova "mr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 119 výsledkov (1 strana)
-
mráčik -a/-čka m. zdrob. k 1, 2: nikde ani m-a;
-
mračiť nedok. mraštiť, vraštiť, chmúriť: m. čelo, tvár
// mračiť sa
1. oblačiť sa, chmáriť sa, chmúriť sa, zaťahovať sa: obloha sa m-í;
neos. m-í sa2. tváriť sa nevľúdne, chmúriť sa, zazerať: stále sa (na nás) m-í
-
mračno1 -a -čien s.
1. (veľký) tmavý oblak, mrak, chmára: búrkové, ťažké, olovené m.;
prietrž m-n;
m-á sa zbierajú i pren. hrozí niečo zlé;
je pod m-om zamračené2. čo pripomína mračno, oblak: m. komárov roj;
m. prachu● z toho m-a nebude dážď neuskutoční sa to (obyč. niečo zlé)
mračno2, mračne prísl. i vetná prísl. k 1: je m.;
m. sa tváriť -
mračný príd.
1. zamračený (význ. 1), zachmúrený, zatiahnutý: m. deň
2. zamračený (význ. 2), zachmúrený, chmúrny, nevľúdny: m. pohľad;
-
mrak -u m.
1. mračno, chmára: čierny m., nebo zatiahnuté m-mi;
bolo pod m-om zamračené;2. čo pripomína mrak: m. dymu
-
mrákava -y -kav ž. súvislé ťažké mračná: od hôr sa ženie m.
-
mrakodrap -u m. budova s veľkým počtom poschodí: tridsaťposchodový m.
-
mrákota -y -kot ž. obyč. mn. stav začínajúceho sa bezvedomia, mdloby: idú naňho, obchádzajú ho m-y, prebrať sa z m-ot
● robiť ako v m-ách v zmyslovom otupení;
-
mrákotný príd.: m. stav
-
mramor -u m. kryštalická vápencová hornina rozlič. farieb použ. v staviteľstve a sochárstve: biely, leštený, kararský, umelý m.;
obložiť m-om;
chladný ako m.; -
mramorový príd.: m. stĺp;
m-á tvár a) chladná, nehybná b) hladká, biela -
mraštiť mrašť/-i! nedok. sťahovať do vrások, vraštiť, mŕštiť: m. čelo, tvár
// mraštiť sa sťahovať tvár do vrások, vraštiť sa, mŕštiť sa: m. sa od hnusu
-
mraučať -í -ia nedok. (o mačke) vydávať zvuky podobné slabike mrau, mňaučať;
-
dok. mrauknúť -e -ú -kol: pren. expr. ani nem-i o tom! nemukni
-
mrav -u m.
1. obyč. mn. spôsob správania, konania: dobré, voľné, prísne m-y
-
mravček -a mn. N a A -y m. zdrob. obyč. expr.
-
mravčenie -ia s. lek. drobné pichanie v tele
-
mravčí príd.: chem. kyselina m-ia;
-
mravec -vca mn. N a A -e m. drobný hmyz žijúci v organizovaných spoločenstvách (mraveniskách);
zool. mravce Formicoidea: mrviť sa, hmýriť sa ako m-e;
je ich ako m-ov veľa;
akoby mi m-e lozili po nohe stŕpla mi noha; -
mravenisko -a -nísk s. (kopcovitá) stavba mravčieho spoločenstva: rozkopané m.;
je tu ako v m-u rušno, čulo; -
mravne prísl.: m. žiť, m. silný
-
mravnosť -i ž. morálka, etika: pestovať m., ohrozovať, urážať m.;
otázky m-i; -
mravnostný príd.: m. delikt morálny
-
mravný príd.
1. vyhovujúci požiadavkám mravnosti: m. človek, m. čin
2. týkajúci sa morálky, morálny: m-é zásady, m-á výchova
3. týkajúci sa duchovného, psychického života, op. materiálny, hmotný: m-á sila, m-á kríza;
-
mravopočestne prísl.;
-
mravopočestnosť -i ž. dobré mravy, mravnosť: priestupok proti m-i
-
mravopočestný príd. kniž. vyznačujúci sa mravnosťou, mravný;
-
mravoučne prísl.;
-
mravoučnosť -i ž.
-
mravoučný príd. poúčajúci o mravnosti: m-á knižka;
-
mravouka -y ž. učenie o mravnosti; morálka, etika: kresťanská m.
-
mráz mrazu m.
1. teplota, pri kt. mrzne voda, al. od nej nižšia: prízemný, tuhý m.;
udreli m-y;
m. spálil, ošľahol kvety;
fyz. bod m-u 0 °C;2. mrazivý pocit na tele: prebehol mu m. po chrbte, po tele (od strachu, vzrušenia) i fraz.
3. srieň, inovať: na pole padol m.
● expr. → príde na psa m.;
m. žihľavu nespáli silnému, zlému nič neuškodí; -
mrazený príd. upravený mrazením (na konzervovanie): m-á zelenina, m-é výrobky
-
mraziaci príd. určený na mrazenie: m. pult
-
mraziar -a m. pracovník v mraziarenstve;
-
mraziareň -rne ž. závod, miestnosť na výr., príp. úschovu mrazených potravín;
-
mraziarenský príd.: m-é zariadenie, m. pult
-
mraziarenský, mraziarsky príd.: m. priemysel
-
mraziarenstvo, mraziarstvo -a s. odvetvie zamerané na konzervovanie potravín mrazením;
-
mrázik, mrazík -a m. zdrob.: ľahký m.;
-
mrazisko -a s., v jedn. i m. zvel.
-
mraziť nedok.
1. ochládzať pod bod mrazu, zmrazovať (na konzervovanie): m. ovocie, mäso
2. vyvolávať pocit chladu, (veľmi) chladiť, studeniť: ostrý vietor nás m-l;
neos. vonku m-í mrzne;
neos. m-í ma (od ľaku, vzrušenia ap.);
m-enie (v chrbte, v tele) pocit chvenia a chladu -
mrazivo prísl. i vetná prísl.: m. viať;
m. povedať;
je m. -
mrazivý príd.
1. studený ako mráz: m. vzduch, m-á noc
2. spôsobujúci mrazenie: m-é ticho;
m. pohľad, dojem nevľúdny, odmietavý; -
mraznička -y -čiek ž. dlhodobá úschovňa zmrazených potravín
-
mrazový príd.: m-é škody;
-
mrazuvzdornosť -i ž.
-
mrazuvzdorný príd. odolávajúci účinkom mrazu: m-é rastliny;
-
mrcha expr.
I. -y mŕch ž. mrcina, zdochlina;
II. neskl. príd. zlý, mrchavý, nedobrý, planý, mizerný: m. svet, m. život;
hovor. m. choroba padúcnica● m. → zelina nevyhynie
-
mrchavo prísl. i vetná prísl.: vonku je m.
-
mrchavý príd. hovor. expr. zlý, mrcha, nedobrý, planý, mizerný: mať m-ú ženu;
m-á robota; -
mrdať nedok. expr. mykať, potrhávať, pošklbávať: m. plecom, fúzmi;
m. chvostom; -
dok. mrdnúť -e -ú -dol
-
mrena -y mrien ž. sladkovodná kaprovitá ryba s fúzmi, zool. Barbus
-
mreža -e obyč. mn. ž. priehrada z tyčí vzájomne krížom pospájaných: kovaná, drevená m., obločné m-e
● byť, sedieť za m-mi vo väzení;
dostať sa za m-e do väzenia; -
mrežovaný príd. urobený z mreže, na spôsob mreže: m-á ozdoba
-
mrežový príd.: m. plot;
-
mrhať nedok. márniť, plytvať: m. čas, m. talentom, m-nie silami, síl
-
mrholiť -í nedok. neos. drobno pršať, popŕchať: drobný dážď m-í;
vytrvalé m-enie;
neos. m-í -
mrieť -ie -ú nedok.
1. umierať, zomierať, hynúť: denne mrie veľa ľudí;
m. hladom, od hladu;
m. za slobodu2. expr. trápiť sa, umárať sa, zmierať: m. od strachu, strachom
3. expr. veľmi túžiť, zmierať: m. za deťmi;
m. za dobrým jedlom -
mriežka -y -žok ž.
