Význam slova "mi" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ministerský príd.: m. predseda;
m-é kreslo hodnosť ministra;

ministerstvo -a s. najvyšší správny úrad v istom odbore: M. školstva Slovenskej republiky

miništrant -a m. kto prisluhuje pri kat. náb. obradoch

miništrovať nedok. prisluhovať pri kat. náb. obradoch;

minisukňa -e -kieň/-kní ž. hovor. veľmi krátka sukňa: móda m-í

mínium -ia s. odb. tehlovočervené farbivo použ. ako ochrana proti hrdzi;

mínomet -u m. zbraň na vystreľovanie mín;

mínometník -a mn. -ci m. kto obsluhuje mínomet

mínometný príd.: m-á paľba

minorita² -u m. člen rehole, kt. sa v 16. stor. vyčlenila z františkánskej rehole

minorita¹ -y -rít ž. kniž. menšina, op. majorita;

minoritný príd.

mínovať nedok. klásť míny: m. železničnú trať

mínový príd.: m-é pole

minuciózne prísl.;

minucióznosť -i ž.

minuciózny príd. kniž. veľmi podrobný, detailný: m-a drobnokresba;

minule prísl.

1. min. raz, naposledy: aj m. prišiel neskoro

2. nedávno, onehdy: m. tu horelo

minuloročný príd. vlaňajší, lanský: m-é výsledky

minulosť -i ž.

1. dávne obdobie; min. obdobie, op. budúcnosť: historická m.;
mor patrí m-i;
v m-i mal úspechy

2. história, dejiny: kultúrna, literárna m.

3. min. život človeka: mať zlú, bezúhonnú m.;
skúmať m. niekoho

minulotýždňový príd. týkajúci sa predchádzajúceho týždňa: m-é zasadnutie vlády

minulý príd.

1. kt. uplynul; dávny, op. budúci: m-é stáročia;
gram. m. čas kt. vyj. dej uskutočnený v min., préteritum

2. predchádzajúci, predošlý, uplynulý: m. týždeň, m-á generácia;

mínus

I. spoj. mat. vyj. odčítanie, bez, op. plus, zn. –: šesť m. dva

II. prísl. mat. označ. zápornú veličinu, op. plus, zn. –: m. dva stupne

● plus m. asi, približne

III. mínus neskl. s. i -u m., op. plus

1. znak odčítania al. zápornej veličiny, zn. –: napísať m.

2. hovor. nedostatok, chyba: toto riešenie má isté m.;

minuskula -y -kúl ž. odb. písmeno malej abecedy; malá abeceda, op. majuskula

mínusový príd.

dok. minúť -ie -ú

// míňať sa

1. zmenšovať sa, strácať sa, ubúdať: peniaze sa m-jú, majetok sa m-a;
cesta sa rýchlo m-a

2. postupovať v čase, plynúť, ubiehať: hodiny, dni, roky sa m-jú;

dok. minúť sa

1. k 1, 2

2. obísť sa (význ. 1): m-l sa s kamarátom

● m. sa cieľa, s cieľom, účinku, s účinkom nemať potrebný účinok;
expr. m. sa na rozume zblázniť sa

minúta -y -nút ž.

1. šesťdesiatina hodiny, 60 sekúnd, skr. min.: o päť minút dvanásť i pren. v poslednej chvíli

2. hovor. chvíľa, okamih: počkaj m-u!

3. geom. šesťdesiatina uhlového stupňa

● prísť (presne) na m-u presne;
z m-y na m-u (sa meniť) a) rýchlo b) stále;
každá m. je drahá treba sa ponáhľať;

minutáž -e ž. odb. vymedzenie času v minútach: m. relácie, filmová m.

minútka -y -tok ž.

1. zdrob. expr. k 1, 2: počkajte, prosím, m-u

2. rýchlo pripravené (mäsité) jedlo

minútový príd. k 1: m-á ručička (na hodinách);

mirinda -y -rínd ž. osviežujúci nealkoholický nápoj s prídavkom chinínu

misa -y mís ž.

1. plytšia nádoba oválneho al. okrúhleho tvaru použ. obyč. na podávanie jedál; jej obsah: polievková, porcelánová m.;
studená, obložená m. rozlič. studené jedlá upravené na mise;
zjesť za m-u halušiek

2. nádoba podobná mise: záchodová m.

