Význam slova "milosť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 10 výsledkov (1 strana)

  • milosť -i ž.

    1. blahosklonnosť, priazeň k nižšie postavenej osobe: nebyť u vedúceho v m-i

    2. súcit, milosrdenstvo, zľutovanie: byť odkázaný na niečiu m.;
    bez m-i nemilosrdne, neľútostne

    3. odpustenie (trestu), omilostenie: dostať m., udeliť niekomu m.

    4. náb. Božia pomoc potrebná na spasenie; súhrn nadprirodzených darov: posväcujúca m.

    5. vaša (kráľovská) m. (v oficiálnom písomnom styku Vaša (kráľovská) M.) titul panovníkov, šľachticov, cirk. hodnostárov ap. (v oslovení)

    prijať, vziať niekoho na m. odpustiť niekomu;
    vydať niekoho (niekomu) na m. a nem. napospas

  • milostiplne prísl.

  • milostiplný príd. náb. majúci, zahŕňajúci hojnosť milosti, plný milosti: želanie m-ých sviatkov;

  • milostivo prísl.: m. kývnuť rukou

  • milostivý príd.

    1. často iron. prejavujúci blahosklonnosť, milosť: m-é dovolenie, m-é gesto

    2. v úctivom oslovení al. pomenovaní niekoho: m. kráľ, m. pán, m-á pani;

  • milostný príd., vhodnejšie ľúbostný: m-é historky ľúbostné

  • milosťpán -a m. zastaráv. úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby, milostivý pán;
    aj iron. človek s povýšeneckým správaním;

  • milosťpani -ej ž. hovor. úctivé oslovenie al. pomenovanie vydatej ženy, milostivá pani;
    aj iron. žena s povýšeneckým správaním;

  • milosťpanička -y -čiek ž. hypok.

  • milosťpánko -a mn. -ovia m. hypok.

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV