Význam slova "mo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

mobil -u L -e mn. -y m. mobilný, prenosný telefón: zapnutý, vypnutý m.;

mobilizácia -ie ž. mobilizovanie (význ. 1, 2): všeobecná m.;
m. pomoci pri duchovnej obnove národa;

mobilizačne prísl.

mobilizačný príd.: m-é nariadenie;
m-á výzva;

mobilizovať nedok. i dok.

1. uvádzať, uviesť do voj. pohotovosti; povol(áv)ať do voj. služby: m. armádu;
m. mužov do 50 rokov

2. publ. podnecovať, podnietiť do nejakej činnosti, (z)burcovať, aktivizovať: m. obyvateľstvo na záchranu pamiatok;
publ. m. rezervy

mobilný príd. odb.

1. pohyblivý; prenosný, op. imobilný: po zranení prestal byť m.;
m. radiátor, telefón prenosný

2. oznam. tech. ktorého koncový účastník sa môže pohybovať: m-á sieť, m-á telekomunikácia

mobilový príd.: m-é puzdro

moc¹ -i ž.

1. prirodzená sila, pôsobenie: m. prírody, liečivá m. rastlín;
vyššia m. nepredvídané okolnosti; božský zásah

2. schopnosť, možnosť niečo (u)robiť: (nie) je to v mojej, ľudskej m-i

3. schopnosť niekoho ovládať, vplyv, účinok: mať, stratiť m. nad niekým

4. spravovanie štátu al. nejakého spoloč. celku, vláda: politická m., ujať sa m-i, uchopiť m.

5. právomoc, právo: úradná, rodičovská m.;
práv. plná m. splnomocnenie

6. voj. sila: ozbrojená, branná m.

● mať niekoho v m-i ovládať ho;
niet tej m-i, ktorá by ho prinútila nik ho neprinúti;
to je v Božej m-i je to neisté;
zlá m. nepriaznivé nadprirodzené bytosti

moc² hovor.

I. čísl. zákl. neurč. veľa, mnoho, op. málo: m. ľudí

II. prísl. veľa, mnoho, op. málo: m. hovoriť

moč -u m. výlučok obličiek;

močarina -y -rín ž. (menšie) močaristé miesto, mokraď: brodiť sa m-ou

močarisko -a -rísk s. (rozľahlý) močiar

močaristý príd. prestúpený vodou a porastený vodnými rastlinami, močiarovitý; bahnitý: m-á pôda, m-é lúky

mocenský príd. opierajúci sa o moc; týkajúci sa moci: m. vplyv, vzťah;
m. boj o moc;

mocensky prísl.: m. postupovať, rozhodovať

mocenstvo -a -tiev s. chem. číslo udávajúce, s koľkými atómami vodíka sa istý atóm môže zlučovať al. koľko ich môže nahrádzať, valencia

močiar -a L -i mn. -e m. miesto prestúpené stojatou vodou a porastené vodnými rastlinami, močarisko;

močiarny, močiarový príd.: bot. praslička m-na

močidlo -a -diel s. miesto na máčanie konopí a ľanu

opak. močievať -a

// močiť sa máčať sa: v liehu sa m-ia zelinky

mocipán -a m. pejor. vládca: fašistickí m-i

močiť nedok.

1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny; máčať: m. konope, ľan;
m. žemľu v mlieku;
m. si nohy (vo vode)

2. zried. (na)máčať: tráva m-la spodky nohavíc

3. vylučovať moč;

močka -y ž. zvyšok vlhkého tabaku vo fajke po fajčení: páchnuť m-ou

● expr. (ne)stojí (ani) za → fajku m-y

mocnár -a m. kniž.

1. kto má moc nad niečím, vládca: bankoví, politickí m-i

2. monarcha, panovník: rakúsko-uhorskí m-i;

mocnársky príd. i prísl.;

mocnárstvo -a s. zastar. monarchia

mocne prísl.

mocnenec G a A -nca m. mat. číslo, ktoré sa umocňuje

mocnieť -ie -ejú nedok. stávať sa mocnejším, mocným, mohutnieť, silnieť: hlas, vietor m-ie;
hnutie m-ie

mocnina -y -nín ž. mat. súčin rovnakých činiteľov, ktorých počet udáva mocniteľ

mocniteľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. -e/-ia A -e/-ov m. mat. číslo, ktorým sa umocňuje, exponent (mocniny)

mocnosť -i ž.

1. veľmoc: priemyselné m-i

2. stelesnenie nadprirodzenej (zlej) sily: temné m-i

mocný príd.

1. majúci veľkú moc, nadvládu: m. štát, panovník

2. silný, statný, mohutný: m-é telo, m. hlas, m. múr

3. veľmi účinný, pôsobivý, silný: m. činiteľ, m-á túžba

● m. ako buk, ako kôň veľmi;

mocovať sa nedok. expr. trápiť sa, namáhať sa: m. sa s robotou, s odpoveďou

močovina -y ž. org. látka použ. ako surovina v chem. priemysle

močovka -y ž. hnojovka, hnojnica: hnojiť m-ou;

močovkovať nedok. hnojiť močovkou

močovkový príd.: m-á jama, m. žľab

močovod -u m. anat. vyústenie obličiek do močového mechúra;

močovodný príd.

močový príd.: m. mechúr, m-é kamene

môcť môže môžu mohol (ne)môžuc nedok.

A. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj.

1. uskutočniteľnosť, možnosť deja, a to s význ. a) schopnosti (urobiť niečo); byť schopný: m-m vám rozkázať;
ak m-š, pomôž! b) možnosti voľného konania: m-š si vybrať;
m-e povedať, že ...;
neos. m-e sa nakladať dá sa c) predpokladu sily, vlády uskutočniť niečo; vládať, vedieť: m-š vstať? nem-l sa rozpamätať;
robí, čo m-e všetko d) vhodnosti: m-li by ste byť už ticho e) dovolenia; smieť: m-m odísť? čím m-m poslúžiť?

2. hovor. približnosť, pravdepodobnosť: m-e byť 8 hodín;
kto to m-l byť?

3. takmer istý, pravdepodobný dej: m-l sa zraniť

4. (obyč. v podm. spôs.) výzvu, mierny rozkaz al. výčitku: m-l by si sa ponáhľať;
m-š sa hanbiť!

5. zbytočnosť, márnosť: m-l kričať, koľko chcel;
m-m sa aj roztrhať (od roboty)

6. (v dvojitom zápore) nevyhnutnosť, musieť: nem-m nepovedať

B. byť zodpovedný, zodpovedať: ja za to nem-m;
za to nešťastie m-me všetci

móda -y ž.

1. spôsob obliekania, štýl úpravy predmetov, spôsob správania ap. charakteristický pre isté obdobie: obliekať sa podľa m-y, šaty, účes podľa m-y;
m. sa mení

2. panujúci vkus, dobová obľúbenosť: literárna m-a;
byť v m-e, prísť do m-y;
držať krok s m-ou;

modalita -y ž.

1. kniž. spôsob, akým sa niečo vykonáva

2. lingv. modálnosť

modálne prísl.;

modálnosť -i ž. modálne vzťahy; modálny ráz

modálny príd. lingv. kt. vyj. vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede, spôsobový: m-e slovesá;
m-a stránka vety;

model -u L -i mn. -y m.

1. osoba al. vec ako predloha (výtvarnému) umelcovi: slúžiť za m., stáť ako m.

2. zmenšené detailné znázornenie predmetu slúžiace obyč. ako plán al. vzor: m. lode, mosta

3. originálny výrobok slúžiaci obyč. ako vzor na výr. ďalších kusov, vzor, typ: m. šiat;
m. auta prototyp

4. odb. schéma javu, predmetu slúžiaca na jeho skúmanie: matematické m-y, m. atómu;
m. riadenia hospodárstva;

modelácia -ie ž. odb. al. kniž. modelovanie (význ. 1): m. výrobkov;

modelačný príd.

modelár -a m. kto navrhuje, zhotovuje al. vyrába modely: leteckí m-i, krúžok m-ov;

modeláreň -rne ž. miesto na zhotovovanie, výrobu modelov: obuvnícka m., automobilová m.

modelárka -y -rok ž.;

modelársky príd.: m-e preteky;

modelárstvo -a -tiev s. modelársky odbor, modelárska práca

modelka -y -liek ž. žena stojaca ako model výtvar. umelcom

modelovať nedok. i dok.

1. plasticky stvárňovať, stvárniť: m. reliéf, figúry (z hliny);
ručné m-nie;

2. (u)tvoriť model(y): m-nie lietadla;
odb. teória m-nia

modelový príd. k 2 – 4: m-á obuv;
m. systém;
m. príklad typický, názorný

modem -u m. inform. zariadenie na prenos počítačových dát po komunikačnej linke (skr. spojenia modulátor – demodulátor);

modemovať nedok. i dok. inform.

1. používať, použiť modem: podmienkou prijatia je vedieť m.

2. posielať, poslať modemom: m. dôležitý oznam

modemový príd.: m-á linka

moderato [-rá-] prísl. (tal.) hud. mierne

moderátor -a m. živ. tvorivý pracovník, kt. sprevádza program (v rozhlase, v televízii), vedie odb. diskusiu ap.;

moderátor -a L -e mn. -y m. neživ.

1. tech. zariadenie na regulovanie niečoho (tlmenia zvuku, spomaľovania chodu stroja ap.)

2. fyz. látka s malou atómovou hmotnosťou na spomaľovanie rýchlosti neutrónov

moderátorka -y -riek ž.;

moderátorský príd.: m. prejav;

moderátorstvo -a s. moderátorský odbor; činnosť moderátora, moderovanie;

moderna -y ž. umel. smery z konca 19. a začiatku 20. stor.: európska, výtvarná, literárna m.;

moderne prísl.;

modernista -u m. stúpenec moderny;

modernistický príd.: m-é smery

modernizácia -ie ž. modernizovanie: m. dopravy;

modernizačný príd.: m. trend

modernizovať nedok. i dok. prispôsobovať, prispôsobiť súčasným podmienkam al. móde: m. výrobu, m. bytové zariadenie, m-ný strih

// modernizovať sa: závod sa m-l

modernosť -i ž.

moderný príd.

1. zodpovedajúci súčasným požiadavkám, primeraný dnešku, súčasný, op.: zastaraný: m-á technika, m. život, m-é umenie, hospodárstvo

2. módny: m-é šaty, m. nábytok;

moderovať nedok. uvádzať a komentovať program (v rozhlase, televízii, na ved., spoloč. ap. podujatiach, viesť diskusiu): m-nie publicistickej relácie; hlásateľ dakedy aj m-je

modifikácia -ie ž. kniž. obmena; úprava: vývinové m-ie;
vyskytovať sa v niekoľkých m-ách;
m. dohody;

modifikačný príd.: m. činiteľ

modifikovať nedok. i dok. kniž. obmieňať, obmeniť; prispôsobovať, prispôsobiť, pozmeňovať, pozmeniť: m. postup

modistka -y -tiek ž. výrobkyňa al. predavačka dámskych klobúkov;

modiststvo, modistvo -a -tiev s.

1. predajňa al. výrobňa dámskych klobúkov

2. iba jedn. povolanie modistky

modla -y -diel ž.

1. plastická podoba pohanského boha: uctievať m-y;
rúcať m-y i pren. odstraňovať prežitky

2. idol: stať sa m-ou divákov

opak. modlievať sa -a

modlikať nedok. expr. úpenlivo prosiť, orodovať: m. o pomoc;
m-á, aby mu pomohli;
neprišli sme m.

modliť sa nedok. konať modlitbu: m. sa k Bohu, m. sa nahlas Otče náš (za niekoho);

modlitba -y -tieb ž. povznesenie mysle k Bohu al. svätým; príslušný (ustálený) text: ranná, večerná, ďakovná m.;
M. Pána Otče náš;

modlitbička -y -čiek ž. zdrob.

modlitbový, modlitebný príd.: m-ová knižka;

modlitebnica -e -níc, modlitebňa -e ž. miestnosť na vykonávanie modlitieb (u nekatolíkov)

modlitebník -a m. modlitebná knižka: m. a spevník

modlivka -y -viek ž. väčší hmyz s prednými nohami premenenými na lapacie, zool. Mantis

modloslužba -y -žieb ž. uctievanie modiel, modlárstvo

módne prísl.;

módnosť -i ž.

módny príd.: m. tovar, m-a línia;
m-e šaty moderné;
m. umelec obľúbený;

modranský, modriansky príd. k Modra: m-anská, m-ianska keramika

modrasto prísl.

modrastý príd. sfarbený do modra, modravý, belasistý: m. dym;

modravo prísl.

modravý príd. modrastý, belasistý: m. vzduch, obzor;

modré s.

● zniesol, dal, sľúbil by mu (aj) m. z neba všetko by preňho urobil

modridlo -a -diel s. modré farbivo použ. na zjasnenie bielizne, svetlička

modrieť -ie -ejú nedok. stávať sa modrým, belasieť: pery mu m-jú

// modrieť sa javiť sa modrým, belasieť sa: v diaľke sa m-jú vŕšky

modrina -y -rín ž. sinka: m. pod okom

modro prísl.;

modro-biely príd. modrý a biely: m. dres

modrobiely príd. biely domodra: m. dym

modrooký príd. majúci modré oči: m-é dieťa

modrosivý príd. sivý domodra: m. svit

modrosť -i ž.: m. diaľok

II. modrá ž. v spoj. berlínska m. odtieň modrej farby, modrého farbiva;

modrota -y ž. modrá farba, modrosť

modrotlač -e ž. modrá bavlnená tkanina s bielym tlačeným vzorom;

modrotlačový príd.

modrozelený príd. zelený domodra: m-é more

modručký, modrunký, modrulinký príd. expr. modrý

modrý

I. príd. majúci farbu ako jasná obloha, ako nevädza, belasý: m-é nebo, oči, vŕšky;
m-á líška sivomodrá líščia kožušina;
m-á skalica kryštalická látka použ. na ničenie škodcov ap., chem. síran meďnatý;
m-é barety mierové sily OSN

● m-á krv šľachtický pôvod;
publ. m-á armáda železničiari;
mať m. pondelok nepracovať;

modul -u L -e mn. -y m.

1. odb. názov niekt. koeficientov al. veličín

2. mesačný m. časť kozmickej lode určená na pristátie na Mesiaci

modulácia -ie ž.

1. (o zvuku) obmieňanie: m. hlasu;
hud. prechod z jednej tóniny do druhej

2. oznam. tech. zlúčenie dvoch rozlič. kmitočtov;

modulačný príd.: m-é napätie