Význam slova "mi" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

miliardový príd.

miliardtý čísl. rad. k miliarda

milibar -u m. star. podielová jednotka tlaku

milícia -ie ž.

1. (prv) ľudové m-ie ozbrojená organizácia pôsobiaca v podnikoch pod vedením komunistickej strany

2. zbor bezpečnosti (napr. v býv. ZSSR)

milicionár -a m. príslušník milície;

milicionárka -y -rok ž.;

milicionársky príd.

milier -a L -i mn. -e m.

1. do hranice uložené tlejúce drevo na výr. dreveného uhlia

2. poľná pec na pálenie tehál;

milierový príd.

milieu [-ljö] neskl. s. (franc.) kniž. prostredie: kultúrne m.

miligram -u m. podielová jednotka hmotnosti v sústave SI, tisícina gramu, zn. mg

mililiter -tra L -i mn. -e m. podielová vedľajšia jednotka objemu, zn. ml

milimeter -tra L -i mn. -e m. podielová jednotka dĺžky v sústave SI, tisícina metra, zn. mm

milión -a m. čísl. zákl. vyj.

1. číslo a počet 1 000 000, tisíc tisícov: m. korún

2. často mn. expr. veľký počet: mať m. starostí;
m-y nezamestnaných;

milionár -a m.

1. kto má miliónový (a väčší) majetok

2. publ. kto za isté obdobie dosiahol hodnotu milión (v ťažbe ap.)

miliónik -a m. zdrob. expr.

miliónkrát, milión ráz neskl. čísl. nás.

1. k milión

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát

miliónový príd.: m-é škody;

milióntina -y -tin ž. čísl. zlom. miliónta časť celku

miliónty čísl. rad.

1. k milión: m. návštevník

2. expr. nespočetný: m. raz

militantne prísl.;

militantnosť -i ž.: m. prejavu poslanca

militantný príd. kniž. bojovne zastávajúci istú myšlienku, isté hnutie: prejaviť m. postoj;

militarista -u m. stúpenec militarizmu;

militaristický príd.: m. program

militarizácia -ie ž. podriadenie, podriaďovanie voj. záujmom a cieľom; zbrojenie: m. hospodárstva;
m. kozmu;

militarizačný príd.

militarizmus -mu m. rozširovanie voj. moci v štáte; vyzbrojovanie s vojnovými cieľmi;

milkovať sa nedok. zastaráv. obyč. pejor. prejavovať si lásku, nežnosť (obyč. v povrchnom ľúbostnom vzťahu): m. sa s dievčatami

míľnik -a m. kameň, stĺp pri ceste označujúci vzdialenosti;

míľnikový príd.

milo prísl. k 2, 3 i vetná prísl. k 3: m. sa usmiať;
m. sa správať;
je tu m.

II. milý m.

1. milenec

2. v dôvernom oslovení: poďte, m-í!

milodar -u m. (peňaž.) dar určený na podporu niekoho, niečoho, almužna

milosrdenstvo -a s.

1. súcit, zľutovanie: prejavovať m.

2. milosrdný skutok: konať m.

milosrdne prísl.;

milosrdný príd. prejavujúci súcit, zľutovanie, súcitný: m. sudca, byť m., mať m-é srdce;
m-í bratia rehoľa venujúca sa službe chorým;
m-é sestry rehoľníčky s ošetrovateľskou službou;

milosť -i ž.

1. blahosklonnosť, priazeň k nižšie postavenej osobe: nebyť u vedúceho v m-i

2. súcit, milosrdenstvo, zľutovanie: byť odkázaný na niečiu m.;
bez m-i nemilosrdne, neľútostne

3. odpustenie (trestu), omilostenie: dostať m., udeliť niekomu m.

4. náb. Božia pomoc potrebná na spasenie; súhrn nadprirodzených darov: posväcujúca m.

5. vaša (kráľovská) m. (v oficiálnom písomnom styku Vaša (kráľovská) M.) titul panovníkov, šľachticov, cirk. hodnostárov ap. (v oslovení)

● prijať, vziať niekoho na m. odpustiť niekomu;
vydať niekoho (niekomu) na m. a nem. napospas

milostiplne prísl.

milostiplný príd. náb. majúci, zahŕňajúci hojnosť milosti, plný milosti: želanie m-ých sviatkov;

milostivo prísl.: m. kývnuť rukou

milostivý príd.