● expr. predať, vymeniť za m-u šošovice a) ľahkomyseľne sa zriecť b) zradiť za hmotný zisk;

misál -a L -i mn. -y m. cirk. kat. liturg. omšová kniha

misia -ie ž.

1. poslanie, úloha, ktorou je niekto poverený: plniť tajnú m-iu

2. skupina osôb s istým poslaním, obyč. v zahraničí: diplomatická, vojenská m.

3. cirk. duchovná starostlivosť a duchovná obnova spoločnosti;

misie -ií ž. pomn.

1. šírenie kresť. viery v nekresťanských krajinách

2. kat. duchovné cvičenia pre celú farnosť: ľudové m.;

misijný príd.

misijný príd.: m-á činnosť

misionár -a m. kto vykonáva misijnú činnosť;

misionárka -y -rok ž.;

misionársky príd.

misisko -a -sísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

miska -y -siek ž. zdrob.: kompótová m.;
m. váh;

miškár -a m. v min. človek zamestnávajúci sa miškovaním zvierat

miškovať nedok. kastrovať (domáce zvieratá): m. prasa

miskový príd.;

mišmaš [-žm-] -u m. hovor. expr. niečo pomiešané; zmätok: mať v hlave m.

misovitý, miskovitý príd. kt. má podobu mis(k)y: m. útvar

mišpuľa -e -púľ ž.

1. ovocný strom podobný jabloni, bot. Mespilus

2. drobný hnedý plod tohto stromu

miss [mis] neskl. ž. (angl.)

1. (v angl. a amer. prostredí) slečna

2. zvolená kráľovná krásy: je nositeľka titulu m.; súťaž o M. Slovenska

misska [miska] -y -ssiek ž. hovor. kráľovná krásy, miss

mištička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1;

mistrál -u L -i mn. -y m. búrlivý a studený vietor v juž. Francúzsku

míting -u m. (angl.)

1. publ. ver. zhromaždenie: slávnostný, protestný m.

2. šport. preteky: ľahkoatletický m.

mitra -y -tier ž. liturg. vys. pokrývka hlavy cirk. hodnostárov

mix -u m.

1. hovor. zmiešanina, zmes: ekonomický m.;
m. právd, poloprávd a klamstiev

2. hud. slang. mixáž: hudobný m.

3. šport. slang. miešaná štvorhra v tenise, stolnom tenise

4. šport. druh lyžiarskeho vosku

mixáž -e ž. odb. (z)miešanina zvukov v rozhlase, vo filme ap.;

mixážny príd.: m. pult mixér

mixér -a m.

I. živ.

1. miešač liehových nápojov

2. hovor. kto robí mixáž, zvukový technik;

mixérka -y -rok ž.

II. mixér L -i mn. -y m. neživ.

1. elektr. prístroj na mixovanie potravín, miešač

2. zariadenie na miešanie zvuku, mixážny pult

3. typ. druh sádzacieho stroja, miešač

mixovať nedok.

1. miešať v mixéri (nápoje ap.): m. koktail

2. hovor. miešať zvuky, robiť mixáž

mizanscéna -y -scén ž. div. kompozičné režijné stvárnenie drámy, inscenovanie: riešenie jednotlivých m-én

mizantrop -a m. odľud, op. filantrop;

mizantropia -ie ž. stránenie sa ľudí, neláska voči ľuďom, op. filantropia;

mizantropický príd.

mizerák -a mn. -ci m. expr. naničhodník: m. mizerný

mizéria -ie ž. hovor. bieda, nedostatok; úbohosť: vojnová m.;
m. života

mizerne prísl. k 1: m. spievať, cítiť sa m.;

mizerný príd.

1. nevyhovujúci podst. znakmi, úbohý, zlý, biedny: m. výsledok, m-á cesta

2. expr. bezvýznamný, obyčajný: trápiť sa pre m-é peniaze

3. expr. naničhodný, podlý: m. chlap;

mizina -y ž. iba vo fraz. vyjsť, prísť, dostať sa na m-u stratiť majetok;
priviesť, priniesť na m-u ožobráčiť;
byť na m-e bez prostriedkov

mizivo prísl.

mizivý príd. nepatrný (význ. 1), nevýznamný: m-é percento;

miznúť -e -ú -zol nedok.

1. stávať sa zle viditeľným, strácať sa z dohľadu: auto m-e v tme

2. prestávať jestvovať, zanikať; strácať sa: hmla m-la, nádej m-e;
veci tu m-ú kradnú sa

čižmička -y -čiek ž.

1. zdrob. k čižma: detské č-y

2. polovysoká (uzavretá) obuv siahajúca nad členky: ženské č-y

dámička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1

dokŕmiť -i dok.

1. dokončiť kŕmenie

2. prikŕmiť: d. dojča;

krčmička -y -čiek ž. zdrob.

kŕmič -a m. kto kŕmi hosp. zvieratá: k. ošípaných;

kŕmička -y -čiek ž.

kŕmiť -i nedok. podávať, predkladať potravu, chovať: k. dobytok senom;
k. dojča, pacienta;
k. husi vykrmovať na masť;

mámiť -i nedok.

1. omamovať: jar m-i zmysly

2. klamať, zavádzať: m. niekoho peknými sľubmi

3. lákať, vyťahovať: m. od niekoho peniaze, m. z niekoho priznanie

najväčšmi prísl. v najväčšej miere, najviac, op. najmenej: n. sa bojí neúspechu

nakŕmiť -i dok. dať pokrm, nasýtiť, nachovať: n. dieťa kašou, n. hydinu

// nakŕmiť sa expr. najesť sa, nasýtiť sa

neveľmi

I. prísl. pomerne málo, nebárs: n. ochotný, n. sa usilovať

II. čast. vyj. oslabený zápor; ani nie: páči sa ti to? – n.

oboznámiť -i dok. dať bližšie poučenie o niečom, informovať: o. prítomných s programom;
byť o-ený so situáciou;

omámiť -i dok.

1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov, omráčiť: o niekoho alkoholom, vôňa ho o-la;
chodiť ako o-ený;
prebrať sa z o-enia

2. silno zapôsobiť na zmysly, očariť, opojiť: o-ený krásou, láskou;

oznámiť -i dok.

1. dať vedieť, dať správu, ohlásiť: o. príchod;
o-l, že súhlasí;
o. v novinách, v rozhlase správu o niečom

2. udať, zažalovať: o-m vás na polícii;

prekŕmiť -i dok. príliš nakŕmiť al. vykŕmiť: p. dieťa;

prikŕmiť -i dok. pridať k prirodzenej výžive umelú výživu: p. dojča;
p. včely;

priveľmi prísl. nadmieru, príliš: je to p. ďaleko;
slnko p. páli

skŕmiť -i dok. kŕmením spotrebovať: s. seno;

väčšmi

I. prísl. vo väčšej miere, viac, viacej: v. trpieť

II. spoj. priraď. v. – ako viac – ako, skôr – ako: tu môže v. stratiť ako získať

veľmi väčšmi prísl.

1. vyj. veľkú mieru, intenzitu, hodne, značne: v. veľký, v. dávno, v. mnoho, v. pekné dievča, v. sa ponáhľať;
v. sa narobil veľa;
v. krátke vlny v rozsahu od 0,1 do 10 m;
v. dobrý 2. st. prospechu (vo vysokoškol. klasifikácii);
zdôraznené expr. v., preveľmi;
v., preveľmi ľutoval

2. blíži sa význ. čast. (pri zápornom slovese) oslabuje jednoznačnosť výroku, vyjadrenia: syn ho v. nepočúva (a robí si svoje)

● ani v. nie zmierňujúci zápor

vykrámiť -i dok. hovor. expr. vytárať, vybľabotať, vycengať: všetko musí hneď v.

vykŕmiť -i dok. kŕmením dosiahnuť (u zvieraťa) potrebnú tučnotu: v. ošípanú, v-ená hus;
expr. v. sa na dobrej strave stučnieť;

vymámiť -i dok. vylákať (význ. 2): v-l od neho sľub

● expr. ten by v-l aj z jalovej kravy teľa dosiahol by, dosiahne aj nemožné

zmámiť -i dok. omámiť (význ. 1, 2): víno ho z-lo;
chodí ako z-ený;
jej krása ho z-la

zoznámiť -i dok.

1. umožniť osobne sa spoznať: predstavil a z-l všetkých, z. priateľa s kolegom

2. oboznámiť: z. študentov s predmetom štúdia;