1. obyč. mn. zdrob. k mreža
2. niečo podobné malej mreži: m. na koláči;
m. na šatách (druh výšivky);
elektrotech. elektróda medzi anódou a katódou;
fyz. pravidelné usporiadanie atómov, iónov al. molekúl; -
mriežkovaný príd. urobený z mriežok, na spôsob mriežky: m-é pančuchy
-
mriežkovať nedok. zried. štopkať: m. pančuchy
-
mriežkový príd.: m-é okno, m. koláč, m-á výšivka;
m-é napätie -
mrk -u m. mrkanie, súmrak: vrátiť sa na m-u
● od → svitu do m-u
-
mrkať1, mrkať sa nedok. neos. stmievať sa, zmrákať sa, zvečerievať sa: už (sa) m-lo, keď odišiel;
bolo na m-ní;mrkať2 nedok. žmurkať (význ. 1, 2): m. očami;
m. na seba;
je nervózny, stále m-á; -
dok. mrknúť1 -e
1. k mrkať1
2. zatmieť sa v očiach: m-lo mu v očiach
dok. mrknúť2 -e -ú -kol
1. k mrkať2: m. okom (na dievča)
2. expr. i mrknúť sa (letmo) pozrieť: choď sa m. na dieťa, m. (sa) do knihy
● ani (okom) nem-l nepohol sa, zachoval pokoj
-
mrkva -y -kiev ž. zelenina pestovaná pre oranžovočervený koreň, bot. Daucus;
-
mrkvička -y -čiek ž. zdrob.
● expr. → strúhať m-u
-
mrkvový príd.: m-á šťava;
-
mrľa -e -í/mŕľ ž. hlísta cudzopasiaca v ľudskom čreve, zool. Oxyuris
● expr. m-e ho žerú je netrpezlivý; nepostojí
-
mrmlať -e -ú nedok.
1. vydávať hlboké tlmené zvuky, mumlať: medveď m-e;
m-nie hromu, basy;2. expr. hundrať, šomrať, reptať, brblať: m. na všetko;
ľudia nesúhlasne m-li -
mrmloš -a m. expr. kto mrmle; hundroš, šomroš: medveď m.;
nespokojný m. -
mrmot, mrmlot -u m. expr. mrmlanie: m. vody;
m. davu -
mrnčať -í -ia nedok. expr.
1. vydávať plačlivé zvuky, poplakávať, fňukať: dieťa m-í
2. vydávať slabé nezrozumiteľné zvuky, mrnkať: spokojne m.;
m. si popod fúzy -
mrnkať nedok. expr. (slabo) mrnčať (význ. 2): dieťa m-á;
m. zo sna; -
dok. mrnknúť -e -ú -kol
-
mrož -a mn. N a A -e m. morský cicavec s hrubými fúzmi a veľkými klami, zool. Odobenus;
-
mroží príd.: m-ie fúzy i pren. expr. ovisnuté
-
mršina -y -šín ž. expr. naničhodné, staré, chudé ap. zviera (obyč. kôň), mrcina;
-
mršinka -y -niek ž. zdrob. expr.
-
mŕštiť -i nedok. mraštiť, vraštiť, krčiť: m. tvár;
m. čelom// mŕštiť sa: m. sa od hnusu
-
mŕtva ž. nebohá
● o m-ch (sa má hovoriť) len dobre;
bibl. vstať z m-ch vrátiť sa zo stavu mŕtvych do života;
expr. zobudil by aj m-ho robí veľký hluk -
mŕtvica -e -vic ž. porážka (význ. 2): mozgová m.;
ranila ho m. -
mŕtvina -y -vin ž. vrstva neúrodnej pôdy
-
mŕtvo prísl. i vetná prísl.: m. hľadieť;
všade bolo m.; -
mŕtvola -y -vol ž. mŕtve (ľudské) telo: previezť m-u;
bledý ako m.● expr.: ísť cez m-y konať bezohľadne;
→ živá m.;
iba cez moju m-u nedopustím, aby sa to stalo;
kopať do m-y ponižovať, znevažovať už porazeného; -
mŕtvolka -y -liek ž.
1. zdrob. k mŕtvola
2. expr. niečo podobné mŕtvole
-
mŕtvolne prísl.: m. bledý;
-
mŕtvolný príd.: m. zápach, jed;
m-á bledosť podobná mŕtvole; -
mŕtvosť -i ž.
