Význam slova "mes" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 29 výsledkov (1 strana)

  • mesačne prísl. k 2, 3;

  • mesačník -a m. časopis vychádzajúci raz za mesiac

  • mesačno vetná prísl. k 1: je m.;

  • mesačný príd.

    1. k 1: m-á noc, m-á sonda

    2. kt. trvá 1 mesiac: m-á lehota

    3. mesiac starý: m-é dieťa

    4. opakovaný, konaný ap. každý mesiac: m-é hlásenie;

  • mešec -šca m.

    1. vrecko, kt. sa zatvára stiahnutím šnúrky: plátenný, kožený m., m. na tabak

    2. expr. peňaženka: načrieť do m-a;

  • mesiac -a m.

    1. astron. Mesiac nebeské teleso obiehajúce okolo Zeme ako družica: spln m-a;
    let na M.

    2. družica obežníc: Jupiterove m-e

    3. 12. čiastka roka (28 – 31 dní): letné, zimné m-e

    tvár ako m. okrúhla;
    expr. tvári sa, akoby bol spadol z m-a vyjavene;

  • mesiačik -a m.

    1. zdrob. expr. k 1, 2

    2. polmesiacovitý útvar na nechte

    3. čo má podobu polmesiaca: rumové m-y (pečivo);
    zemiaky pokrájať na m-y;

  • mesiačikový príd.: m. tvar

  • mesiáš -a m. kniž. (podľa bibl. postavy Mesiáša, prisľúbeného spasiteľa) túžobne očakávaný záchranca, spasiteľ, vykupiteľ;

  • mesiášsky príd. i prísl.;

  • mesiášstvo -a s.

  • mešita -y -šít ž. mohamedánska modlitebňa

  • meškať nedok.

    1. oneskorene ísť, oneskorovať sa: vlaky, hodiny m-jú

    2. robiť neskoro, oneskorovať sa, omeškávať sa: m. s výrobou;
    mesiac m-te

    3. ostávať pozadu, zaostávať: práce m-jú

    4. otáľať, odkladať, váhať: nem-aj a choď! m. s odpoveďou;

  • opak. meškávať -a

  • mešťan -a mn. -ia m. obyvateľ mesta; v min. príslušník vládnucej mestskej vrstvy;

  • mestečko [-ť-] -a -čiek s. zdrob.: hovor. stanové m. táborisko

  • meštek -a m. zdrob.

  • meštiačka -y -čok ž.;

  • meštiacky príd. i prísl.: m-e domy;
    m-e spôsoby;
    m. názor;

  • meštiactvo -a s.

    1. hromad. k 1 meštiaci

    2. pejor. malomeštiactvo

  • meštiak -a mn. -ci m.

    1. v min. príslušník vládnucej mestskej vrstvy: zbohatnutí m-ci

    2. pejor. kto napodobňuje spôsob života vyšších vrstiev, kto z prestížnych dôvodov chce mať viac ako iní ap., malomeštiak, obmedzenec;

  • meštianka -y -nok ž.

    1. k mešťan

    2. hovor. v min. meštianska škola

  • meštiansky príd. i prísl.: m-a rodina;
    m-a škola v min. typ nižšej strednej školy;

  • meštianstvo -a s. hromad. mešťania

  • mestic [-t-] -a m. miešanec belocha s Indiánom

  • mesto -a miest s.

    1. väčšia územnosprávna jednotka majúca význam ako obch., kult. ap. centrum: hlavné, krajské, okresné, družobné m., priemyselné m.;
    stred, periféria m-a

    2. hovor. stred takejto jednotky: ísť (zo sídliska) do m-a;

  • mestotvorný príd. vplývajúci na celkový výzor mesta, utvárajúci jeho ráz: podporiť m-é prvky

  • mestský príd.

    1. patriaci mestu, súvisiaci s mestom: m-á doprava, m-é zastupiteľstvo, m. úrad;
    admin. m-á časť samostatný správny celok v rámci mesta

    2. pochádzajúci z mesta, op. vidiecky: m-í ľudia;

    mestsky prísl.: správať sa (po) m.;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV