Význam slova "mil" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

mil. skr. milión

milá ž. k 1, 2

míľa -e míľ ž. stará dĺžková miera na určovanie väčších vzdialeností: námorná m. asi 1,8 km;
anglická m. asi 1,6 km

● expr. byť na m-e, kilometre vzdialený od niečoho nemať s niečím nič spoločné;

miláčik -a mn. -ovia m.

1. milovaný, obľúbený človek, obľúbenec: m. obecenstva, rodiny

2. hypok. dôverné, nežné oslovenie

milenec -nca m.

1. muž v ľúbostnom vzťahu k žene, milý: mať m-a

2. iba mn. milenci muž a žena v ľúbostnom vzťahu, ľúbostný pár;

milenecký príd.: m. vzťah;

milenecky prísl.

milenka -y -niek ž. milá;

milený príd. expr. milý, milovaný: syn môj m.

miliarda -y -iárd ž. čísl. zákl.

1. tisíc miliónov

2. expr. veľmi veľa: m-y hviezd;

miliardár -a m. kto má miliardový majetok

miliardový príd.

miliardtý čísl. rad. k miliarda

milibar -u m. star. podielová jednotka tlaku

milícia -ie ž.

1. (prv) ľudové m-ie ozbrojená organizácia pôsobiaca v podnikoch pod vedením komunistickej strany

2. zbor bezpečnosti (napr. v býv. ZSSR)

milicionár -a m. príslušník milície;

milicionárka -y -rok ž.;

milicionársky príd.

milier -a L -i mn. -e m.

1. do hranice uložené tlejúce drevo na výr. dreveného uhlia

2. poľná pec na pálenie tehál;

milierový príd.

milieu [-ljö] neskl. s. (franc.) kniž. prostredie: kultúrne m.

miligram -u m. podielová jednotka hmotnosti v sústave SI, tisícina gramu, zn. mg

mililiter -tra L -i mn. -e m. podielová vedľajšia jednotka objemu, zn. ml

milimeter -tra L -i mn. -e m. podielová jednotka dĺžky v sústave SI, tisícina metra, zn. mm

milión -a m. čísl. zákl. vyj.

1. číslo a počet 1 000 000, tisíc tisícov: m. korún

2. často mn. expr. veľký počet: mať m. starostí;
m-y nezamestnaných;

milionár -a m.

1. kto má miliónový (a väčší) majetok

2. publ. kto za isté obdobie dosiahol hodnotu milión (v ťažbe ap.)

miliónik -a m. zdrob. expr.

miliónkrát, milión ráz neskl. čísl. nás.

1. k milión

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát

miliónový príd.: m-é škody;

milióntina -y -tin ž. čísl. zlom. miliónta časť celku

miliónty čísl. rad.

1. k milión: m. návštevník

2. expr. nespočetný: m. raz

militantne prísl.;

militantnosť -i ž.: m. prejavu poslanca

militantný príd. kniž. bojovne zastávajúci istú myšlienku, isté hnutie: prejaviť m. postoj;

militarista -u m. stúpenec militarizmu;

militaristický príd.: m. program

militarizácia -ie ž. podriadenie, podriaďovanie voj. záujmom a cieľom; zbrojenie: m. hospodárstva;
m. kozmu;

militarizačný príd.

militarizmus -mu m. rozširovanie voj. moci v štáte; vyzbrojovanie s vojnovými cieľmi;

milkovať sa nedok. zastaráv. obyč. pejor. prejavovať si lásku, nežnosť (obyč. v povrchnom ľúbostnom vzťahu): m. sa s dievčatami

míľnik -a m. kameň, stĺp pri ceste označujúci vzdialenosti;

míľnikový príd.

milo prísl. k 2, 3 i vetná prísl. k 3: m. sa usmiať;
m. sa správať;
je tu m.

II. milý m.

1. milenec

2. v dôvernom oslovení: poďte, m-í!

milodar -u m. (peňaž.) dar určený na podporu niekoho, niečoho, almužna

milosrdenstvo -a s.

1. súcit, zľutovanie: prejavovať m.

2. milosrdný skutok: konať m.

milosrdne prísl.;

milosrdný príd. prejavujúci súcit, zľutovanie, súcitný: m. sudca, byť m., mať m-é srdce;
m-í bratia rehoľa venujúca sa službe chorým;
m-é sestry rehoľníčky s ošetrovateľskou službou;

milosť -i ž.

1. blahosklonnosť, priazeň k nižšie postavenej osobe: nebyť u vedúceho v m-i

2. súcit, milosrdenstvo, zľutovanie: byť odkázaný na niečiu m.;
bez m-i nemilosrdne, neľútostne

3. odpustenie (trestu), omilostenie: dostať m., udeliť niekomu m.

4. náb. Božia pomoc potrebná na spasenie; súhrn nadprirodzených darov: posväcujúca m.

5. vaša (kráľovská) m. (v oficiálnom písomnom styku Vaša (kráľovská) M.) titul panovníkov, šľachticov, cirk. hodnostárov ap. (v oslovení)

● prijať, vziať niekoho na m. odpustiť niekomu;
vydať niekoho (niekomu) na m. a nem. napospas

milostiplne prísl.

milostiplný príd. náb. majúci, zahŕňajúci hojnosť milosti, plný milosti: želanie m-ých sviatkov;

milostivo prísl.: m. kývnuť rukou

milostivý príd.

1. často iron. prejavujúci blahosklonnosť, milosť: m-é dovolenie, m-é gesto

2. v úctivom oslovení al. pomenovaní niekoho: m. kráľ, m. pán, m-á pani;

milostný príd., vhodnejšie ľúbostný: m-é historky ľúbostné

milosťpán -a m. zastaráv. úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby, milostivý pán;
aj iron. človek s povýšeneckým správaním;

milosťpani -ej ž. hovor. úctivé oslovenie al. pomenovanie vydatej ženy, milostivá pani;
aj iron. žena s povýšeneckým správaním;

milosťpanička -y -čiek ž. hypok.

milosťpánko -a mn. -ovia m. hypok.

milota -y ž. vlastnosť niekoho, niečoho milého: m. dieťaťa, m. v tvári;
predstierať m-u

milovať nedok.

1. prechovávať k niekomu ľúbostné city, ľúbiť, mať rád: m. ženu, verne sa m-jú

2. pociťovať k niekomu (neerotickú) lásku, sympatie, priazeň ap., ľúbiť, mať rád, op. nenávidieť: m. deti, vlasť

3. mať v obľube, mať rád, ľúbiť, op. nenávidieť: m. kvety, m. pravdu

4. vykonávať ľúbostný akt: vášnivo sa m.

milovníčka -y -čok ž. k 1, 3;

milovnícky príd.

milovník -a mn. -ci m.

1. kto niečo, niekoho má rád, kto má v niečom záľubu: m. športu, m. mládeže

2. herec hrávajúci úlohy milencov

3. muž ako vykonávateľ ľúbostného aktu: dobrý, zlý m.;

míľový príd.

● m-mi krokmi rýchlo

milučko, milunko, milulinko prísl.

milučký, milunký, milulinký príd. expr. veľmi milý: m-é dieťa;

milý

I. príd.

1. kt. je milovaný al. obľúbený; drahý, vzácny: m-á matka, najm-šia kniha

2. pôvabný, sympatický: m. úsmev, m-é dieťa

3. príjemný; vhodný; vítaný: počuť m-é slová;
buď k nemu m.! každá pomoc mi je m-á

4. expr. o kt. sa už hovorilo, náš: a tak sa m. chlapec vrátil

● expr. (uháňať) o m-ých päť rýchlo;