Význam slova "milosãƒâ ãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

milosť -i ž.

1. blahosklonnosť, priazeň k nižšie postavenej osobe: nebyť u vedúceho v m-i

2. súcit, milosrdenstvo, zľutovanie: byť odkázaný na niečiu m.;
bez m-i nemilosrdne, neľútostne

3. odpustenie (trestu), omilostenie: dostať m., udeliť niekomu m.

4. náb. Božia pomoc potrebná na spasenie; súhrn nadprirodzených darov: posväcujúca m.

5. vaša (kráľovská) m. (v oficiálnom písomnom styku Vaša (kráľovská) M.) titul panovníkov, šľachticov, cirk. hodnostárov ap. (v oslovení)

● prijať, vziať niekoho na m. odpustiť niekomu;
vydať niekoho (niekomu) na m. a nem. napospas

milosťpán -a m. zastaráv. úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby, milostivý pán;
aj iron. človek s povýšeneckým správaním;

milosťpani -ej ž. hovor. úctivé oslovenie al. pomenovanie vydatej ženy, milostivá pani;
aj iron. žena s povýšeneckým správaním;

milosťpanička -y -čiek ž. hypok.

milosťpánko -a mn. -ovia m. hypok.