1. často iron. prejavujúci blahosklonnosť, milosť: m-é dovolenie, m-é gesto

2. v úctivom oslovení al. pomenovaní niekoho: m. kráľ, m. pán, m-á pani;

milostný príd., vhodnejšie ľúbostný: m-é historky ľúbostné

milosťpán -a m. zastaráv. úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby, milostivý pán;
aj iron. človek s povýšeneckým správaním;

milosťpani -ej ž. hovor. úctivé oslovenie al. pomenovanie vydatej ženy, milostivá pani;
aj iron. žena s povýšeneckým správaním;

milosťpanička -y -čiek ž. hypok.

milosťpánko -a mn. -ovia m. hypok.

milota -y ž. vlastnosť niekoho, niečoho milého: m. dieťaťa, m. v tvári;
predstierať m-u

milovať nedok.

1. prechovávať k niekomu ľúbostné city, ľúbiť, mať rád: m. ženu, verne sa m-jú

2. pociťovať k niekomu (neerotickú) lásku, sympatie, priazeň ap., ľúbiť, mať rád, op. nenávidieť: m. deti, vlasť

3. mať v obľube, mať rád, ľúbiť, op. nenávidieť: m. kvety, m. pravdu

4. vykonávať ľúbostný akt: vášnivo sa m.

milovníčka -y -čok ž. k 1, 3;

milovnícky príd.

milovník -a mn. -ci m.

1. kto niečo, niekoho má rád, kto má v niečom záľubu: m. športu, m. mládeže

2. herec hrávajúci úlohy milencov

3. muž ako vykonávateľ ľúbostného aktu: dobrý, zlý m.;

míľový príd.

● m-mi krokmi rýchlo

milučko, milunko, milulinko prísl.

milučký, milunký, milulinký príd. expr. veľmi milý: m-é dieťa;

milý

I. príd.

1. kt. je milovaný al. obľúbený; drahý, vzácny: m-á matka, najm-šia kniha

2. pôvabný, sympatický: m. úsmev, m-é dieťa

3. príjemný; vhodný; vítaný: počuť m-é slová;
buď k nemu m.! každá pomoc mi je m-á

4. expr. o kt. sa už hovorilo, náš: a tak sa m. chlapec vrátil

● expr. (uháňať) o m-ých päť rýchlo;

mím -a mn. -ovia m. herec hrajúci v pantomíme

mimický príd.: anat. m-é svalstvo

mimik -a mn. -ci m. kto ovláda mimiku;

mimika -y ž. výraz a pohyby tváre (pri reči) odrážajúce vnútorné hnutia;

mimikry neskl. s. odb. ochranné uspôsobenie niekt. živočíchov prispôsobujúcich sa (vo farbe, výzore) svojmu okoliu

mimo

I. prísl. vedľa, bokom: všetci stáli m.

II. predl. s G vyj.

1. vyňatie z nejakého miesta al. času: bývať m. mesta, dodať m. termínu

2. vyňatie z nejakého deja, stavu: byť m. prevádzky, m. diskusie, stáť m. zákona;
šport. postavenie m. hry

3. zried. popri, pozdĺž, vedľa: bežali m. nás

4. správ. okrem: m. teba tam nik nebol, správ. okrem teba...

mimobežka -y -žiek ž. geom. mimobežky priamky, kt. neležia v jednej rovine

mimochodom

I. prísl. bez úmyslu, medziiným: len tak m. spomenúť

II. čast. nadväzuje na kontext s význ. novej informácie; čo sa toho týka, a propos: m., kedy nás navštívite?

mimojazykový príd. kt. nepatrí do oblasti jazyka: m. jav, m-á skutočnosť

mimomanželský príd. jestvujúci, uskutočňovaný mimo manželstva: m-é vzťahy, dobrodružstvá

mimoparlamentný príd. kt. nie je zastúpený v parlamente: m-é strany

mimopracovný príd. kt. je, uskutočňuje sa ap. mimo prac. času: m-á činnosť, m. úraz

mimoriadne prísl.;

mimoriadnosť -i ž.

mimoriadny príd.

