Význam slova "mi" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 338 výsledkov (3 strán)
-
miliardový príd.
-
miliardtý čísl. rad. k miliarda
-
milibar -u m. star. podielová jednotka tlaku
-
milícia -ie ž.
1. (prv) ľudové m-ie ozbrojená organizácia pôsobiaca v podnikoch pod vedením komunistickej strany
2. zbor bezpečnosti (napr. v býv. ZSSR)
-
milicionár -a m. príslušník milície;
-
milicionárka -y -rok ž.;
-
milicionársky príd.
-
milier -a L -i mn. -e m.
1. do hranice uložené tlejúce drevo na výr. dreveného uhlia
2. poľná pec na pálenie tehál;
-
milierový príd.
-
milieu [-ljö] neskl. s. (franc.) kniž. prostredie: kultúrne m.
-
miligram -u m. podielová jednotka hmotnosti v sústave SI, tisícina gramu, zn. mg
-
mililiter -tra L -i mn. -e m. podielová vedľajšia jednotka objemu, zn. ml
-
milimeter -tra L -i mn. -e m. podielová jednotka dĺžky v sústave SI, tisícina metra, zn. mm
-
milión -a m. čísl. zákl. vyj.
1. číslo a počet 1 000 000, tisíc tisícov: m. korún
2. často mn. expr. veľký počet: mať m. starostí;
m-y nezamestnaných; -
milionár -a m.
1. kto má miliónový (a väčší) majetok
2. publ. kto za isté obdobie dosiahol hodnotu milión (v ťažbe ap.)
-
miliónik -a m. zdrob. expr.
-
miliónkrát, milión ráz neskl. čísl. nás.
1. k milión
-
miliónový príd.: m-é škody;
-
milióntina -y -tin ž. čísl. zlom. miliónta časť celku
-
miliónty čísl. rad.
1. k milión: m. návštevník
2. expr. nespočetný: m. raz
-
militantne prísl.;
-
militantnosť -i ž.: m. prejavu poslanca
-
militantný príd. kniž. bojovne zastávajúci istú myšlienku, isté hnutie: prejaviť m. postoj;
-
militarista -u m. stúpenec militarizmu;
-
militaristický príd.: m. program
-
militarizácia -ie ž. podriadenie, podriaďovanie voj. záujmom a cieľom; zbrojenie: m. hospodárstva;
m. kozmu; -
militarizačný príd.
-
militarizmus -mu m. rozširovanie voj. moci v štáte; vyzbrojovanie s vojnovými cieľmi;
-
milkovať sa nedok. zastaráv. obyč. pejor. prejavovať si lásku, nežnosť (obyč. v povrchnom ľúbostnom vzťahu): m. sa s dievčatami
-
míľnikový príd.
-
milo prísl. k 2, 3 i vetná prísl. k 3: m. sa usmiať;
m. sa správať;
je tu m.II. milý m.
1. milenec
2. v dôvernom oslovení: poďte, m-í!
-
milodar -u m. (peňaž.) dar určený na podporu niekoho, niečoho, almužna
-
milosrdenstvo -a s.
1. súcit, zľutovanie: prejavovať m.
-
milosrdne prísl.;
-
milosrdný príd. prejavujúci súcit, zľutovanie, súcitný: m. sudca, byť m., mať m-é srdce;
m-í bratia rehoľa venujúca sa službe chorým;
m-é sestry rehoľníčky s ošetrovateľskou službou; -
milosť -i ž.
1. blahosklonnosť, priazeň k nižšie postavenej osobe: nebyť u vedúceho v m-i
2. súcit, milosrdenstvo, zľutovanie: byť odkázaný na niečiu m.;
bez m-i nemilosrdne, neľútostne3. odpustenie (trestu), omilostenie: dostať m., udeliť niekomu m.
4. náb. Božia pomoc potrebná na spasenie; súhrn nadprirodzených darov: posväcujúca m.
5. vaša (kráľovská) m. (v oficiálnom písomnom styku Vaša (kráľovská) M.) titul panovníkov, šľachticov, cirk. hodnostárov ap. (v oslovení)
● prijať, vziať niekoho na m. odpustiť niekomu;
vydať niekoho (niekomu) na m. a nem. napospas -
milostiplne prísl.
-
milostiplný príd. náb. majúci, zahŕňajúci hojnosť milosti, plný milosti: želanie m-ých sviatkov;
-
milostivo prísl.: m. kývnuť rukou
-
milostivý príd.
1. často iron. prejavujúci blahosklonnosť, milosť: m-é dovolenie, m-é gesto
2. v úctivom oslovení al. pomenovaní niekoho: m. kráľ, m. pán, m-á pani;
-
milostný príd., vhodnejšie ľúbostný: m-é historky ľúbostné
-
milosťpán -a m. zastaráv. úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby, milostivý pán;
aj iron. človek s povýšeneckým správaním; -
milosťpani -ej ž. hovor. úctivé oslovenie al. pomenovanie vydatej ženy, milostivá pani;
aj iron. žena s povýšeneckým správaním; -
milosťpanička -y -čiek ž. hypok.
-
milosťpánko -a mn. -ovia m. hypok.
-
milota -y ž. vlastnosť niekoho, niečoho milého: m. dieťaťa, m. v tvári;
predstierať m-u -
milovať nedok.
1. prechovávať k niekomu ľúbostné city, ľúbiť, mať rád: m. ženu, verne sa m-jú
2. pociťovať k niekomu (neerotickú) lásku, sympatie, priazeň ap., ľúbiť, mať rád, op. nenávidieť: m. deti, vlasť
3. mať v obľube, mať rád, ľúbiť, op. nenávidieť: m. kvety, m. pravdu
-
milovníčka -y -čok ž. k 1, 3;
-
milovnícky príd.
-
milovník -a mn. -ci m.
1. kto niečo, niekoho má rád, kto má v niečom záľubu: m. športu, m. mládeže
2. herec hrávajúci úlohy milencov
3. muž ako vykonávateľ ľúbostného aktu: dobrý, zlý m.;
-
míľový príd.
● m-mi krokmi rýchlo
-
milučký, milunký, milulinký príd. expr. veľmi milý: m-é dieťa;
-
milý
I. príd.
1. kt. je milovaný al. obľúbený; drahý, vzácny: m-á matka, najm-šia kniha
2. pôvabný, sympatický: m. úsmev, m-é dieťa
3. príjemný; vhodný; vítaný: počuť m-é slová;
buď k nemu m.! každá pomoc mi je m-á4. expr. o kt. sa už hovorilo, náš: a tak sa m. chlapec vrátil
● expr. (uháňať) o m-ých päť rýchlo;
-
mím -a mn. -ovia m. herec hrajúci v pantomíme
-
mimický príd.: anat. m-é svalstvo
-
mimik -a mn. -ci m. kto ovláda mimiku;
-
mimika -y ž. výraz a pohyby tváre (pri reči) odrážajúce vnútorné hnutia;
-
mimikry neskl. s. odb. ochranné uspôsobenie niekt. živočíchov prispôsobujúcich sa (vo farbe, výzore) svojmu okoliu
-
mimo
I. prísl. vedľa, bokom: všetci stáli m.
II. predl. s G vyj.
1. vyňatie z nejakého miesta al. času: bývať m. mesta, dodať m. termínu
2. vyňatie z nejakého deja, stavu: byť m. prevádzky, m. diskusie, stáť m. zákona;
šport. postavenie m. hry3. zried. popri, pozdĺž, vedľa: bežali m. nás
4. správ. okrem: m. teba tam nik nebol, správ. okrem teba...
-
mimobežka -y -žiek ž. geom. mimobežky priamky, kt. neležia v jednej rovine
-
mimochodom
I. prísl. bez úmyslu, medziiným: len tak m. spomenúť
II. čast. nadväzuje na kontext s význ. novej informácie; čo sa toho týka, a propos: m., kedy nás navštívite?
-
mimojazykový príd. kt. nepatrí do oblasti jazyka: m. jav, m-á skutočnosť
-
mimomanželský príd. jestvujúci, uskutočňovaný mimo manželstva: m-é vzťahy, dobrodružstvá
-
mimoparlamentný príd. kt. nie je zastúpený v parlamente: m-é strany
-
mimopracovný príd. kt. je, uskutočňuje sa ap. mimo prac. času: m-á činnosť, m. úraz
-
mimoriadne prísl.;
-
mimoriadnosť -i ž.
-
mimoriadny príd.
1. kt. sa vymkýna z ustáleného poriadku, z bežných pravidiel, op. riadny, pravidelný: m-a dovolenka, m. vlak, m-e opatrenia
2. výnimočný, neobyčajný, nevšedný, nadpriemerný: m-e nadanie, m-a starostlivosť;
-
mimoškolský príd. kt. je, vykonáva sa ap. mimo rámca školy: m-á činnosť, m-é záujmy
-
mimosúdny príd. uskutočňovaný mimo súdu: práv. zákon o m-ych rehabilitáciách o nahradení utrpených krívd spred r. 1989 fin. formou
-
mimoúradný príd. kt. nesúvisí s úradom, úradovaním: m. čas
-
mimoúrovňový príd. dopr.: m-á križovatka v kt. sa 2 cesty križujú v iných rovinách
-
mimovládny príd. kt. nie je na úrovni vlád(y), nepatrí do pôsobnosti vlád(y), nevládny2: m-e organizácie
-
mimovoľne prísl.;
-
mimovoľnosť -i ž.
