Význam slova "mest" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

mešťan -a mn. -ia m. obyvateľ mesta; v min. príslušník vládnucej mestskej vrstvy;

mestečko [-ť-] -a -čiek s. zdrob.: hovor. stanové m. táborisko

meštek -a m. zdrob.

meštiačka -y -čok ž.;

meštiacky príd. i prísl.: m-e domy;
m-e spôsoby;
m. názor;

meštiactvo -a s.

1. hromad. k 1 meštiaci

2. pejor. malomeštiactvo

meštiak -a mn. -ci m.

1. v min. príslušník vládnucej mestskej vrstvy: zbohatnutí m-ci

2. pejor. kto napodobňuje spôsob života vyšších vrstiev, kto z prestížnych dôvodov chce mať viac ako iní ap., malomeštiak, obmedzenec;

meštianka -y -nok ž.

1. k mešťan

2. hovor. v min. meštianska škola

meštiansky príd. i prísl.: m-a rodina;
m-a škola v min. typ nižšej strednej školy;

meštianstvo -a s. hromad. mešťania

mestic [-t-] -a m. miešanec belocha s Indiánom

mesto -a miest s.

1. väčšia územnosprávna jednotka majúca význam ako obch., kult. ap. centrum: hlavné, krajské, okresné, družobné m., priemyselné m.;
stred, periféria m-a

2. hovor. stred takejto jednotky: ísť (zo sídliska) do m-a;

mestotvorný príd. vplývajúci na celkový výzor mesta, utvárajúci jeho ráz: podporiť m-é prvky

mestský príd.

1. patriaci mestu, súvisiaci s mestom: m-á doprava, m-é zastupiteľstvo, m. úrad;
admin. m-á časť samostatný správny celok v rámci mesta

2. pochádzajúci z mesta, op. vidiecky: m-í ľudia;

mestsky prísl.: správať sa (po) m.;

námestíčko -a -čok s. zdrob.