1. kt. sa vymkýna z ustáleného poriadku, z bežných pravidiel, op. riadny, pravidelný: m-a dovolenka, m. vlak, m-e opatrenia

2. výnimočný, neobyčajný, nevšedný, nadpriemerný: m-e nadanie, m-a starostlivosť;

mimoškolský príd. kt. je, vykonáva sa ap. mimo rámca školy: m-á činnosť, m-é záujmy

mimosúdny príd. uskutočňovaný mimo súdu: práv. zákon o m-ych rehabilitáciách o nahradení utrpených krívd spred r. 1989 fin. formou

mimoúradný príd. kt. nesúvisí s úradom, úradovaním: m. čas

mimoúrovňový príd. dopr.: m-á križovatka v kt. sa 2 cesty križujú v iných rovinách

mimovládny príd. kt. nie je na úrovni vlád(y), nepatrí do pôsobnosti vlád(y), nevládny²: m-e organizácie

mimovoľne prísl.;

mimovoľnosť -i ž.

mimovoľný príd. kt. je, uskutočňuje sa ap. bez účasti vôle, neúmyselný, podvedomý, op. úmyselný: m. pohyb samovoľný, automatický;
m. strach;

mimóza -y -móz ž. cudzokrajná rastlina citlivá na dotyk, bot. citlivka Mimosa;

mimozemšťan -a mn. -ia m. (predpokladaný) obyvateľ inej planéty: návšteva m-ov;

mimozemšťanka -y -niek ž.

mimózový príd.

min. skr. minúta

mína -y mín ž. teleso s náložou vybuchujúce zapálením, nárazom ap.; náboj mínometu: časovaná, protitanková m.;

minaret -u m. veža mešity

míňať -a nedok.

1. dávať preč (obyč. peniaze), používaním spotrebúvať, vydávať, troviť, márniť, utrácať: m. peniaze, zásoby;
m. čas

2. prechádzať popri niečom, niekom, obchádzať: m. stanicu, cieľ;
denne sme sa m-li;
pri odbočovaní vľavo sa autá m-jú vľavo

3. zanechávať, opúšťať: hnev ho m-a

4. (o čase) plynúť, byť, ubiehať: dvadsať mu m-a;
tretí deň m-a;

minca -e ž. kovový peniaz: strieborné, drobné m-e, raziť m-e

● (to je) → druhá strana m-e;
kniž. brať niečo za → bernú m-u;

mincier -a L -i mn. -e m. star. závesné váhy

mincovňa -e ž. závod na razenie mincí

mincovníctvo -a s. súhrn poznatkov o minciach; výr. mincí, medailí, plakiet ap.

mincový príd.

mindrák -a obyč. mn. m. subšt. komplex (význ. 2)

□ mať z niečoho m-y

míner -a m. kto pracuje s mínami a výbušninami

minerál -u L -i mn. -y m. nerast;

minerálie -ií ž. pomn. minerálne (nerastné) látky

minerálka -y -lok ž. hovor. minerálna voda

minerálny príd.: m-e vody, látky;

mineralóg -a mn. -ovia m. odborník v mineralógii;

mineralógia -ie ž. veda o nerastoch;

mineralogička -y -čiek ž.;

mineralogický príd.

minerálový príd.: m-é ložiská

minianketa [-i-a] -y -kiet ž. publ. anketa uskutočnená v malom okruhu opytovaných

miniatúra -y -túr ž.

1. drobnokresba, drobnomaľba: výzdoba m-mi

2. malé beletristické dielo

3. zmenšený model, zmenšenina: m. domu;
v m-e v malom;

miniaturizovať nedok. robiť miniatúrnym (význ. 1) s cieľom lepšie využiť priestor, zmenšiť váhu ap.: m. súčiastky, prístroje

miniatúrne prísl.

miniatúrny príd.

1. zmenšený, malý, drobný: m-e rozmery, m. vláčik

2. miniatúrový: m-e maľby;

miniatúrový príd. k 1: m-á výzdoba

minigolf -u m. golfu podobná šport. hra na malom ihrisku

minikalkulačka -y -čiek ž. hovor. vreckový počítací stroj

minimalista -u m. kto má minimálne požiadavky, op. maximalista;

minimalistický príd.;

minimalisticky prísl.

minimalizovať nedok. robiť minimálnym: m. riziko, m. vznikajúce škodliviny

minimálne prísl.: (čakať) m. hodinu najmenej;
m. sa vyskytovať niekde celkom málo

minimálny príd. najmenší, najnižší, op. maximálny: m-a rýchlosť, spotreba;
v m-ej miere;

minimum

I. -ima s. kniž. najnižšia miera, najnižší st., najmenšie (možné, prípustné) množstvo ap., op. maximum: mať m. vedomostí, existenčné m., zredukovať na m.

II. prísl. hovor. minimálne: má m. 30 rokov

míniový príd.

minister -tra m. člen vlády spravujúci niekt. rezort: m. zahraničia;
m. bez portefeuille bez rezortu;

ministerka -y -riek ž.;