-
mŕtvota -y ž. kniž. mŕtvosť
-
mŕtvy
I. príd.
1. kt. nežije, zomretý (obyč. človek), op. živý: m-e dieťa;
ostať na mieste m.;
m-e zviera zhynuté;
m-a hmotnosť, váha zabitého zvieraťa2. kt. je bez pohybu, ruchu, nehybný; nečinný: m-e rameno rieky;
m-a planéta vyhasnutá;3. neužitočný, prázdny, neplodný: m-e slová, m-a forma;
m-a pôda mŕtvina● byť pre niekoho m. byť zavrhnutý;
pridŕžať sa m-ej litery postupovať netvorivo;
uviaznuť, ostať na m-om bode nemôcť pokračovať;
robiť m-ho chrobáka vyhýbať sa povinnosti, zodpovednosti, nereagovať na niečo; -
mručať -í -ia nedok.
1. (o zvieratách) vydávať hlboký tlmený zvuk; mrmlať: medveď, lev m-í;
2. (o ľuďoch) vydávať súvislý neartikulovaný tón; hmkať
-
mrva -y mŕv ž. pomrvené seno al. iné suché rastliny: ďatelinová, senná m.
-
mrvanec -nca obyč. mn. mrvance -ov m. jedlo z kúskov vareného cesta: m-e s mliekom
-
mrvenica -e ž.
1. polievka s mrvancami; mrvance
-
mrvenička -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
mrviť nedok.
1. trením (v rukách) rozdrobovať na malé kúsky, drobiť: m. suchú trávu, m. v dlani klas
2. trieť, mädliť, žmoliť: m. (v prstoch) zásterku, tabak
3. robiť drobné pohyby: m. prstami, nohami, perami
4. spôsobovať chvenie, triasť, drviť, lomcovať: zima, strach, triaška ho m-í
// mrviť sa
1. rozpadávať sa na drobné kúsky, drobiť sa: chlieb, skala sa m-í
2. hovor. hniezdiť sa, vrtieť sa, mechriť sa: m. sa v kresle, dieťa sa m-í v perinke
3. hmýriť sa, hemžiť sa: mravce, chrobáky sa m-ia;
expr. ľudia sa m-ia motajú (v tlačenici)4. expr. prehrabávať sa, hrabať sa: m. sa v zásuvke
-
mrzáčik -a/-čka mn. -ovia m. zdrob. zjemn.
-
mrzačiť nedok. robiť mrzákom, kaličiť: m-enie detí;
m. si nohy; -
mrzáčka -y -čok ž.;
-
mrzácky príd.;
-
mrzáctvo -a s.;
-
mrzák -a mn. -ci m. človek s trvalou teles. chybou, kalika: byť m. na nohy;
-
mrzieť -í -ia iba 3. os. nedok. vzbudzovať pocit nepríjemnosti, nespokojnosti al. zlosti: hádka ho m-la;
m-í ma, že musím čakať;
m-í ma to ľutujem; -
opak. mrzievať -a
// mrzieť sa pociťovať nespokojnosť, mrzutosť; hnevať sa, zlostiť sa: m. sa na deti, na seba, na neporiadok;
-
opak. mrzievať sa
-
mrzko prísl. i vetná prísl.: m. hovoriť;
vonku je m.; -
mrzkosť -i ž.
-
mrzký príd.
1. škaredý, nepekný, špatný, ošklivý: m-á vec, m. pohľad, m-é počasie
-
mrznúť -e -ú -zol nedok.
1. tuhnúť od mrazu: voda, sneh m-e;
neos.: m-e je mráz;
expr. m-e, len tak treští2. trpieť zimou, krehnúť: m-l a nespal;
m-e mu nos;
zver m-e hynie od mrazu● → krv mu m-e v žilách
-
mrzuto, mrzute prísl.;
-
mrzutosť -i ž.: prejaviť m.;
spôsobiť m. nepríjemnosť -
mrzutý príd.
1. kt. má, prejavuje zlú náladu, neprívetivý, nevľúdny, namrzený: byť m.;
m. výraz2. spôsobujúci nepríjemnosť, nepríjemný: m-á vec;