-
mimovoľný príd. kt. je, uskutočňuje sa ap. bez účasti vôle, neúmyselný, podvedomý, op. úmyselný: m. pohyb samovoľný, automatický;
m. strach; -
mimóza -y -móz ž. cudzokrajná rastlina citlivá na dotyk, bot. citlivka Mimosa;
-
mimozemšťan -a mn. -ia m. (predpokladaný) obyvateľ inej planéty: návšteva m-ov;
-
mimozemšťanka -y -niek ž.
-
mimózový príd.
-
min. skr. minúta
-
mína -y mín ž. teleso s náložou vybuchujúce zapálením, nárazom ap.; náboj mínometu: časovaná, protitanková m.;
-
minaret -u m. veža mešity
-
míňať -a nedok.
1. dávať preč (obyč. peniaze), používaním spotrebúvať, vydávať, troviť, márniť, utrácať: m. peniaze, zásoby;
m. čas2. prechádzať popri niečom, niekom, obchádzať: m. stanicu, cieľ;
denne sme sa m-li;
pri odbočovaní vľavo sa autá m-jú vľavo3. zanechávať, opúšťať: hnev ho m-a
4. (o čase) plynúť, byť, ubiehať: dvadsať mu m-a;
tretí deň m-a; -
minca -e ž. kovový peniaz: strieborné, drobné m-e, raziť m-e
● (to je) → druhá strana m-e;
kniž. brať niečo za → bernú m-u; -
mincier -a L -i mn. -e m. star. závesné váhy
-
mincovňa -e ž. závod na razenie mincí
-
mincovníctvo -a s. súhrn poznatkov o minciach; výr. mincí, medailí, plakiet ap.
-
mincový príd.
-
mindrák -a obyč. mn. m. subšt. komplex (význ. 2)
□ mať z niečoho m-y
-
míner -a m. kto pracuje s mínami a výbušninami
-
minerál -u L -i mn. -y m. nerast;
-
minerálie -ií ž. pomn. minerálne (nerastné) látky
-
minerálka -y -lok ž. hovor. minerálna voda
-
minerálny príd.: m-e vody, látky;
-
mineralóg -a mn. -ovia m. odborník v mineralógii;
-
mineralógia -ie ž. veda o nerastoch;
-
mineralogička -y -čiek ž.;
-
mineralogický príd.
-
minerálový príd.: m-é ložiská
-
minianketa [-i-a] -y -kiet ž. publ. anketa uskutočnená v malom okruhu opytovaných
-
miniatúra -y -túr ž.
1. drobnokresba, drobnomaľba: výzdoba m-mi
2. malé beletristické dielo
3. zmenšený model, zmenšenina: m. domu;
v m-e v malom; -
miniaturizovať nedok. robiť miniatúrnym (význ. 1) s cieľom lepšie využiť priestor, zmenšiť váhu ap.: m. súčiastky, prístroje
-
miniatúrne prísl.
-
miniatúrny príd.
1. zmenšený, malý, drobný: m-e rozmery, m. vláčik
2. miniatúrový: m-e maľby;
-
miniatúrový príd. k 1: m-á výzdoba
-
minimalista -u m. kto má minimálne požiadavky, op. maximalista;
-
minimalistický príd.;
minimalisticky prísl.
-
minimalizovať nedok. robiť minimálnym: m. riziko, m. vznikajúce škodliviny
-
minimálne prísl.: (čakať) m. hodinu najmenej;
m. sa vyskytovať niekde celkom málo -
minimálny príd. najmenší, najnižší, op. maximálny: m-a rýchlosť, spotreba;
v m-ej miere; -
minimum
I. -ima s. kniž. najnižšia miera, najnižší st., najmenšie (možné, prípustné) množstvo ap., op. maximum: mať m. vedomostí, existenčné m., zredukovať na m.
II. prísl. hovor. minimálne: má m. 30 rokov
-
míniový príd.
-
minister -tra m. člen vlády spravujúci niekt. rezort: m. zahraničia;
m. bez portefeuille bez rezortu; -
ministerka -y -riek ž.;